Vedecká obec postupne rozuzluje etiologické faktory a patogenetické mechanizmy neurodegeneratívnych ochorení. Z roka na rok pribúdajú dôkazy o čoraz väčšej sile genetického pozadia ako etiologického faktora. V našom príspevku integrujeme dve roviny pohľadu na genetiku Alzheimerovej choroby a príbuzných demencií. V prvej časti článku sumarizujeme súčasné poznatky o genetickom pozadí neurodegeneratívnych demencií s hlavným zameraním sa na Alzheimerovu chorobu. Okrem "klasických" kauzálnych génov a génov susceptibility prinášame prehľad vybraných "nových" génov, ktorých polymorfizmy môžu zvyšovať náchylnosť na Alzheimerovu chorobu. V druhej časti - Skúsenosti z jedného centra - prinášame pohľad na vývoj a súčasný koncept genetického testovania na I. neurologickej klinike v Bratislave. Predstavujeme panel génov pre demencie, ktorý v súčasnosti zahŕňa 45 génov zapojených do patogenézy Alzheimerovej choroby, frontotemporálnej demencie, Parkinsonovej choroby a zriedkavých demencií. V blízkej budúcnosti ho plánujeme rozšíriť na 150-génový panel a postupne kontinuálne aktualizovať. Rozsah genetického testovania, ktorý prinášame v tomto príspevku, sa vzťahuje hlavne na kliniky špecializované na demencie a špecializované centrá pre demencie. Načrtávame koncept, akým by sa mohlo testovanie uberať do budúcnosti na príklade konceptu testovania na našej I. neurologickej klinike. V každom prípade sa snažíme priblížiť problematiku aj ostatným neurologickým klinikám, oddeleniam a ambulanciám, ktoré sa rovnako môžu zapojiť do tohto systému, ak majú vhodných pacientov. Článok ukončujeme kapitolou o relativite súčasných poznatkov, ktorá odzrkadľuje turbulentnú tému genetiky Alzheimerovej choroby, ktorá sa neustále mení, rozširuje, aktualizuje a možno prinesie odpovede na množstvo v súčasnosti nezodpovedaných otázok.
The scientific community is gradually unraveling the etiological factors and pathogenetic mechanisms of neurodegenerative diseases. From year to year there is the robust evidence of the increasing power of the genetic background as an etiological factor. In our paper, we integrate two levels of insight into the genetics of Alzheimer's disease and related dementias. In the first part of the article, we summarize current knowledge about the genetic background of neurodegenerative dementias, with the main focus on Alzheimer's disease. In addition to "classic" causal genes and susceptibility genes, we provide an overview of selected "new" genes whose polymorphisms can increase susceptibility to Alzheimer's disease. In the second part - Experience from one center - we present an insight into the development and current concept of genetic testing at the I. Neurological Clinic. We present a dementia gene panel that currently includes 45 genes involved in the pathogenesis of Alzheimer's disease, Frontotemporal dementia, Parkinson's disease and rare dementias. In the near future, we plan to expand it to a 150 gene panel and gradually update it continuously. The scope of genetic testing that we present in this manuscript mainly applies to dementia clinics and dementia centers. We outline the concept of how testing should proceed in the future using the example of the testing concept at our I. Neurological Clinic. In any case, we are trying to bring this issue closer to other neurological clinics, departments and outpatient clinics, which can also join this system if they have suitable patients. We conclude the article with a chapter on the relativity of current knowledge, which reflects the turbulent topic of the genetics of Alzheimer's disease, which is constantly changing, expanding and updating, and may bring answers to a number of currently unanswered questions.
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- MeSH
- antikoagulancia farmakologie terapeutické užití MeSH
- antithrombiny farmakologie terapeutické užití MeSH
- cévní mozková příhoda * epidemiologie etiologie MeSH
- dospělí MeSH
- fibrilace síní epidemiologie farmakoterapie komplikace patofyziologie MeSH
- hodnocení rizik MeSH
- hypertenze epidemiologie farmakoterapie komplikace patofyziologie MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
- MeSH
- Alzheimerova nemoc diagnóza MeSH
- corpus striatum patologie MeSH
- demence * diagnóza klasifikace MeSH
- diferenciální diagnóza MeSH
- lidé MeSH
- magnetická rezonanční tomografie MeSH
- mozek patologie MeSH
- mozková kůra * patologie MeSH
- Parkinsonova nemoc diagnóza MeSH
- pozitronová emisní tomografie MeSH
- terminologie jako téma MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
Cerebrálna amyloidná angiopatia je charakterizovaná depozíciou beta-amyloidu v stene kortikálnych a leptomeningeálnych artérií a arteriol. Ochorenie sa najčastejšie vyskytuje v sporadickej forme, ktorej incidencia stúpa s vekom. Zriedkavejšia je hereditárna forma so skorším nástupom klinickej symptomatiky. Najvýznamnejšími dôsledkami ochorenia sú rekurentné lobárne intracerebrálne hemorágie, u časti pacientov je taktiež možné pozorovať prehlbujúci sa kognitívny deficit až dementný syndróm. Autori na kazuistike 76-ročného pacienta s rekurentnými intracerebrálnymi hemorágiami a dementným syndrómom demonštrujú súčasné možnosti diagnostiky, prevencie a liečby amyloidnej cerebrálnej angiopatie.
Cerebral amyloid angiopathy is characterized by amyloid deposition in the walls of cortical and leptomeningeal arteries and arterioles. Disorder occurs most frequently as a sporadic form in the elderly. Incidence of sporadic form increases with advancing age. Hereditary forms are earlier in onset. The most important clinical consequence of the disease are recurrent lobar intracerebral hemorrhages. Progressive cognitive impairment and dementia can also be present. In a case report of 76-year-old patient with recurrent intracerebral hemorrhage and dementia authors present current options of diagnostics, prevention and treatment of cerebral amyloid angiopathy.
