Nežiaduce udalosti predstavujú globálny problém s negatívnym dopadom na bezpečnosť pacientov. Jedným z kľúčových nástrojov na zvýšenie kvality starostlivosti a bezpečnosti pacientov je hlásenie týchto udalostí. Cieľom štúdie bolo zistiť, aká je frekvencia hlásenia nežiaducich udalostí, aké faktory ovplyvňujú frekvenciu hlásenia, a aké bariéry hlásenia nežiaducich udalostí vnímajú sestry pracujúce na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS) vo vybraných nemocniciach Slovenskej republiky. Zber údajov prebiehal od júla do októbra 2023 prostredníctvom dotazníka pozostávajúceho z troch častí: frekvencia hlásenia, bariéry a demografické údaje. Výskumný súbor zahŕňal 153 sestier zo štyroch slovenských nemocníc. Údaje boli spracované pomocou deskriptívnej a inferenčnej štatistiky. Frekvencia hlásenia dosiahla skóre 3,39 (SD = 1,33), čo naznačuje priemerné hlásenie nežiaducich udalostí. Faktory ako spokojnosť na pracovisku, materiálne vybavenie, vnímaná bezpečnosť pacientov a vzdelanie sestier významne ovplyvňovali hlásenie. Medzi najvýznamnejšie bariéry patrili nedostatočné vedomosti o tom, ktoré udalosti hlásiť, slabé povedomie o vzniku udalostí a nejasnosti v procese hlásenia. Napriek relatívne vysokej frekvencii hlásenia nežiaducich udalostí na JIS pretrvávajú bariéry, ktoré obmedzujú jeho efektivitu. Kľúčovými výzvami je nedostatok vedomostí a jasných inštrukcií, ktoré je potrebné riešiť prostredníctvom vzdelávania a organizačných opatrení. Podpora faktorov ako spokojnosť na pracovisku a dostupnosť zdrojov môže prispieť k zvýšeniu bezpečnosti pacientov a kvality starostlivosti.
Adverse events represent a global issue with a significant negative impact on patient safety. Reporting these events is one of the key tools for improving the quality of care and patient safety. The aim of this study was to determine the frequency of adverse event reporting, identify factors influencing reporting frequency, and explore barriers to adverse event reporting as perceived by nurses working in intensive care units (ICUs) in selected hospitals in Slovakia. Data collection took place from July to October 2023 through a questionnaire consisting of three sections: reporting frequency, barriers, and demographic information. The sample included 153 nurses from four Slovak hospitals. Data were analyzed using descriptive and inferential statistics. The reporting frequency score was 3.39 (SD = 1.33), indicating relatively average reporting of adverse events. Factors such as workplace satisfaction, material resources, perceived patient safety, and nurse education significantly influenced reporting. The most critical barriers identified were insufficient knowledge about which events to report, limited awareness of adverse event occurrence, and unclear reporting processes. Despite the relatively high frequency of adverse event reporting in ICUs, barriers limiting its effectiveness persist. Key challenges include a lack of knowledge and clear guidelines, which should be addressed through education and organizational measures. Supporting factors such as workplace satisfaction and resource availability could further enhance patient safety and care quality
... Změny právních předpisů, ke kterým došlo po tomto datu, najdete na www.zd \" slu.sagit.cz. • • Novelizované ...
ÚZ : úplné znění ; číslo 1628
304 stran : formuláře, tiskopisy ; 24 cm
Publikace obsahuje úplné znění aktuálních českých zákonů, které se zaměřují na zdravotní služby a na elektronizaci zdravotnictví. Určeno odborné veřejnosti.
