Narušenie funkčnosti patrí k základným charakteristikám klinického obrazu pri poruchách schizofrenického spektra a spravidla pretrváva aj po odznení akútnej fázy ochorenia. Vzhľadom na viacdimenzionálny charakter funkčnosti existuje široké množstvo metód, ktoré slúžia na hodnotenie rôznych aspektov funkčnosti. Niektoré metódy sa zameriavajú na meranie pracovnej či školskej oblasti, iné na voľnočasové aktivity, prípadne medziľudské a partnerské vzťahy, dôležitými oblasťami funkčnosti sú aj starostlivosť o domácnosť a starostlivosť o seba. Okrem hodnotenia prítomnosti a rozsahu narušenia funkčnosti je dôležité sledovanie zmien v sociálnom fungovaní u pacientov, napríklad ako ukazovateľa úspešnosti farmakoterapie alebo účinnosti psychosociálnej rehabilitácie. Cieľom práce je popísať funkčnosť pri schizofrénii so zameraním na súčasné metódy jej hodnotenia. Postupne priblížime rôzne spôsoby hodnotenia funkčnosti od sebaposudzovacích dotazníkov po objektívne škály. Zároveň priblížime aj nové prístupy, ako hodnotenie funkčnej kapacity a Experience sampling method. V závere ilustrujeme potreby implementácie rutinného hodnotenia funkčnosti do klinickej praxe s dôrazom na sledovanie efektívnosti liečby, potreby valídneho hodnotenia invalidity či vhodnosti pre zapojenie do psychosociálnych intervencií pre pacientov s poruchami schizofrenického spektra.
Deficits in functioning is one of the core characteristics of the clinical picture in schizophrenia spectrum disorders, which in most patients occurs even before the full expression of the disorder and generally persists even after the acute phase of disorder. Due to the multidimensional nature of functioning, a variety of methods exists to evaluate various aspects of functioning. Some methods focus on measuring employment or education, others on free-time activities, or interpersonal and partnership relationships, other important areas of functioning are home making and self-care. In addition to assessing the presence and extent of functional impairment, it is important to monitor changes in the patients? social functioning, for example, as an indicator of the effect of pharmacotherapy or the effectiveness of psychosocial rehabilitation. The aim of the article is to describe the functioning in schizophrenia with a focus on current methods of assessment. Gradually, different ways of evaluating functioning will be elucidated, both self-assessment questionnaires and objective scales. At the same time, we will introduce new approaches such as assessment of functional capacity and Experience sampling method. Lastly, we will illustrate the needs of implementing routine assessment of functioning into clinical practice, with an emphasis on monitoring the effectiveness of treatment, the need for a valid assessment of disability and suitability for involvement in psychosocial interventions in patients with schizophrenia spectrum disorders.
Cieľ: Cieľom príspevku je priblížiť skúsenosti s tréningom asertivity a sociálnych zručností v prirodzených podmienkach denného stacionára. Zisťovali sme, nakoľko programy zamerané na nácvik sociálnych zručností a asertivity viedli k pozitívnym zmenám v asertivite, k zlepšeniu komunikačných zručností a k redukcii maladaptív-nych presvedčení a či súviseli tieto zmeny s demografickými a klinickými ukazovateľmi. Materiál a metóda: Výskum sme realizovali v rokoch 2017 až 2020 u pacientov liečených v Dennom stacionári na Psychiatrickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Súbor tvorila intervenčná skupina (62 pacientov) a kontrolná skupina (12 pacientov). U pacientov sme použili Dotazník asertivity, Dotazník mylných presvedčení a Dotazník komunikačných zručností pred a po intervenciách. Výsledky: Štatisticky významné rozdiely medzi skupinami vo vzťahu k sledovaným oblastiam sa nepotvrdili. Intervenčná skupina nepreukázala výraznejšie zlepšenie ako kontrolný súbor. V celom súbore sa ale počas liečby v dennom stacionári potvrdilo zlepšenie asertívneho správania a komunikačných zručností a súviselo so zlepšením sebadôvery a sebahodnotenia. Záver: Výsledky naznačujú pozitívny efekt tréningu asertivity. Dlhodobejšia realizácia tréningov asertivity a nácvikov sociálnych zručností môže uľahčiť proces resocia-lizácie a úzdravy, zlepšiť funkčnosť a kvalitu života u pacientov s vážnymi psychickými poruchami. Limity našich predbežných zistení, súvisiace s veľkosťou vzorky a podmienkami realizácie, sú diskutované.