- Klíčová slova
- mikrokrvácení,
- MeSH
- antihypertenziva terapeutické užití MeSH
- cerebrální krvácení * diagnóza MeSH
- diagnóza MeSH
- duševní poruchy MeSH
- intrakraniální krvácení * diagnóza MeSH
- klinické laboratorní techniky MeSH
- kognitivní poruchy MeSH
- lidé MeSH
- magnetická rezonanční tomografie MeSH
- mozková amyloidní angiopatie * diagnóza genetika terapie MeSH
- počítačová rentgenová tomografie MeSH
- senioři MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
predchádzajúcom klinickom sledovaní sme preukázali štatisticky významné rozdiely vo všetkých frekvenčných spektrách pokojového elektroencefalogarfického (EEG) záznamu u pacientov so závislosťou od alkoholu v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi. V pokračovaní tejto štúdie sme hodnotili magnitúdu EEG spektrálneho výkonu v delta, théta, alfa a beta frekvenčnom pásme za účelom popísania vzťahov medzi spektrálnymi zmenami EEG po použití aktivačných metód a diagnózou závislosti od alkoholu. Hodnotili sme EEG po použití aktivačných metód (otvorenie očí – Bergerova reakcia, hyperventilácia). Do sledovania bolo zaradených 54 mužov s diagnózou závislosti od alkoholu na základe začleňujúcich a vylučujúcich kritérií. Skupinu pacientov sme porovnávali s vekovo a pohlavím podobnou skupinou zdravých dobrovoľníkov. Výsledky spektrálnej analýzy EEG aktivovaného otvorením očí a hyperventiláciou ukázali štatisticky signifikantné rozdiely v reaktivite medzi sledovanými skupinami v odpovedi na aktivačné metódy. Najkontrastnejší bol rozdiel v modulácii alfa aktivity pri použití Bergerovej reakcie. Táto práca poukazuje na rozdielnosti v reaktivite na aktivačné metódy. Aby bolo možné tieto nálezy považovať za endofenotypové markery alkoholizmu, bude potrebné testovať aj potomkov tejto skupiny pacientov, ideálne ešte pred ich expozíciou alkoholu. Kľúčové slová: závislosť od alkoholu – EEG – kvantitatívna analýza – endofenotyp – aktivačné metódy – Bergerova reakcia – hyperventilácia
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Elektrofyziologické nálezy u pacientov so závislosťou od alkoholu v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi poukazujú na odlišnosť aktivity centrálneho nervového systému a to vo viacerých charakteristických smeroch. Tieto rozdiely reflektujú nerovnováhu medzi excitačnými a inhibičnými procesmi v mozgu alkoholikov. V našej štúdii sledujúcej vzťah medzi zmenami v spektrálnom výkone elektroencefalografického záznamu (EEG) a závislosťou od alkoholu sme skúmali hodnoty spektrálneho EEG výkonu v delta, théta, alfa a beta frekvenčnom pásme. Do sledovania bolo zaradených 54 mužov s diagnózou závislosti od alkoholu na základe potvrdzujúcich a vylučujúcich kritérií. Skupinu pacientov sme porovnávali s vekovo a pohlavím podobnou skupinou zdravých dobrovoľníkov. Výsledky práce preukázali štatisticky signifikantné rozdiely medzi pacientmi a zdravými dobrovoľníkmi a to vo všetkých frekvenčných spektrách pokojového EEG záznamu. Pacienti so závislosťou od alkoholu v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi vykazovali vyšší relatívny spektrálny výkon v beta pásme nad celým skalpom, osobitne však nad centrálnymi regiónmi. Podobne pacienti porovnávaní s kontrolnou skupinou vykazovali v pokojovom zázname nižší spektrálny výkon v théta pásme bez rozdielnosti v distribúcii nad celým skalpom. Výsledky nášho výskumu podporujú údaje prác pojednávajúcich o zvýšenom výkone v beta frekvenčnom pásme ako o endofenotypovom indikátore geneticky podmienenej zložke závislosti od alkoholu.
Electroencephalography has shown that the brain activity of alcoholics and nonalcoholics differs in some characteristic ways. These differences are consistent with an imbalance between excitation and inhibition processes in the brains of alcoholics. In our study, the magnitude of EEG power spectra of delta, theta, alpha and beta power was examined to address the relationship between EEG spectral changes and alcohol dependence. A group of 54 male chronic alcoholics were selected according to inclusion and exclusion criteria. We compared this group with 54 age- and gender-matched control subjects from the group of healthy volunteers. The present study is demonstrated statistically significant differences in all frequency spectra of resting EEG between alcohol dependent subjects and healthy volunteers. Alcohol dependent subjects had higher beta power of resting EEG at all scalp location prominently in central regions compared to control subjects. Alcohol dependent subjects manifested lower theta power of resting EEG compared to control male subjects at most electrode locations. The results of present study support existing studies that have reported an increase of beta power spectrum as an endophenotype of genetically determined alcohol dependence.
- MeSH
- alkoholismus * genetika MeSH
- beta rytmus EEG MeSH
- centrální nervový systém fyziologie MeSH
- dospělí MeSH
- elektroencefalografie * statistika a číselné údaje využití MeSH
- elektrofyziologie MeSH
- endofenotypy MeSH
- lidé MeSH
- mozek fyziologie MeSH
- poruchy způsobené alkoholem MeSH
- prospektivní studie MeSH
- receptory GABA MeSH
- statistika jako téma MeSH
- theta rytmus EEG * MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