- MeSH
- Quality of Health Care legislation & jurisprudence MeSH
- Delivery of Health Care legislation & jurisprudence MeSH
- Occupational Medicine legislation & jurisprudence MeSH
- Telemedicine legislation & jurisprudence MeSH
- Emergency Medical Services legislation & jurisprudence MeSH
- Health Services legislation & jurisprudence MeSH
- Geographicals
- Czech Republic MeSH
- Conspectus
- Právo
- NML Fields
- právo, zákonodárství
- veřejné zdravotnictví
- NML Publication type
- zákony
- právní předpisy
... -- 52 -- 53 -- 53 -- 56 -- 1.6.3 Strength 58 -- 1.6.4 Autonomic nervous system (ANS) 59 -- 1.6.5 Quality ... ... Research methods 64 -- 2.1.4 Research design 65 -- 2.1.5 Physical intervention 66 -- 2.1.6 Statistical data ...
First edition 113 stran : ilustrace ; 25 cm
- Conspectus
- Fyzioterapie. Psychoterapie. Alternativní lékařství
- NML Fields
- rehabilitační a fyzikální medicína
- onkologie
- NML Publication type
- kolektivní monografie
Závěrečná zpráva o řešení grantu Agentury pro zdravotnický výzkum MZ ČR
nestr.
Hostitelský mikrobiom spolu s genetickou predispozicí jedince jsou důležitými faktory v etiopatogenezi refluxní choroby jícnu (GERD), která významně zvyšuje riziko rozvoje ezofagitidy (RE), Barrettova jícnu (BE) a adenokarcinomu ezofagu (EAC). Cílem projektu je determinace markerů na úrovni mikrobiomu, genů hostitele a jejich interakcí pro časnější diagnostiku a predikci rozvoje BE a EAC. Projekt obsahuje 3 části: (1) analýzu metagenomu a metatranskriptomu v několika lokalitách gastrointestinálního traktu (GIT) u pacientů s GERD, (2) analýzu hostitelského exomu a transkriptomu ve tkáni jícnu u pacientů s BE/EAC, a (3) analýzu genetického profilu pacientů s GERD a jeho komplikacemi. Mutace v exomu/genomu pacienta a míra exprese genů ve tkáni jícnu budou korelovány s mikrobiomem a jeho funkční aktivitou v GITu a klinickým nálezem doplněným o in vivo endomikroskopii. Na základě získaných dat se pokusíme navrhnout modifikaci standardního režimu péče o pacienty s GERD s cílem předejít pokročilým a ireverzibilním změnám snižujícím kvalitu života pacientů, resp. ohrožujících je na životě.; Along with individual's genetic predisposition, host microbiome is an important factor in etiopathogenesis of gastroesophageal reflux disease (GERD), increasing significantly risk of developing esophagitis (RE), Barrett's esophagus (BE), and esophageal adenocarcinoma (EAC). The project aim is to determine markers at the level of microbiome, host genes and their interactions for earlier diagnosis/prediction of BE and EAC The project includes analyses of (1) metagenome and metatranscriptome at several sites of gastrointestinal tract (GIT) in GERD patients, (2) host exome and transcriptome in esophageal tissue in patients with BE/EAC, and (3) genetic profile of GERD patients. Mutations in patient ́s exome/genome and gene expression levels in esophagus tissue will be correlated with microbiome and its functional activity in the GIT and clinical finding with in vivo endomicroscopy. Based on the obtained data, we will propose modification of the standard care regime for GERD patients to avoid progressive/irreversible changes reducing patients ́ life quality or even threating their lives.
- Keywords
- sekvenování nové generace, mikrobiom, microbiome, Genetická predispozice, Genetic predisposition, In vivo diagnostika, refluxní choroba jícnu, Barrettův jícen, adenokarcinom jícnu, in vitro diagnostika, Barrett's esophagus, in vitro diagnostics, Next-generation sequencing, Esophageal adenocarcinoma, in vivo diagnostics, metatranskriptom, metatranscriptome, esophageal reflux disease,
- NML Publication type
- závěrečné zprávy o řešení grantu AZV MZ ČR
Závěrečná zpráva o řešení grantu Agentury pro zdravotnický výzkum MZ ČR
nestr.
