Ciele: Porovnať včasné a strednedobé výsledky plastických operácií mitrálnej chlopne u pacientov s ischemickou mitrálnou regurgitáciou a neischemickou mitrálnou regurgitáciou. Porovnať výskyt a vplyv komorbidít na frekvenciu včasnej a strednodobej mortality. Metodika: 82 pacientov s rekonštrukciou mitrálnej chlopne, zaradených do dvoch skupín podľa etiológie mitrálnej regurgitácie. V skupine s ischemickou mitrálnou regurgitáciou bolo 51 (62,2 %) a v skupine s neischemickou mitrálnou regurgitáciou bolo 31 (37,8 %) pacientov. Diabetes mellitus bol u 21 (41,2 % – skupina s ischemickou mitrálnou regurgitáciou) a 4 (12,9 % – skupina s neischemickou mitrálnou regurgitáciou); chronická renálna insuficiencia bola u 11 (21,6 % – skupina s ischemickou mitrálnou regurgitáciou) a 2 (6,5 % – skupina s neischemickou mitrálnou regurgitáciou), infarkt myokardu bol u 31 (60,8 % – skupina s ischemickou mitrálnou regurgitáciou) a 2 (6,5 % – skupina s neischemickou mitrálnou regurgitáciou), chronická obštrukčná bronchopulmonálna choroba bola u 15 (29,4 % – skupina s ischemickou mitrálnou regurgitáciou) a 7 (22,6 % – skupina s neischemickou mitrálnou regurgitáciou) prípadov. Základným vyšetrením bolo echokardiografické vyšetrenie a vyhodnotenie funkčnej skupiny NYHA. Kontrolné echokardiografické vyšetrenia sme vykonali pri ukončení hospitalizácie a následne v 6-mesačných intervaloch až do 24 mesiaca po operácii. Posledné echokardiografické vyšetrenie a vyhodnotenie funkčnej skupiny NYHA sme vykonali tri roky po operácii. Všetky výpočty boli vykonané pomocou dostupného štatistického balíku (SPSS 16.0 pre Windows). Prežitie bolo vypočítané analýzou podľa Kaplana-Meiera. Na určenie štatistickej významnosti rozdielu priemerov sme použili ANOVA test. Výsledky: Podľa univariabilnej analýzy u pacientov s ischemickou mitrálnou regurgitáciou bol vyšší vek, vyššia komorbidita (p < 0,05, s výnimkou chronické obštrukčné bronchopulmonálne choroby), nižšia ejekčná frakcia, nižšia trieda NYHA. Kaplanova-Meierova krivka prežitia bola horšia v skupine s ischemickou mitrálnou regurgitáciou oproti pacientom s neischemickou mitrálnou regurgitáciou (p = 0,379). Hospitalizačná mortalita bola 7,8 % (4 z 51) v skupine s ischemickou mitrálnou regurgitáciou a 6,5 % (2 z 31) v skupine s neischemickou mitrálnou regurgitáciou. Z hľadiska prežívania boli dôležité z komorbidít chronická renálna insuficiencia (66 % u zomrelých oproti 12 % prežívajúcich), DM (83,3 % oproti 26,7 %). Infarkt myokardu bol štatisticky nevýznamný. Mortalita do jedného roku včítane hospitalizačnej mortality bola 13 % (deväť pacientov). Významným prediktorom včasnej a strednedobej mortality bol DM (p = 0,002) a chronická renálna insuficiencia (p < 0,001). Štatisticky významným prediktorom je aj čas mimotelového obehu (p < 0,001), veľkosť ľavej komory v systole (p = 0,015) aj v diastole (p = 0,005). Vek, stupeň mitrálnej regurgitácie predoperačne, funkčná skupina NYHA a EF nemali významný vplyv na strednedobé výsledky po operácii. Vývoj stupňa mitrálnej regurgitácie počas kontrolovaného obdobia sa nelíšil štatisticky významne medzi skupinami. Záver: Napriek viacerým komorbiditám, postihujúcim pacientov s ischemickou mitrálnou regurgitáciou, rekonštrukcie mitrálnej chlopne dávajú porovnateľne dobré výsledky ako pri NIMR. Komplexný prístup k oprave funkčnej ischemickej mitrálnej regurgitácie má dobré a trvalé výsledky. Dlhodobé prežívanie je skôr ovplyvnené východiskovými charakteristikami pacientov a komorbiditou ako ischemickou príčinou mitrálnej regurgitácia per se.
