5664823 OR Vírusy a nádory Dotaz Zobrazit nápovědu
Popisujeme prípad adenoidne bazaloidného epiteliómu (ABE) cervixu u 21-ročnej pacientky. ABE sa vyskytuje typicky v postmenopauze a v našom prípade ide o doposiaľ najmladšiu pacientku s týmto tumorom. Tumor bol asociovaný s CIN3. Histologický obraz bol typický, navyše boli u oje- dinelých glandulárnych buniek zreteľné štruktúry podobné cíliam tubálneho typu. Imunohistochemicky bola zreteľná pozitivita p63, CD10, estrogénových a progesterónových recep- torov, p16 a bcl-2. CEA bol negatívny. Imunohistochemický nález svedčí spolu s morfológiou pre tu- boendometrioidnú diferenciáciu v tumore pochádzajúcom z rezervných buniek. Nález koilocytic- kých zmien a expresia p16 potvrdzujú predpokladanú úlohu vírusu HPV v onkogenéze tohto tu- moru.
A case of adenoid basal epithelioma (ABE) of the uterine cervix in 21-year-old woman is reported. The patient's age appears to be lowest among cases of ABE reported to date. The tumor showed typical histologic features of ABE and was associated with CIN3. In addition, rare tumor cells had surface cilia-appearing structures suggesting tubal differentiation. Immunohistochemically, the tumor was reactive for p63, CD10, ER, PR, p16 and bcl-2, and negative for CEA. Thus, the immunophenotype also suggests possible partial tuboendometrioid differentiation in the glandular component of the lesion. It further indicates, along with finding of associated CIN, a role of oncogenic HPV in pathogenesis of ABE.
Očkovanie sprevádza imunológiu od začiatku jej existencie ako vedného odboru. Postupné odhaľovanie zložitosti funkcií imunitného systému a jeho zložiek a vzájomných regulácií umožnilo nielen vývoj nových a účinných vakcín, ale predovšetkým zlepšilo chápanie procesov vzniku postvakcinačnej imunity. Choroby, ktoré vznikajú následkom poruchy funkcií imunitného systému, nazývame aj ako imunopatologické stavy a rozoznávame 4 základné kategórie: alergické, autoimunitné, imunodeficientné a prípadne nádorové choroby. Vzťah medzi očkovaním a jednotlivými imunopatologickými stavmi má niekoľko rovín, a to jednak vo vzťahu k indukcii samotného imunopatologického stavu, ale aj z hľadiska obmedzení aplikácie určitých vakcín či naopak potreby realizácie očkovania proti vybraným ochoreniam ako súčasti komplexného manažmentu daného stavu. Imunodeficiencie predstavujú heterogénnu skupinu porúch imunitného systému, pri ktorých jedna alebo viaceré časti imunitného systému chýbajú, sú znížené alebo nefungujú primerane. Na základe dostupných poznatkov nebol dokázaný priamy vzťah medzi aplikáciou rôznych vakcín a indukciou porúch imunity. Pozorované zmeny sú prechodné, mierne a obvykle bez klinického významu. Vo vzťahu k obmedzeniu očkovania u pacientov s imunodeficienciami je možné aplikovať inaktivované vakcíny bez špecifických opatrení pri prakticky akejkoľvek poruche imunity, či už vrodenej alebo získanej. Otázkou ostáva efektivita očkovania a stupeň dosiahnutej postvakcinačnej imunity. Živé atenuované vakcíny (vírusové, bakteriálne) sú vo všeobecnosti kontraindikované pri závažných protilátkových a kombinovaných poruchách. Pri parciálnych kombinovaných poruchách možno niektoré živé vírusové vakcíny aplikovať za istých okolností vzhľadom na aktuálny imunitný status. Pri miernych protilátkových poruchách nie sú špecifické obmedzenia ani kontraindikácie pre očkovanie. Pri poruchách fagocytózy nemožno aplikovať živé bakteriálne vakcíny. Poruchy komplementu nepredstavujú kontraindikáciu pre prakticky žiadnu vakcínu. V komplexnom manažmente jednotlivých získaných ako aj vrodených porúch imunity je naopak očkovanie proti vybraným ochoreniam významnou súčasťou prevencie infekčných komplikácií, a to v závislosti od konkrétnej poruchy imunity.