Pevná kostěná fúze je základním předpokladem léčby rozsáhlé řady onemocnění páteře. Podmínkou je štep obsahující organické a anorganické prvky k docílení srůstu. Autograft zdravého jedince nese ideální poměr biofyzikálních vlastností vyjádřený schopností osteoindukce, osteokondukce a osteogeneze. Se stoupajícím věkem a komorbiditami ideální poměry mizí a samotný odběr je navíc zatížen morbiditou. Současně klesá kvantita štěpu. Veškeré allogenní a arteficiální náhrady kombinují biofyzikální poměry s potlačením osteogeneze. Světová data poukazují na potenciál buněčné terapie. Experimentální vývoj obsažený v tomto projektu kombinuje vývoj třídimenzionálního porózního nosiče s vhodnými fyzikálními vlastnostmi s aplikací lidských mesenchymálních stromálních buněk a endotelových prekurzorů, s cílem navrhnout a ověřit in vitro a následně in vivo na malém zvířeti produkci ideálního živého – bio-artificiálního – osteogenního nosiče s terapeutickým potenciálem pro efektivní navození pevné meziobratlové fůze.; Solid spine fusion is the key element in treatment of a large number of spine diseases. To achieve the fusion, a graft containing organic, as well as inorganic elements is essential. The autograft of a healthy individual has ideal ratio of biophysical features demonstrated in the ability of osteoinduction, osteoconduction, and osteogenesis. With increasing age and comorbidities such ideal ratio fades, harvesting procedure becomes more complicated, and the quality of the graft decreases. All allogenic and artificial replacements provide properties that are rather suppressive to osteogenesis. Recent findings highlight the potential of stem cell therapy. The R&D proposed here combines the development of a 3D porous scaffold of adequate physical characteristics with the application of human mesenchymal stromal cells and endothelial precursors. The aim is to design and verify, first in vitro and then in vivo in a small animal, the production of an ideal bio-artificial osteogenic scaffold with therapeutic potential for efficient induction of a solid intervertebral spinal fusion.
- Keywords
- biomateriály, biomaterials, regenerative medicine, regenerativní medicína, spinální fúze, spinal fusion,
- NML Publication type
- závěrečné zprávy o řešení grantu AZV MZ ČR
Východiská: Jednou z možností kontroly efektívnosti modelu pregraduálneho vzdelávania v odbore ošetrovateľstvo je jeho hodnotenie absolventmi. Schopnosť kriticky posúdiť a zaujať objektívne stanovisko k obsahu a forme vzdelávania sa s odstupom času zvyšuje. Dôvodom sú postupne nadobudnuté praktické skúsenosti absolventov, pracovné podmienky, možnosti ďalšieho vzdelávania a i. Ošetrovateľstvo je profesijne orientovaný študijný program. Jadrom úspechu výkonu profesie je harmonizácia teórie a praxe. V minulosti veľa štúdií malo za cieľ prioritne analyzovať iba výučbu v klinických podmienkach. Sme toho názoru, že prediktorom autonómnej praxe v klinických podmienkach sú teoretické vedomosti, kvalitné vzdelávanie v laboratórnych podmienkach a vedenie mentorom. Je nesprávne tento vzťah podceniť. Cieľ: retrospektívne hodnotiť vybrané zložky modelu pregraduálneho vzdelávania v odbore ošetrovateľstvo. Súbor a metódy: Do výskumu bolo zapojených 176 absolventov – bakalárov v odbore ošetrovateľstvo. 38 (21,6 %) respondentov absolvovalo štúdium na odbornej vysokej škole a 138 (78,4 %) respondentov absolvovalo toto štúdium na univerzite. Dáta boli získané vybranými sekciami štandardizovaného dotazníka The Clinical Learning Environment, Supervision and Nurse Teacher scale (CLES+T test). Vnútornú konzistenciu dotazníka sme zisťovali pomocou Cronbachovej alfy. Respondenti svoj názor vyjadrili na 5 stupňovej Likertovej škále. Dotazník bol sprístupnený online za spolupráci Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA). Obdobie zberu dát: február-máj 2021. Výsledky boli spracované deskriptívnou štatistikou. Výsledky: Absolventi pozitívnejšie hodnotili teoretickú výučbu (skóre 3,88). Hodnotenie klinickej výučby absolventmi univerzít bolo skoro identické s absolventmi odborných vysokých škôl. Z analýzy dát klinickej výučby vyplynulo zistenie, že mentori neboli zdrojom spätnej väzby pre študenta, študenti sa nepovažovali za členov tímu. Výsledky preukázali vysokú prioritu roly mentora. Pozitívny interpersonálny vzťah medzi mentorom a študentom má podľa absolventov silný motivačný význam. Názory absolventov univerzít na pregraduálne vzdelávanie je porovnateľná s názormi absolventov odborných vysokých škôl. Celkove hodnotenie pregraduálneho vzdelávania dosahovalo priemerné skóre 3,56. Záver: Výsledky hodnotenia slovenských absolventov je porovnateľná s hodnotením študentov a absolventov ostatných európskych krajín patriacich k signatárom Európskeho vysokoškolského priestoru - European Higher Education Area (EHEA). To potvrdzuje vysoký štandard slovenských vysokých škôl, porov
