Q112541745 Dotaz Zobrazit nápovědu
Úvod: Kritická končatinová ischémia (CLI) predstavuje závažný celosvetový medicínsky, ale aj socio-ekonomický problém nielen ohrozením, resp. stratou dolnej končatiny, ale aj vysokou dlhodobou mortalitou z kardiovaskulárnych príčin. Preto je CLI v súčasnej vaskulárnej medicíne oblasťou intenzívneho záujmu ako výskumného, tak aj klinického. Základným atribútom úspešnosti liečby CLI je jednak požiadavka na jej komplexnosť, založenej na multidisciplinárnom konsenze všetkých zainteresovaných vaskulárnych špecialistov a jednak na jej včasnosť. Materiál a metodika: V našom súbore v rokoch 2011-2015 bolo 109 chirurgicky odliečených pacientov s CLI. Retrospektívnou analýzou anamnestických údajov trvania CLI, tzn. od objavenia príznakov po vykonanú revaskularizačnú liečbu, boli pacienti rozdelení do skupín podľa včasnosti poskytnutej chirurgickej revaskularizačnej liečby. Porovnanie sme vykonali v troch nami stanovených kategóriách, a to 1. prítomnosť, resp. neprítomnosť defektu, 2. doba trvania kritickej ischémie a 3. doba trvania trofického defektu. Na základe výsledkov liečby v skupinách sme sa snažili stanoviť význam vplyvu časového faktora na úspešnosť revaskularizácie z hľadiska priechodnosti rekonštrukcie a záchrany končatiny. Cieľ: Cieľom práce je vyhodnotiť výsledky liečby CLI na našom pracovisku za obdobie 2011-2015 a stanoviť miesto otvorenej chirurgickej revaskularizácie v manažmente liečby CLI. Štatisticky spracovať súbor so zameraním jednak na zastúpenie jednotlivých liečebných modalít a ich kombinácií a jednak na početnosť tepenných rekonštrukcií v jednotlivých segmentoch tepenného riečiska. V skupine chirurgických revaskularizácií vyhodnotiť výsledky liečby v jednotlivých podsúboroch v zmysle doby priechodnosti tepenných rekonštrukcií, resp. záchrany končatiny a porovnať naše výsledky s výsledkami udávanými v literatúre. Ďalším cieľom tejto práce je identifikovať všetky faktory ovplyvňujúce výsledky chirugickej revaskularizačnej liečby CLI a stanovenie miery ich vplyvu na dlhodobú priechodnosť tepenných rekonštrukcií. V neposlednom rade je ambíciou tejto práce vyhodnotiť v literatúre málo zdôrazňovaný časový faktor a preukázať vplyv oneskorenej revaskularizácie kriticky ischemickej končatiny na výsledky liečby CLI. Záver: Úspešnosť chirurgickej revaskularizácie kriticky ischemickej končatiny je determinovaná rôznymi faktormi, ako sú morfológia a distribúcia aterosklerotického postihnutia, lokalizácia a typ rekonštrukčného výkonu, voľba cievnej náhrady, ale aj vek, komorbidita, compliance pacienta, atď. Avšak v neposlednom rade aj dobrý timing revaskularizačnej liečby bez zbytočných časových strát.
Introduction: Critical limb ischemia (CLI) has been considered to be one of the most serious medical, social and economic problems not only because of the threat of limb loss, but also because of the high long-term cardiovascular mortality. Therefore, CLI is currently very popular in the field of vascular medicine, as the subject of the research as well as a clinical problem. The basic conditions for the successful treatment of CLI are: complexity of the treatment based on the multidisciplinary consensus of all interested vascular specialists, and its timeliness. Material and methodology: There were 109 surgically treated patients with CLI between 2011 and 2015 in our file. By retrospective analysis of CLI duration history data, patients were divided into two groups according to the timeliness of surgical revascularisation treatment. Based on the results of the treatment in both groups, we tried to determine the impact of the time on the success of the revascularisation in terms of the patency of the reconstruction and the salvage of the limb. Goal: The main purpose of this study is to evaluate the results of CLI treatment at our workplace between 2011 and 2015, and to determine the place of open surgical revascularisation in the management of CLI treatment. Moreover, the study statistically elaborates the fi le focusing on the representation of individual therapeutic modalities and their combinations and on the frequency of arterial reconstructions in individual segments of the arterial bed. In the group of surgical revascularisations we evaluated the results of the treatment in terms of time of the arterial reconstruction, respectively, in terms of the limb salvage and com-pared our results with the results reported in the literature. Another aim of this study is to identify all factors infl uencing the results of CLI revascularisation treatment and to determine the extent of their infl uence on the long-term patency of arterial reconstructions. Last but not least, an ambition of this study is to evaluate underestimated time factor and to demonstrate the effect of delayed revascularisation of the critical ische-mic limb on the results of CLI treatment.Conclusion: The success of surgical revascularisation of the critically ischemic limb is determined by various factors such as morphology and distribution of atherosclerotic disability, localization and type of recon-structive performance, choice of vascular conduit, but also age, comorbidity, patient compliance, etc. How-ever, good timing of revascularisation treatment without unnecessary time loss is also very important.