Background: The aim of the study is to examine experiences with assertivity and social skill training in natural conditions of daily outpatient center. We focused whether training lead to improvements in communication skills, assertive behavior, and changes in maladaptive beliefs. Secondary aim was to find out whether changes were related to clinical and demographic characteristics. Methods: The study was carried out from 2017 to 2020 on the sample of patients from Daily Outpatient Centre of Psychiatric Clinic of Medical Faculty CU and UHB. The sample consisted of intervention group (62 patients) and control group (12 patients). We used Assertivity Questionnaire, Communication Skills Questionnaire and Maladaptive Beliefs Questionnaire at baseline and follow-up. Results: We did not find significant differences among groups in variables of interest. We did not find that group with intervention has a larger improvement than control group. In whole sample, we found positive changes during treatment in communication skills and assertivity. These changes were related to higher self-esteem and self-confidence. Discussion: Results suggested positive effect of assertivity training. Long-term administration of training might improve resocialization, recovery, and improve functional outcomes and quality of life in patients with severe mental illness. Limitations of our preliminary findings are related to sample size of control group and due to natural setting or research. All of this is discussed.
- MeSH
- asertivita * MeSH
- denní péče o pacienty MeSH
- lidé MeSH
- psychiatrická rehabilitace MeSH
- služby péče o duševní zdraví MeSH
- sociální dovednosti * MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- klinická studie MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Profesori Z. Mysliveček a Z. Klimo patrili k významným psychiatrom v bývalom Československu, ktorí v svojej výskumnej práci a klinickej praxi uplatňovali fyziologický a neurologický prístup k psychiatrii. Autori príspevku opisujú a porovnávajú ich vedecké dráhy a odborné pôsobenie, všímajú si napr. faktory, ktoré ovplyvnili ich orientáciu na výskumné i klinické problémy. Predstavujú najmä výsledky ich výskumných prác vo vzťahu k nosným témam a problémom biologicky orientovanej psychiatrie. Dotýkajú sa aj iných oblastí ich pôsobenia - budovania a vedenia psychiatrických kliník, klinickej praxe a pedagogickej činnosti. V závere príspevku sumarizujú spoločné oblasti ich aktivít a poukazujú na ich prínos pre rozvoj neuropsychiatrie na Slovensku a sčasti aj v Československu.
Professors Z. Mysliveček and Z. Klimo were among the important psychiatrists in the former Czechoslovakia, who applied a physiological and neurological approach to psychiatry in their research work and clinical practice. The authors describe and compare their scientific careers and professional work, noting e.g. factors that influenced their orientation to research and clinical problems. They mainly represent the results of their research work in relation to the main topics and problems of biologically oriented psychiatry. They also touch on other areas of their activities - establishment and management of psychiatric clinics, clinical practice, and pedagogical activities. They summarize the common areas of their activities and point out their contribution to the development of neuropsychiatry in Slovakia and partly in Czechoslovakia in the conclusion of the article.
- MeSH
- dějiny lékařství MeSH
- neuropsychiatrie MeSH
- psychiatrie metody výchova MeSH
- Publikační typ
- historické články MeSH
- práce podpořená grantem MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Cieľ: Podľa viacerých štúdií je ketamín látka s rýchlym antidepresívnym účinkom pôsobiaca odlišným mechanizmom ako doteraz používané antidepresíva, a to cez glutamátergický systém. V USA a Európe je registrovaný esketamín v spreji, ako nový liek na liečbu depresie. Cieľom našej práce bolo overiť klinický účinok ketamínu, podávaného intravenóznou (i. v.) formou, u pacientov s depresiou. Materiál a metóda: Na liečbu ketamínom boli indikovaní pacienti s depresívnou epizódou rezistentnou na liečbu v rámci spektra afektívnych porúch. Vylučujúcim kritériom bola prítomnosť psychotickej poruchy. Počas liečby sme nerealizovali zmeny v pôvodnej farmakoterapeutickej antidepresívnej liečbe. Liek bol podávaný formou intravenóznej infúzie (podávanej injekčnou pumpou po dobu 40 minút), dávka ketamínu bola 0,5 mg na 1 kg hmotnosti pacienta. V pláne boli vždy tri podania, každý druhý deň, vždy ráno a nalačno. Na vyhodnocovanie klinického stavu a efektu liečby u pacienta sme používali štandardizované škály. Výsledky: Celkovo sme podali ketamín piatim pacientom, výsledky sú prezentované vo forme krátkych kazuistík. Zaznamenali sme značnú variabilitu klinického efektu. U dvoch pacientov mal ketamín v priebehu hodín výrazný anti-depresívny efekt, u dvoch pacientov len mierny efekt a u jedného pacienta sme zaznamenali paradoxnú reakciu, s podstatným zhoršením stavu. Vo všetkých prípadoch bol účinok ketamínu len krátkodobý, v rozmedzí jedného až siedmych dní. Záver: Pri použití i. v. formy podania ketamínu sme výraznejší pozitívny efekt pozorovali len u dvoch z piatich pacientov, aj to len na niekoľko dní. Napriek tomu sa domnievame, že v istých prípadoch a fázach liečby môže byť využitie ketamínu prínosné. Je však potrebné zhromaždiť viac údajov o jeho klinickej účinnosti a "profile" vhodného pacienta a upraviť postupy a podmienky podávania ketamínu tak, aby boli technicky jednoduchšie a prijateľnejšie pre pacienta.