Background: One way of checking the ef fectiveness of the undergraduate nursing education model is through its evaluation by graduates. The ability to critically assess and take an objective stance on the content and form of education increases with the passage of time. This is due to the graduates' practical experience, working conditions, opportunities for further education, etc. Nursing is a professionally oriented study programme. The harmonisation of theory and practice is at the heart of the success of the profession. In the past, many studies have had the priority of analysing only teaching in clinical settings. We believe that the predictors of autonomous practice in clinical settings are theoretical knowledge, quality education in laboratory settings, and mentor guidance. It is wrong to underestimate this relationship. Objective: to retrospectively evaluate selected components of the undergraduate nursing education model. Set and Methods: 176 undergraduate nursing students were included in the study. 38 (21.6%) of the respondents had completed their studies at a vocational college and 138 (78.4%) of the respondents had completed their studies at a university. Data were collected by selected sections of the standardized questionnaire The Clinical Learning Environment, Supervision and Nurse Teacher scale (CLES+T test). Internal consistency of the questionnaire was measured using Cronbach’s alpha. Respondents expressed their opinion on a 5-point Likert scale. The questionnaire was made available online with the cooperation of the Slovak Chamber of Nurses and Midwives (SK SaPA). Data collection period: February- -May 2021.The results were processed by descriptive statistics. Results: Graduates rated theoretical teaching more positively (score 3.88). The evaluation of clinical teaching by university graduates was almost identical to that of graduates of professional colleges. Analysis of the clinical teaching data 3/202464Suplementum revealed the finding that mentors were not a source of feedback for the student; students did not consider themselves as team members. The results demonstrated the high priority of the mentor role. The positive interpersonal relationship between mentor and student is considered by the alumni to have a strong motivational significance. The views of university graduates on undergraduate education is comparable to those of graduates of vocational colleges. The overall rating of undergraduate education achieved a mean score of 3. 56. Conclusion: the results of the evaluation of Slovak graduates is comparable to the evaluation of students and graduates of other European countries belonging to the signatories of the European Higher Education Area (EHEA). This confirms the high standard of Slovak higher education institutions, comparable
Východiska: Endometrióza je gynekologické onemocnění postihující ženy v reprodukčním věku. Hlavním příznakem je bolest, která může mít výrazný dopad na kvalitu života ženy. Cíl: Cílem studie je zhodnotit kvalitu života žen s endometriózou před započetím chirurgické léčby a 3 měsíce po jejím zahájení. Metody: Byla použita kvantitativní metoda s využitím standardizovaného dotazníku Endometriosis Health Profile (EHP-30) v české verzi a numerická škála měření bolesti Numeric Rating Scale (NRS). Pilotní výzkum se týkal 10 pacientek s endometriózou, které byly indikovány k chirurgické léčbě pomocí laparoskopie. Dotazník respondentky vyplnily před započetím léčby a následně 3 měsíce po jejím zahájení. Data byla zpracována v souladu s doporučeným postupem k dotazníku EHP-30. Ze statistických metod byl použit Wilcoxonův test a McNemarův test. Výsledky a diskuze: Z výzkumného šetření vyplývá, že 3 měsíce po operaci došlo ke snížení skóre v doménách „bolest“, „kontrola a bezmoc“ a „emocionální pohoda“ ve srovnání s hodnocením před operací. V rámci hodnocení intenzity bolesti předoperačně a pooperačně došlo ke snížení bolesti při menstruaci, během menstruace a při defekaci. Závěr: Chirurgická léčba endometriózy zlepšuje kvalitu života v několika oblastech hodnocených dotazníkem EHP-30 a jejím zásadním důsledkem je také snížení bolestí.