Objective: First, to compare early and midterm results of mitral valve repair in patients with ischemic mitral regurgitation (IMR) and nonischemic mitral regurgitation (NIMR). Second, to compare the incidence and effect of comorbidities on early and midterm mortality rates. Methods: A total of 82 patients undergoing mitral valve repair was divided into two groups based on mitral regurgitation etiology. The IMR group included 51 (62.2%) patients and the NIMR group included 31 (37.8%) patients. Diabetes mellitus (DM) was present in 21 cases (41.2% – IMR group) and 4 cases (12.9% – NIMR group); chronic renal insufficiency (CRI) was present in 11 cases (21.6% – IMR) and 2 cases (6.5% – NIMR), myocardial infarction (MI) occurred in 31 cases (60.8% – IMR) and 2 cases (6.5% – NIMR), chronic obstructive pulmonary disease (COPD) occurred in 15 cases (29.4% – IMR) and 7 cases (22.6% – NIMR). Echocardiography was the basic examination method that was used. Follow-up echocardiography was performed postoperatively and after 6, 12, 18, 24, and 36 months. Patients’ characteristics and outcomes were compared using univariate, multivariate (ANOVA test) and Kaplan-Meier analyses (SPSS 16.0 for Windows). Results: IMR patients were older, had more comorbidities (p < 0.05, excepting COPD), lower ejection fraction, and lower NYHA. The Kaplan-Meier survival curve was worse in the IMR group compared to NIMR (p = 0.379). In-hospital mortality rate was 7.8% (4 of 51 patients) in the IMR group and 6.5% (2 of 31 patients) in the NIMR group. In terms of survival, the following comorbidities were important, CRI occurred in 66% of those who died compared to 12% of those who survived, DM (83.3% compared to 26.7%). IM was not statistically significant. The one-year mortality was 13% (9 patients). DM was identified as a significant predictor of early and midterm mortality (p = 0.002) as was CRI (p < 0.001). Cardiopulmonary bypass time (CPB) (p < 0.001), left ventricular endsystolic diameter (p = 0.015), and left ventricular enddiastolic diameter (p = 0.005) were also identified as statistically significant mortality predictors. Age, gradient of mitral regurgitation, NYHA, and EF had a very little effect on long-term results after surgery. The degree of mitral regurgitation between the groups in the study period was not significantly different postoperatively. Conclusions: In spite of several comorbidities occurring in the IMR group, we can conclude that mitral valve repair has comparable results in both the IMR and NIMR groups. A comprehensive approach to IMR repair has a good and durable outcome. Long-term survival is influenced mostly by initial patient characteristics and comorbidities as an ischemic cause of mitral regurgitation per se.
- MeSH
- analýza přežití MeSH
- anuloplastika mitrální chlopně metody využití MeSH
- echokardiografie transezofageální metody využití MeSH
- ischemická choroba srdeční MeSH
- kardiochirurgické výkony metody využití MeSH
- komorbidita MeSH
- lidé MeSH
- mezioborová komunikace MeSH
- mitrální insuficience diagnóza etiologie chirurgie MeSH
- pooperační komplikace mortalita prevence a kontrola MeSH
- statistika jako téma MeSH
- výsledky a postupy - zhodnocení (zdravotní péče) MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Napriek tomu, že transplantácia obličky je výhodnejšou metódou liečby chronického obličkového zlyhania, transplantovaní pacienti majú vysokú morbiditu a mortalitu. Prispievajú k nej najmä kardiovaskulárne choroby a infekcie. V tejto práci autori predkladajú kazuistiku 45-ročného pacienta 4,5 roka po transplantácii obličky od kadaverózneho darcu. Už v dialyzačnom období bol pacient liečený na hypertenziu, prekonal anterolaterálny non-Q infarkt myokardu a mal amputovaný malíček ľavej ruky pre gangrénu pri kalcifylaxii. Po transplantácii sa v septembri 2002 objavila hyperkalciémia podmienená početnými adenómami prištítnych teliesok, ktoré mal pacient dvakrát operačne odstránené (2004, 2005). V roku 2006 mal pacient diagnostikovanú trombózu ľavej ramennej tepny a žily s nutnosťou chirurgickej trombektómie a náhrady protézou. Neskôr prekonal infekčnú endokarditídu aortálnej chlopne spôsobenú Enterococus faecalis s nutnosťou kardiochirurgickej intervencie a ischemickú cievnu mozgovú príhodu. Po náhrade aortálnej chlopne protézou došlo k rozvoju akútnej obličkovej nedostatočnosti transplantovanej obličky, ktorú sa podarilo zvládnuť konzervatívnou liečbou. V súčasnosti je stav pacienta stabilizovaný, je bez prejavov srdcového zlyhávania, kreatininémia sa pohybuje v rozmedzí 140 -150 µmol/l.
Though kidney transplantation is the method of choice in treatment of chronic renal failure, transplanted patients have high morbidity and mortality caused mainly by cardiovascular diseases and infections. This case report presents a 45-year-old patient 4.5 years after kidney transplantation from a cadaveric donor. The patient had already been treated for hypertension during dialysis period, had suffered an anterolateral non-Q myocardial infarction and had had his left hand little finger amputated for gangrene in calciphylaxia. Hypercalcaemia caused by numerous parathyroid gland adenomas occurred after transplantation in September 2002; it required repeated surgical removal (2004, 2005). Thrombosis of the left humeral artery and vein was diagnosed in 2006 with the need for surgical thrombectomy and prosthetic replacement. The patient suffered from infectious endocarditis of the aortic valve caused by Enterococus faecalis and subsequent ischemic stroke. After an aortal valve prosthesis was implanted, the patient developed acute transplant kidney injury. After conservative treatment, kidney function returned to its previous status. At the present time the patient is stabilized, without manifestations of heart failure and his creatininaemia is within the range 140-150 µmol/l.
- MeSH
- biopsie MeSH
- bronchoskopie MeSH
- cytodiagnostika MeSH
- diferenciální diagnóza metody MeSH
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- nádory patologie MeSH
- nehodgkinský lymfom farmakoterapie chemie patologie MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