Objective: According to several studies, ketamine is a substance with a rapid antidepressant effect acting by a different mechanism than the antidepressants used so far. It acts through the glutamatergic system. In USA and Europe esketamine spray is registered as a new drug for the treatment of depression. The aim of our study was to verify the clinical effect of ketamine administered intravenously (i. v.) in patients with treatment resistant depression. Method: Patients with a resistant de-pressive episode within the spectrum of affective disorders have been indicated for ketamine treatment. The exclusion criterion was the presence of a psychotic symptoms. We did not make any changes in previous pharmacotherapeutic antidepressant treatment. The ketamine was given as an intravenous infusion (given by an injection pump over 40 minutes). the dose of ketamine was 0.5 mg per kg of patient weight. There were three administrations of ketamine scheduled, every other day in the morning. We used standardized scales to evaluate the clinical condition and effect of treatment in the patients. Results: In total, we administered ketamine to 5 patients. The results are presented in the form of short case reports. We observed considerable variability in the clinical effect. In two patients, ketamine had a significant antidepressant effect within hours, in two patients only a mild effect, and in one patient we observed a paradoxical reaction with a significant worsening of the symptoms. In all cases, the effect of ketamine was short-lived, ranging from one to seven days. Conclusion: When using i. v. form of ketamine administration, we observed a significant positive effect in only two of the five patients, and just for a few days. Nevertheless, we believe that in certain cases and stages of treatment, the use of ketamine may be beneficial. However, there is a need to gather more data on its clinical efficacy and the "profile" of a suitable patient and to develop procedures and conditions for the administration of ketamine that are simpler and more acceptable for patients.
- Klíčová slova
- paradoxní reakce,
- MeSH
- deprese * farmakoterapie MeSH
- disociační poruchy chemicky indukované MeSH
- intravenózní podání MeSH
- ketamin * aplikace a dávkování škodlivé účinky MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- senioři MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Cieľ: Viacfaktorový dotazník pamäti slúži na subjektívne posúdenie pamäti z perspektívy prežívania, výskytu kognitívnych omylov a využitia pamäťových stratégií. Cieľom výskumu je poskytnúť normatívne údaje k tomuto dotazníku u ľudí vo vyššom veku (viac ako 65 rokov). Materiál a metóda: Výskumný súbor tvorilo 157 participantov, ktorým bol administrovaný Viacfaktorový dotazník pamäti. Zber dát bol realizovaný v rámci projektu NEUROPSY v rokoch 2017-2018 vo všetkých regiónoch Slovenskej republiky. V aktuálnom príspevku sú analyzované v súvislosti s Viacfaktorovým dotazníkom pamäti metódy Montrealský kognitívny test, Poviedka a Opakovanie čísel. Výsledky: Analýza vzťahov k demografickým premenným, ako vek, pohlavie a počet rokov vzdelania, nezistila silné vzťahy. Celkové skóre v subškále Stratégie slabo korelovalo s celkovým skóre v teste MoCA. Ostatné vzťahy k objektívnym mieram kognície neboli štatisticky významné. Všetky subškály vykazovali vysokú mieru vnútornej konzistencie. Súčasťou výsledkov sú normatívne údaje pre celý súbor. Záver: Výsledky preukázali, že slovenská verzia Viacfaktorového dotazníka pamäti vykazuje vysokú mieru vnútornej konzistencie vo všetkých subškálach a nevykazuje silné vzťahy k demografickým premenným ani objektívnym mieram pamäti. Normatívne údaje umožnia v praxi presne kvantifikovať subjektívnych sťažností na pamäť.