Background: Endometriosis is a gynaecological disease affecting women of reproductive age. The main symptom is pain, which can have a significant impact on a woman's quality of life. Aim: The aim of study is to evaluate the quality of life of women with endometriosis before and 3 months after the start of surgical treatment. Methods: A quantitative method was used using the standardized Endometriosis Health Profile (EHP-30) questionnaire in the Czech version and the Numeric Rating Scale (NRS) for pain. The pilot study involved 10 patients with endometriosis who were referred for surgical treatment (using laparoscopy). The questionnaire was completed by the respondents before the start of treatment and then 3 months after the start of treatment. The data were processed according to the recommended procedure for the EHP-30 questionnaire. The statistical methods used were Wilcoxon test and McNemar test.Results and Discussion: The results showed that 3 months after surgery, scores in the domains of pain, control and helplessness, and emotional well-being were reduced compared with the preoperative scores. There was a reduction in pain intensity scores preoperatively and postoperatively for menstruation, during menstruation, and defecation. Conclusion: Surgical treatment of endometriosis improves quality of life in several domains assessed by the EHP-30 questionnaire, and a major consequence is a reduction in pain.
- MeSH
- Adult MeSH
- Endometriosis * surgery diagnosis classification psychology MeSH
- Quality of Life MeSH
- Laparoscopy methods psychology MeSH
- Surveys and Questionnaires MeSH
- Check Tag
- Adult MeSH
- Female MeSH
- Publication type
- Clinical Study MeSH
- Geographicals
- Czech Republic MeSH
Nedokončená ošetrovateľská starostlivosť predstavuje bežný fenomén v zdravotníckych zariadeniach, a to najmä v dôsledku pôsobenia systémových faktorov, ako sú nedostatok personálu, či materiálu. Študenti ošetrovateľstva sú neoddeliteľnou súčasťou ošetrovateľských tímov a vnímajú tento fenomén, ako aj jeho príčiny počas svojej klinickej praxe. Cieľom našej štúdie bolo zistiť, aké sú názory študentov ošetrovateľstva bakalárskeho študijného programu na výskyt nedokončenej ošetrovateľskej starostlivosti počas ich poslednej klinickej praxe. Výskumný súbor tvorilo 49 študentov, ktorí odpovedali na otvorenú otázku v nástroji Unfinished Nursing Care Scale for Nursing Students. Zber údajov prebiehal medzi septembrom a decembrom 2023. Získané údaje boli analyzované pomocou sumatívnej obsahovej analýzy. Na jej základe sme identifikovali štyri nosné kategórie, ktoré reprezentovali príčiny výskytu nedokončenej starostlivosti z perspektívy študentov ošetrovateľstva, a to: Prístup sestier; Prístup lekárov; Manažment a kontrola; Nedostatok personálu. Z výsledkov je zrejmé, že študenti dokážu rozpoznať fenomén nedokončenej ošetrovateľskej starostlivosti, ako aj príčiny, ktoré k nemu vedú. Výsledky, ktoré sme získali, sa vzťahujú najmä k manažmentu zdravotníckych zariadení, v ktorých študenti realizujú klinickú prax. Manažment týchto zariadení by mal prijať potrebné opatrenia s cieľom eliminácie nedokončenej ošetrovateľskej starostlivosti z prostredia klinickej praxe. Ďalšie výskumy by sa mali zameriavať na detailnejšiu analýzu príčin nedokončenej ošetrovateľskej starostlivosti z perspektívy študentov ošetrovateľstva.