Úvod: Identifikovanie faktorov ovplyvňujúcich kvalitu operačnej liečby nefrolitiázy môže zlepšiť operačnú starostlivosť poskytovanú pacientom. Cieľom štúdie bolo identifikovať faktory, ktoré vplývajú na potrebu opakovaných intervencií po operačnej liečbe nefrolitiázy perkutánnou nefrolitolapaxiou a flexibilnou ureterorenoskopiou. Metóda: Do štúdie bolo zaradených 149 pacientov operovaných pre nefrolitiázu na II. Urologickej klinike SZU FNsP F.D. Roosevelta Banská Bystrica v období od januára 2015 do konca júna 2015. Súbor obsahoval 60 žien s priemerným vekom 57 rokov (v rozmedzí 28 až 91) a 89 mužov s priemerným vekom 58 rokov (v rozmedzí 30 až 92). Pacienti boli liečení perkutánnou extrakciou konkrementu (67 prípadov) a flexibilnou ureterorenoskopiou (82 prípadov, z toho 72 s použitím pulverizačnej techniky). Retrospektívne boli skúmané faktory s potenciálnym vplyvom na mieru potreby opakovaných intervencií v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov. Pre štatistickú analýzu bola použitá metóda regresného modelovania pomocou zovšeobecneného lineárneho modelu (General Linear Model − GLM) a princíp postupného budovania modelu (tzv. stepwise forward postup). Výsledky: Ako štatisticky významné faktory, ktoré ovplyvňujú pravdepodobnosť nutnosti opakovanej intervencie pre ipsilaterálnu nefrolitiázu na hladine významnosti 5 %, sa potvrdili veľkosť urolitiázy (p-hodnota 0,0035) a pooperačná prítomnosť reziduálnych konkrementov (p-hodnota 0,0418). Ostatné skúmané faktory ako demografické údaje (vek, pohlavie), operačná metóda (perkutánna extrakcia konkrementu alebo flexibilná ureterorenoskopia), množstvo konkrementov, pooperačný drenážny systém (nefrostómia alebo JJ stent) nemali na pravdepodobnosť opakovanej intervencie štatisticky významný vplyv. Záver: Pacienti môžu benefitovať z preventívnych opatrení vedúcich ku skorej diagnostike urolitiázy v počiatočných štádiách s malými rozmermi. Dokonalá operačná technika, ktorá vedie ku kompletnému peroperačnému odstráneniu litiázy, je podstatná z hľadiska zníženia potreby opakovaných intervencií.
Introduction: Identifying factors effecting the quality of nephrolithiasis surgical treatment could improve medical care for patients suffering from kidney stone disease. The objective of the article is to identify factors influencing reintervention rate after surgical treatment of kidney stone disease either by percutaneous nephrolitholapaxy or flexible ureterorenoscopy. Method: A retrospective study was conducted on 149 patients who underwent a surgery for a kidney stone disease at the Urological department of F.D. Roosevelt hospital Banská Bystrica from January 2015 till June 2015. The cohort included 60 women at average age of 57 (range 28–91) and 89 men at average age of 58 (range 30–92). Patients were treated by percutaneous litholapaxy (67 cases) and flexible ureterorenoscopy (82 cases, including 72 using dusting technique). Factors with potential influence on probability of repeated intervention during following 12 months have been studied and statistically analyzed. For the statistical analysis we used the generalized linear regression framework (GLM − Generalized Linear Model) with the stepwise forward modeling approach. Results: Using the significance level of 5% the statistically significant factors affecting the probability of the re-intervention for ipsilateral kidney stone disease are the stone size (p-value 0.0035) and the postoperative stone free status (p-value 0.0418). Other studied factors as demographical data (age, gender), surgical method (percutaneous nephrolitolapaxy or flexible ureterorenoscopy), stone count, postoperative draining system (nefrostomy or JJ stent) did not have any statistically significant impact. Conclusion: Patients could benefit from early diagnosis which could lead to earlier identification of smaller stones. Perfect operative technique with intraoperative achievement of stone free status is important to lower the need of repeated intervention.
