V súčasnosti už nadpolovičná väčšina slovenskej a českej dospelej populácie hrá digitálne hry či už na mobilných zariadeniach, PC alebo hernej konzole. Malá časť z týchto hráčov hrajúcich nadmerne si vytvorí patologický vzorec hrania, v klasifikačnom systéme DSM-5 zvaný ako porucha v dôsledku hrania internetových hier a v novšom ICD-11 ako porucha v dôsledku hrania. Vo svete bolo od roku 2013, vychádzajúc z týchto dvoch systémov, zatiaľ publikovaných 17 skríningových nástrojov v anglickom jazyku. Cieľ: Nakoľko v slovenskom alebo českom jazyku nie je dostupný ani jeden nástroj, cieľom bolo adaptovať dotazníky IGDT-10 a GDT a štruktúrovaný klinický rozhovor SCI-IGD do slovenského jazyka, predbežne odhadnúť ich diagnostickú presnosť (špecificitu a senzitivitu), reliabilitu; a opísať skúsenosti s ich používaním. Materiál a metóda: Výskumnú vzorku tvorilo 43 hráčov hrajúcich digitálne hry minimálne 20 hodín za týždeň. Klinický rozhovor SCI-IGD bol realizovaný iba na podvzorke 15 hráčov, ktorí hrali denne digitálne hry v priemere 5,47 hodiny. Výsledky: Obidva dotazníky produkovali reliabilné dáta (wt =0,79 a 0,83) a ich senzitivita bola 50 % pre IGDT-10 a 25 % pre GDT. Špecificita obidvoch dotazníkov bola zhodne 100 %. Záver: Vzhľadom k veľkosti vzorky je potrebné považovať výsledky prinajlepšom za predbežné. Potreba ich replikácie je v tomto prípade nevyhnutná. Väčší počet kritérií v DSM-5 zrejme výrazne zvyšuje senzitivitu, avšak na druhú stranu je potrebné povedať, že cieľom WHO bolo znižovaním počtu kritérií zrejme zvyšovať špecificitu, teda redukovať množstvo falošne pozitívnych osôb aj za cenu znižovania senzitivity, keďže práve nízka špecificita nie senzitivita by mohla byť problematickým aspektom v rámci skríningu. Klady a zápory slovenských verzií dotazníkov IGDT-10 a GDT a rozhovoru SCI-IGD sú diskutované v texte príspevku.

The majority of the Slovak and Czech adult population play digital games, be it on a smartphone, tablet, PC, or gaming console. A small proportion of the gamers will develop a pathological gaming pattern. Pathological gaming has already been recognized by both DSM-5 (Internet Gaming Disorder) and ICD-11 (Gaming Disorder). Since 2013, 17 screening instruments based on either of these two classifications have been published in English. Objective: The aim of this study was to adapt the IGDT-10 and the GDT questionnaires and also the structured clinical interview SCI-IGD to the Slovak language, as neither of those has been available in Slovak or Czech, to preliminarily estimate their diagnostic accuracy (specificity and sensitivity), reliability, and to describe experiences with their use. Method: The sample consisted of 43 gamers that play digital games for at least 20 hours per week. The clinical interview SCI-IGD was conducted only on a subsample of 15 players, who played digital games for an average of 5.5 hours per day. Results: Both questionnaires produced reliable data (wt = 0.79 and 0.83) with their sensitivity being 67% and 57% for IGDT-10 and GDT, respectively. The specificity of both questionnaires was 100%. Conclusion: Given the sample size, the results should be considered as preliminary at best and further replication is needed. A larger number of criteria in DSM-5 probably significantly increases sensitivity, but on the other hand, it must be said that the goal of WHO with reduction of the number of criteria was probably to increase specificity, i.e. to reduce false positives even at the cost of reducing sensitivity, as low specificity could be a problematic aspect of screening. Pros and cons of the Slovak versions of the IGDT-10 and GDT questionnaires as well as the SCI-IGD interview are discussed in the paper.

• MeSH
• hra a hračky psychologie   MeSH
• hráčství MeSH
• lidé MeSH
• návykové chování MeSH
• netholismus MeSH
• počítače * MeSH
• průzkumy a dotazníky MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• práce podpořená grantem MeSH