Vaccination accompanies immunology ever since it emerged as a scientific discipline in its own right. Continual discoveries of the complexity of immune functions and their components and mutual regulation allowed not only the development of new and more efficient vaccines, but especially improved the understanding of the processes associated with the post-vaccination immunity establishment. Diseases which are the result of immune dysfunctions, are currently called as immunopathological conditions and four groups of them can be described: allergic, autoimmune, immunodeficiency and finally oncologic disorders. The relationship between vaccination and particular categories of immunopathological condition have several levels: from the possible association of vaccination and induction of immune-mediated diseases, through the contraindication of particular vaccines in specific immune dysfunctions to the need for specific vaccination as a part of complex management of these patients. Immunodeficiencies represent a heterogeneous group of immune system dysfunctions, in which one or several compounds of immune system are decreased, supressed, absent or even dysfunctional. Based on the available studies, there is no evidence for the possible induction of clinically relevant immunodeficiency after vaccination. Observed changes are transient, mild and usually without clinical meaning. Inactivated vaccines could be applied in whatever immunodeficiency (primary or secondary) without any specific interventions or measures. However, the efficacy of achieved post-vaccination immune response remains questionable. Live attenuated vaccines (viral, bacterial) are in general contraindicated in patients with severe antibody or combined defects. In partial combined immunodeficiencies, live attenuated viral vaccine can be administered under certain defined conditions regarding the actual immune status. In mild antibody deficiencies, there are no limitations regarding the application of standard vaccines. In phagocyte defects, live bacterial vaccines are strictly contraindicated. Complementary deficiencies do not represent any specific contraindication for vaccination. In complex management of the patients with immune defects (inherited or acquired), the vaccination against selected infectious diseases is considered to be an important part of prevention of infectious complications depending on the type of particular immunodeficiency.
- Klíčová slova
- očkování pacientů s imunodeficiencí,
- MeSH
- alergie diagnóza etiologie patologie MeSH
- alergologie a imunologie dějiny trendy MeSH
- autoimunitní nemoci diagnóza etiologie patologie MeSH
- imunitní systém MeSH
- imunokompetence imunologie účinky léků MeSH
- lidé MeSH
- nádory MeSH
- praktičtí lékaři MeSH
- syndromy imunologické nedostatečnosti * diagnóza etiologie komplikace MeSH
- vakcinace * kontraindikace metody MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
- přehledy MeSH
Regionálny úrad verejného zdravotníctva zaevidoval 47 prípadov ochorení na vírusovú hepatitídu B a C, ktoré boli dokázané u 39 pacientov hospitalizovaných v regionálnej nemocnici v čase od septembra 2009 do júla 2010. Do epidémie boli zaradené prípady podľa vopred stanovenej štandardnej definície. Na základe epidemiologického vyšetrovania bola formulovaná hypotéza o predpokladanom spôsobe prenosu inokuláciou pri podávaní parenterálnych roztokov cez periférnu venóznu kanylu počas hospitalizácie. Metódou retrospektívnej kohortovej štúdie bola preukázaná štatisticky významná súvislosť medzi podávaním parenterálnej liečby cez periférnu venóznu kanylu a vznikom ochorení (pre vírusovú hepatitídu B: X2 = 49,53, p < 0,001 a vírusovú hepatitídu C: X2 = 22,42, p < 0,001). Výsledky boli v súlade so zistenými nedostatkami pri kontrole hygienicko-epidemiologického režimu na oddelení.
The Regional Public Health Office recorded 47 cases of he-patitis B and C in 39 patients hospitalized in the regional hospital between September 2009 and July 2010. The outbreak cases included in the study met the previously set standard definition. Based on the epidemiological investigations a hypothesis was formulated on the route of infection transmission through the administration of parenteral solutions using a peripheral venous cannula during hospitalization. A retrospective cohort study revealed a statistically significant association between parenteral therapy administered using a peripheral venous cannula and disease (for viral hepatitis B: X2 = 49.53, p < 0.001 and viral hepatitis C: X2 = 22.42, p < 0.001). The results were in accordance with the failures to comply with the sanitary-epidemiological standards revealed by audits at the respective departments.