Objective: Multifactorial Memory Questionnaire enables subjective assessment of memory from the perspective of satisfaction with memory functioning, self-appraisal of memory abilities, and self-reported use of memory strategies. The aim of the current study is to provide normative data to the questionnaire for people in older age (more than 65 years). Method: The sample consisted of 157 participants, who completed the Multifactorial Memory Questionnaire. The data collection was carried out within the project NEUROPSY in 2017?2018 in all regions of Slovakia. In current paper relationship between Multifactorial Memory Questionnaire and objective measures of cognition Montreal Cognitive Assessment, Story recall, and Digit Span are being analysed. Results: Analysis of the relations to demographic variables as age, sex and years of education did not reveal strong relationship. Overall score in subscale Strategy weakly correlated with overall score in MoCA. Other relations to objective measures of cognition were not statistically significant. All the subscales appear to have high internal consistency. A part of results are normative data for overall sample. Conclusion: The results revealed that Slovak version of Multifactorial memory questionnaire has high level of internal consistency in all subscales and is not strongly related to any demographic variables, nor objective memory assessment. Normative data enable to quantify subjective memory complaints in praxis.
- MeSH
- interpretace statistických dat MeSH
- kognitivní stárnutí psychologie MeSH
- lidé MeSH
- neurobehaviorální symptomy MeSH
- neuropsychologie MeSH
- poruchy paměti psychologie MeSH
- psychometrie metody statistika a číselné údaje MeSH
- senioři * psychologie statistika a číselné údaje MeSH
- testy paměti a učení * statistika a číselné údaje MeSH
- zpráva o sobě statistika a číselné údaje MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- senioři * psychologie statistika a číselné údaje MeSH
- Publikační typ
- hodnotící studie MeSH
- práce podpořená grantem MeSH
V teoretických konceptoch liečby látkových závislostí je jedným zo základných cieľov znemožniť vstup látky do centrálneho nervového systému a zamedziť tak jej pôsobeniu na príslušné receptory. Praktickou perspektívou tohto prístupu je imunologická liečba. Aktívna imunizácia zahŕňa vakcíny, ktoré aktivujú imunitný systém na tvorbu protilátok špecifických proti droge; pasívna imunizácia predstavuje podávanie špecifických monoklonálnych protilátok alebo ich derivátov, ktoré účinky drogy neutralizujú. Imunoterapia jednotlivých látkových závislostí je vo vývoji a jej liečebné modality sú v rôznych fázach klinického výskumu, s doterajšími čiastkovými úspechmi aj neúspechmi. Pre klinickú prax by bolo prínosné úspešné ukončenie klinických skúšaní imunologík a ich schválenie príslušnými úradmi pre kontrolu liečiv. Imunoterapia by sa tak mohla stať integrálnou súčasťou liečebných postupov pri špecifických látkových závislostiach.
One of the primary goals in theoretical concepts of substance addiction treatment is to prevent the substance from entering into the central nervous system and thus to prevent its receptor effects. Immunological treatment presents a practical perspective of this approach. Active immunization includes vaccines that activate the immune system to produce drug-specific antibodies, while passive immunization consists of administration of specific monoclonal antibodies or their derivates that neutralize the drug effects. Immunotherapy of substance addictions is under development and its treatment modalities are in various phases of clinical research, with both partial achievements and failures. For clinical practice, the successful completion of immunotherapy clinical trials and their approval by competent medicine agencies would be beneficial. Thus, immunotherapy could become an integral component of the treatment for specific substance addictions.
