Behaviorálne stratégie v terapii psychogénnej straty chuti do jedla v detstve Dotaz Zobrazit nápovědu
Adekvátny príjem kvalitatívne i kvantitatívne vyváženej potravy je u detí a adolescentov nevyhnutný pre zdravý psychosomatický vývin. V súčasnosti sa pozornosť odborníkov zameriava najmä na prevenciu nadmerného prísunu kalórii u detí, napriek tomu však podľa výskumov 3–4 % detí trpí závažným odmietaním jedla bez známej somatickej príčiny, označovaným ako psychogénna strata chuti do jedla. V liečbe tejto poruchy sa v súčasnosti najčastejšie uplatňuje „vyčkávacia“ metóda, preukázalo sa však, že najúčinnejšou intervenciou sú techniky založené na behaviorálnej terapii. Cieľom našej práce je popísať základné etiologické aspekty psychogénnej straty chuti do jedla a prezentovať techniky, ktoré sa vo svete najviac využívajú v psychoterapii tejto poruchy. Techniky vychádzajú najmä z princípov behaviorálnej terapie, pričom cieľom je primárne zmena správania. Poznanie a využívanie týchto stratégii má význam nielen pre vedeckú komunitu, ale aj klinických pracovníkov a rodičov.
Adequate intake of qualitatively and quantitatively balanced food is essential for healthy psychosomatic development of children and adolescents. At present time, the experts focus mostly on excessive calorie intake, due to high obesity prevalence in children. However, according to current knowledge 3-4% of children suffer from severe food refusal without a known somatic cause, referred to as avoidant/restrictive food intake disorder, or psychogenic loss of appetite. The “wait-and-see” method is currently the most commonly used in the management of this disorder, but the most effective intervention has been shown to be techniques based on behavioral therapy. The aim of our work is to describe the main etiological aspects of the avoidant/restrictive food intake disorder and to introduce methods that are most effective for its treatment. These methods are based primarily on behavioral therapy principles, where our goal is the behavioral change. Knowledge and application of these strategies is important for not only scientific community, but also for clinical professionals and parents.