- MeSH
- endoskopie MeSH
- farmakoterapie MeSH
- hepatitida B epidemiologie MeSH
- hepatitida C epidemiologie MeSH
- hospitalizace MeSH
- infekce spojené se zdravotní péčí MeSH
- krevní transfuze MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- nádory komplikace MeSH
- parenterální infuze MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- statistika jako téma MeSH
- virová hepatitida u lidí * epidemiologie MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
Ľudské vírusy herpes simplex typ 1 a 2 (HSV-1, HSV-2) sa väčšinou na základe séroepidemiologických štúdií dávajú do súvislosti s viacerými nádorovými ochoreniami. Nepredpokladá sa však, že by pri vzniku nádorov mali priamu úlohu. Pôsobia pravdepodobne len ako kofaktory. Experimentálne sa podarilo dokázať ich schopnosť transformovať bunky in vitro odstránením ich vysokej lytickej schopnosti určitou dávkou UV žiarenia alebo fotoinaktiváciou v prítomnosti fotosenzitizérov, napr. neutrálnej červene alebo metylénovej modrej alebo kultiváciou v podmienkách potláčajúcich ich lytickú schopnosť. K vzniku nádorov by mohli prispieť niekoľkými mechanizmami. Podľa mechanizmu „hit and run“ navodí vírusová DNA interakciou s bunkovou DNA a indukciou genetických a epigenetických zmien len iniciáciu transformácie a na ďalšom procese neoplastickej progresie sa už nepodiela. Podľa mechanizmu „hijacking“ môže vírusový produkt v infikovaných bunkách aktivovať signálnu dráhu a spôsobiť tým nekontrolovateľnú proliferáciu. Takýmto produktom je napr. produkt génu HSV-2 označovaného ako ICP10, ktorý kóduje onkoproteín RR1PK aktivujúci signálnu dráhu Ras. V dvoch prípadoch, v prípade serózneho karcinómu vaječníkov a v niektorých nádoroch prostaty boli dokázané vírusom kódované mikroRNA ako možní spolopôvodcovia vzniku nádorov. Možnú úlohu by mohli hrať aj nedávno popísané rastové faktory asociované s herpetickými vírusmi s transformačným a transformáciu potláčajúcim účinkom. Nakoniec, existuje rad dôkazov, že HSV-2 môže zvyšovať riziko vzniku cervikálneho karcinómu po infekcii s ľudskými papilómovými vírusmi.
Seroepidemiological studies suggest that human herpes simplex virus type 1 (HSV-1) and 2 (HSV-2) are linked with several types of cancer; however, they do not appear to play a direct role and are considered to be cofactors. The abilities of HSV-1 and -2 to transform cells in vitro can be demonstrated by suppressing their lytic ability via irradiation with a specific dose of ultraviolet light, photoinactivation in the presence of photosensitizers (e. g., neutral red or methylene blue), and culture under specific conditions. Several mechanisms have been proposed to explain the actions of these viruses. According to the hit-and-run mechanism, viral DNA initiates transformation by interacting with cellular DNA and thereby inducing mutations and epigenetic changes, but is not involved in other stages of neoplastic progression. By contrast, according to the hijacking mechanism, viral products in infected cells can activate signaling pathways and thereby cause uncontrolled proliferation. Such products include RR1PK, an oncoprotein that activates the Ras pathway and is encoded by the HSV-2 gene ICP10. Virus-encoded microRNAs may act as cofactors in tumorigenesis of serous ovarian carcinoma and some prostate tumors. Herpes virus-associated growth factors that facilitate or suppress transformation may play important roles in tumor formation. Finally, there is much evidence that HSV-2 increases the risk of cervical cancer after infection of human papilloma viruses.