- MeSH
- aktivní imunoterapie * metody MeSH
- imunoterapie adoptivní * metody MeSH
- imunoterapie * metody MeSH
- kokain škodlivé účinky MeSH
- lidé MeSH
- methamfetamin škodlivé účinky MeSH
- monoklonální protilátky terapeutické užití MeSH
- nikotin škodlivé účinky MeSH
- opioidní analgetika škodlivé účinky MeSH
- poruchy spojené s užíváním psychoaktivních látek * MeSH
- závislost (psychologie) MeSH
- závislost na morfiu terapie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Alkohol, jeho účinky a zneužívanie je zrejme staré ako ľudstvo samo. Syndróm závislosti od alkoholu predstavuje významný medicínsky a socioekonomický problém. Jeho vysoká prevalencia sa dáva do súvisu s relatívne nízkou cenou alkoholu a jeho ľahkou dostupnosťou. Nadmerné a dlhodobé užívanie alkoholu môže viesť k poškodeniu funkcie a štruktúry mozgu. Až 75 % jedincov so závislosťou od alkoholu má nejaký stupeň mozgovej patológie. Alkohol pôsobí primárne neurotoxicky a sekundárne prostredníctvom početných komplikácií spojených predovšetkým s jeho nadmerným, chronickým užívaním, životným štýlom, malnutríciou, konzumáciou alkoholu s inými návykovými látkami. Jednotlivé klinické formy môžu vyústiť do alkoholovej demencie, môžu zdieľať spoločné anatomické oblasti, a preto predstavujú skôr kontinuum, ako len samostatné klinické jednotky. Sú často nedostatočne identifikované, a preto sa objavuje názor, že alkoholová demencia je považovaná za tichú epidémiu 21. storočia. Alkoholová demencia patrí jednoznačne medzi najčastejšie sekundárne demencie, tvorí až 10 % všetkých demencií a pri včasnej a správnej liečbe je potenciálne reverzibilná. V liečbe je prioritou abstinencia od alkoholu, liečba závislosti,odvykacieho stavu a prípadných psychiatrických a somatických komplikácií. Posúdenie kognitívneho stavu by sa malo vykonávať priebežne, pretože umožní zistiť akékoľvek zlepšenie, stabilizáciu alebo zhoršenie stavu.
Alcohol, its effects and alcohol use disorder, are apparently as old as humanity itself. Alcohol dependence syndrome is a significant medical and socio-economic problem. Its high prevalence is associated with a relatively low alcohol price and its easy availability. Excessive and long-term alcohol consumption can lead to impairment of the brain function and structure. In up to 75 % of alcohol addicts there is some degree of the brain pathology. Alcohol is primary neurotoxic and secondarily affects due to numerous complications associated with its excessive, chronic use, lifestyle, malnutrition, alcohol consumption with other addictive substances. Individual clinical forms may result in alcoholic dementia, may share common anatomical areas, and therefore constitute a continuum rather than separate clinical units. They are poorly identified and are therefore considered a quiet epidemic of the 21st century. Alcoholic dementia is clearly among the most common secondary dementias, and is responsible for up to 10 % of all dementias and is potentially reversible with early and proper treatment. Alcohol abstinence, treatment of addiction, withdrawal and possible psychiatric and somatic complications are priorities for treatment. A cognitive assessment should be carried out on a regular basis as it will discover any improvement, stabilization or deterioration.
- Klíčová slova
- alkoholová demence,
- MeSH
- alkoholismus * MeSH
- alkoholová amnestická porucha patologie MeSH
- demence * diagnóza epidemiologie terapie MeSH
- komorbidita MeSH
- kouření tabáku MeSH
- lidé MeSH
- management nemoci MeSH
- nedostatek thiaminu patologie MeSH
- nemoci mozku etiologie terapie MeSH
- pití alkoholu škodlivé účinky MeSH
- rizikové faktory MeSH
- thiamin aplikace a dávkování terapeutické užití MeSH
- vitamin B komplex MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Sexuálne dysfunkcie (SD) pri liečbe antidepresívami (AD) sú známym problémom klinickej praxe, ich výskyt sa v závislosti od sledovaného obdobia a použitej metodiky popisuje u 25-85 % pacientov.1 Cieľ: Cieľom práce je hodnotiť frekvenciu a intenzitu porúch sexuality u ambulantne liečených pacientov s depresívnou poruchou a ich vzťah ku klinickým ukazovateľom závažnosti depresívnej symptomatiky. Materiál a metóda: Výskyt sexuálnych dysfunkcií sme sledovali pomocou Dotazníka sexuálnych porúch súvisiacich s liečbou psychofarmakami PR-SexDQ-SALSEX (Psychotropic-Related Sexual Dysfunction Questionnaire PR-SexDQ-SALSEX)2 (SALSEX), závažnosť depresívnej symptomatiky bola hodnotená subjektívne pomocou Beckovej škály depresivity (BDI-II) a objektívne škálou Globálneho klinického dojmu (CGI). Výsledky: Zmenu sexuality pri liečbe AD na základe použitia dotazníka SALSEX sa identifikovala u 48 % pacientov. Závažnosť sexuálnej dysfunkcie súvisela so závažnosťou depresívnych prejavov hodnotených objektívne lekárom i subjektívne pacientom. Pacienti so závažnejšími SD boli zároveň otvorenejší k prípadnej zmene liečby za účelom zlepšenia sexuálneho života. Záver: Výsledky výskumu potvrdili výskyt SD rôznej závažnosti pri liečbe AD u približne polovice pacientov, čo poukazuje na potrebu venovať zvýšenú pozornosť zmenám sexuality u pacientov s depresívnou poruchou. Zistili sme vzťah závažnosti depresie a výskytu SD. Používanie štandardizovaných posudzovacích škál môže zvýšiť záchyt sexuálnych nežiadúcich účinkov pri liečbe.
Treatment emerged sexual dysfunction (TESD) is frequently associated with antidepressant medication, it may occur with frequency 25-85%1 of patients according to type of antidepressant. Objectives: The aim of the study is to analyze TESD in terms of incidence, severity and associations with clinical parameters in patients treated in outpatient units for depressive disorder. Method: Assessment of TESD was detected with Psychotropic-Related Sexual Dysfunction Questionnaire PRSexDQ-SALSEX2 (SALSEX), severity of depressive symptomatology was measured using Beck Depression Inventory II (BDI-II) and The Clinical Global Impression Scale (CGI). Results: TESD was identified in 48% of patients. Severity of sexual dysfunction was associated with severity of depression assessed both objectively (CGI) and subjectively (BDI-II). Patients with more severe TESD were more prone to accept changes in antidepressant treatment for the purpose of improving their sexual life. Conclusion: Research results confirmed the incidence of TESD of different seriousness during AD treatment in approximately half of the patients, which points to the need to devote increased attention to sexual changes in patients with depressive disorder. We found a relation between seriousness of depression and incidence of TESD. Use of standardised rating scales can increase screening of treatment emerged sexual dysfunction.
- Klíčová slova
- dotazník SALSEX,
- MeSH
- ambulantní péče MeSH
- antidepresiva * škodlivé účinky MeSH
- depresivní poruchy farmakoterapie psychologie MeSH
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- neparametrická statistika MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- psychiatrické posuzovací škály MeSH
- sexuální chování účinky léků MeSH
- sexuální dysfunkce fyziologická * diagnóza epidemiologie chemicky indukované MeSH
- sexuální dysfunkce psychické * diagnóza epidemiologie chemicky indukované MeSH
- vztahy mezi lékařem a pacientem MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- multicentrická studie MeSH
- práce podpořená grantem MeSH
Schizofrénia stále zostáva závažným medicínskym, výskumným aj spoločenským problémom. Klinický obraz poruchy je mimoriadne heterogénny, no zhoršenie každodenného fungovania je typické takmer pre všetkých pacientov. Porucha patrí medzi jednu z najčastejších príčin invalidity mladých ľudí, ktorí nie sú schopní viesť bežný produktívny život. Dostupná psychofarmakologická liečba zmierňuje psychotické symptómy a redukuje riziko relapsu, no i napriek tomu pri porovnaní s bežnou populáciou majú pacienti častejšie a aj závažnejšie problémy v interpersonálnej a pracovnej oblasti a taktiež v schopnosti starať sa o seba a žiť samostatne. V príspevku sa autori venujú súčasnému chápaniu funkčnosti u pacientov so schizofréniou s dôrazom na niektoré prediktory funkčnosti. Z potenciálnych prediktorov funkčnosti je väčšia pozornosť venovaná klinickým charakteristikám, funkčnej kapacite, neurokognícii a sociálnej kognícii. Nezanedbateľnými faktormi, ktoré súvisia s fungovaním pacientov, je aj premorbídna osobnosť alebo motivačné faktory.
Schizophrenia remains a significant medical, scientific and social problem. The clinical picture of disorder is extremely heterogeneous but impairment of daily functioning is typical for almost all patients. Disorder is one of the most common causes of disability of young people. As a consequence, patients are unable to live normal and productive lives. Available psychopharmacological treatments reduce psychotic symptoms and risk of relapse. In comparison with general population, patients have more often and even more serious problems in interpersonal relationships and occupation, as well as in the ability to self-care and live independently. In this paper, authors deal with current understanding of the functional outcome in patients with schizophrenia, focusing on some important predictors. Regarding potential predictors of functional outcome greater attention is paid to clinical characteristics, functional capacity, neurocognition and social cognition. Premorbid personality and motivational factors are also associated with functional outcome.