- MeSH
- karcinogeneze * MeSH
- lidé MeSH
- lidský herpesvirus 1 MeSH
- lidský herpesvirus 2 MeSH
- nádory * etiologie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Buschke-Löwensteinov tumor označovaný aj condylomata acuminata gigantea patrí medzi veľmi zriedkavé STI spôsobené HPV vírusmi (Human Papilloma Virus), najmä nízko rizikovými typmi HPV 6 a 11. Tumor je charakteristický rozsiahlou pomaly rastúcou karfiolovitou masou v anogenitálnej oblasti. Vyznačuje sa lokálne agresívnym, deštruktívnym potenciálom a častou recidívou po liečbe. Jedinci trpiaci na primárny alebo sekundárny imunodeficit sú rizikovou skupinou pre rozvoj Buschke-Löwensteinovho tumoru. Diagnostika Buschke-Löwensteinovho tumoru sa opiera o typický klinický obraz rozsiahlej tumoróznej masy s krvácaním, secernáciou či fistuláciou. Histologická definícia ochorenia je bez jednoznačných čŕt malignity. Štandardné liečebné postupy tohto ochorenia neexistujú; lokálna cytodeštrukčná a imunomodulačná liečba nie je dostatočne účinná. Pri plne rozvinutom klinickom obraze Buschke-Löwensteinovho tumoru sa všeobecne preferuje chirurgická intervencia. Možné je použiť aj kombináciu viacerých terapeutických metód. Autori uvádzajú prípad 44-ročného muža so sekundárnym imunodeficitom na podklade chronického zápalového procesu (tuberkulóza kostí) a chronického alkoholizmu. Pacient trpel condylomata acuminata gigantea v skrotálnej a perianálnej oblasti. Histologicky bol nález z lézie bez známok malignity, geneticko-molekulárnymi metódami (RT-PCR; Polymerase Chain Reaction) bol izolovaný nízko rizikový HPV 6. Pacient sa podrobil chirurgickému zákroku s následnou lokálnou liečbou 5 % imiquimodom a metizoprinolom p. o. po dobu niekoľkých mesiacov. Pacient je počas ročného sledovania bez recidívy ochorenia.
Buschke-Löwenstein tumor, condyloma acuminata gigantea, is a very rare STI caused by HPV viruses (Human Papilloma Virus), mainly low-risk HPV 6 and 11. Tumor is characterized by a huge slowly growing cauliflower mass in anogenital region with invasive and destructive potential. Recurrence after treatment is very common. Primary or secondary immunodeficiency is the risk factor of Buschke-Löwenstein tumor development. The diagnosis is based on a typical clinical picture of a huge tumor mass with bleeding, effusion or fistulas. The histological evaluation reveals no typical signs of malignancy. The treatment guidelines do not exist, the local cytodestructive and immunomodulatory treatment is not efficient. The surgical intervention is preferred in cases with well developed features of the disease. Combination therapy might be also effective. Authors report a case of 44-year-old man with secondary immunodeficiency due to chronic inflammatory condition, namely bone tuberculosis, and chronic alcoholism. The patient suffered from giant genital warts in scrotal and perianal area. Histopathological examination revealed no signs of malignancy. Genetic-molecular methods (RT-PCR; Real Time Polymerase Chain Reaction) confirmed low risk HPV 6. The patient was successfully treated with surgery and subsequently with topical 5% imiqumod and metizoprinol systematically for several months. One-year follow-up was without recurrence.
- Klíčová slova
- imiquimod, metizoprinol,
- MeSH
- adjuvancia imunologická terapeutické užití MeSH
- alkoholismus komplikace MeSH
- aminochinoliny terapeutické užití MeSH
- Buschke-Löwenstein tumor * diagnóza chirurgie patologie MeSH
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- lidský papilomavirus 6 * genetika MeSH
- nádory anu MeSH
- prekancerózy MeSH
- protinádorové látky terapeutické užití MeSH
- recidiva MeSH
- skrotum MeSH
- syndromy imunologické nedostatečnosti * komplikace MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
Nové trendy v liečbe rakoviny sa spájajú s rozvojom presne cielených terapeutík, s účinkom na rakovinové bunky a zameraním na špecifické biologické dráhy. Úloha onkoproteínov a tumor-supresorových proteínov v proliferačnej signalizácii, regulácii bunkového cyklu a pozmenenej adhézii je už dobre preskúmaná. Chemické látky, vírusy a žiarenie sú tiež všeobecne prijímanými faktormi, ktoré vyvolávajú mutácie v génoch kódujúcich proteíny súvisiace s tvorbou rakoviny. Nedávne experimenty ukázali, že existujú dva nové kľúčové faktory pôsobiace na proliferujúce bunky – hypoxia a nedostatok glukózy. Tieto môžu iniciovať a podporovať proces malígnej transformácie v malom množstve buniek, ktorým sa podarilo uniknúť bunkovému starnutiu. Neregulovaná bunková proliferácia vedie k tvorbe bunkovej masy presahujúcej svoje rezervy, čo znižuje množstvo kyslíka a živín. Vzniknutý stav hypoxie iniciuje ďalšie kľúčové úpravy, ktoré umožňujú prežitie nádorových buniek. Proces apoptózy je potlačený a metabolizmus glukózy pozmenený. Nedávne experimenty naznačili, že vyčerpanie zásob kyslíka stimuluje mitochondrie, aby spracovávali väčšie množstvá reaktívnych foriem kyslíka (ROS). Aktivujú sa tak signálne dráhy, ako je hypoxiu-indukujúci faktor 1, ktoré podporujú prežívanie nádorových buniek a rast nádorov. Mitochondrie sú čoraz častejšie považované za kľúčové organely podieľajúce sa na chemoterapii, a preto je dôležité nájsť spôsob ako aktivovať apoptózu v mitochondriách za podmienok hypoxie, určiť vzťah medzi mitochondriami, ROS signalizáciou a procesmi aktivujúcimi prežívanie buniek. Každé nové zistenie môže otvoriť cestu pre pochopenie a odhalenie podstaty rakoviny a následné vytvorenie na mieru šitej terapie.
New insights into cancer cells – specific biological pathways are urgently needed to promote development of exactly targeted therapeutics. The role of oncoproteins and tumor suppressor proteins in proliferative signaling, cell cycle regulation and altered adhesion is well established. Chemicals, viruses and radiation are also generally accepted as agents that commonly induce mutations in genes encoding these cancer-inducing proteins, thereby giving rise to cancer. More recent evidence indicates the importance of two additional key factors imposed on proliferating cells – hypoxia and/or lack of glucose. These two additional triggers can initiate and promote the process of malignant transformation, when a low percentage of cells escape cellular senescence. Disregulated cell proliferation leads to formation of cellular masses that extend beyond the resting vasculature, resulting in oxygen and nutrient deprivation. Resulting hypoxia triggers a number of critical adaptations that enable cancer cell survival. The process of apoptosis is suppressed and glucose metabolism is altered. Recent investigations suggest that oxygen depletion stimulates mitochondria to compensate increased reactive oxygen species (ROS). It activates signaling pathways, such as hypoxia-inducible factor 1, that promote cancer cell survival and tumor growth. During the last decade, mitochondria have become key organelles involved in chemotherapy-induced apoptosis. Therefore, the relationship between mitochondria, ROS signaling and activation of survival pathways under hypoxic conditions has been the subject of increased study. Insights into mechanisms involved in ROS signaling may offer novel ways to facilitate discovery of cancer-specific therapies.
- Klíčová slova
- energetický metabolizmus, buněčná transformace,
- MeSH
- buněčná smrt fyziologie účinky léků MeSH
- energetický metabolismus MeSH
- faktor 1 indukovatelný hypoxií MeSH
- glykolýza fyziologie MeSH
- isothiokyanatany farmakologie MeSH
- lidé MeSH
- mitochondrie * metabolismus účinky léků MeSH
- nádorová transformace buněk * MeSH
- nádory * metabolismus patologie MeSH
- oxidativní fosforylace MeSH
- proliferace buněk účinky léků MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
- přehledy MeSH