Unfinished nursing care represents a common phenomenon in healthcare facilities, primarily due to the influence of systemic factors such as understaffing and material shortages. Nursing students are integral members of nursing teams and perceive this phenomenon, along with its causes, during their clinical practice. Our study aimed to explore the perspectives of bachelor’s degree nursing students on the occurrence of unfinished nursing care during their latest clinical placement. The sample comprised 49 students who responded to an open-ended question in the Unfinished Nursing Care Scale for Nursing Students tool. Data collection took place between September and December 2023. The collected data were analyzed using summative content analysis. Based on this analysis, we identified four main categories representing the causes of unfinished care from the perspective of nursing students: Nurse attitude; Physician attitude; Management and control; Staff shortage. The results indicate that students can recognize the phenomenon of unfinished nursing care and its contributing factors. Our findings primarily relate to the management of healthcare facilities where students undertake clinical placement. Management of these facilities should take necessary measures to eliminate unfinished nursing care from the clinical practice environment. Further research should focus on a more detailed analysis of the causes of unfinished nursing care from the perspective of nursing students.
- Keywords
- nedokončená ošetřovatelská péče,
- MeSH
- Medical Errors prevention & control MeSH
- Risk Assessment MeSH
- Patient Advocacy MeSH
- Nursing Care standards organization & administration MeSH
- Surveys and Questionnaires MeSH
- Quality Control MeSH
- Students, Nursing MeSH
- Education, Nursing, Baccalaureate MeSH
Východiská: Inkontinencia moču sa nepovažuje za chorobu, ale za príznak primárneho ochorenia. Ovplyvňuje dimenzie zdravia a je príčinou fyzického, psychického a sociálneho diskomfortu. Stresová inkontinencia je najčastejšie sa vyskytujúca inkontinencia v komunite žien. Môže byť zapríčinená ochabnutím svalstva panvového dna, nedostatočnou funkciou alebo poškodením zvieračov močovej rúry. Hlavným príznakom inkontinencie je únik moču pri náhlej zmene vnútrobrušného tlaku. Cieľ: hodnotiť kvalitu života žien s stresovou inkontinenciou moču. Metodika: Do štúdie bolo zapojených 108 zámerne vybratých žien vo veku 40-65 rokov. Kritériom výberu bola lekárom potvrdená stresová inkontinencia. Na zber dát sme použili štandardizovaný dotazník kvality života pri inkontinencii (Incontinence- Quality of Life - I-QOL). Dotazník pozostával z troch subškál a z 22 uzavretých položiek. Odpovede sme hodnotili na 5 stupňovej škále. Stanovili sme skóre kvality života v troch dimenziách, ktoré interpretujeme metódou popisnej štatistiky. Výsledky: U žien, ktoré boli liečené konzervatívne, sme identifikovali nižšie skóre kvality života v porovnaní so ženami po chirurgickej liečbe stresovej inkontinencie moču. Ženy liečené konzervatívne mali veľmi dobrú kvalitu života (78,2 %) a ženy liečené chirurgicky mali výbornú kvalitu života (94,0 %). Komparácia dát v dvoch skupinách respondentov preukázala rozdiely v troch dimenziách kvality života. Záver: Na kvalita života žien má vplyv stresová inkontinencia moču. Ide o sfinkterovú dysfunkciu podmienenú širokou škálou príčin. Je možné jej predísť. Jednou z foriem prevencie je zmena pohybovej aktivity, cvičenie na posilňovanie svalstva panvového dna, biofeedback. Publikovaná je široká škála preventívnych odporúčaní, ktoré sa považujú za prediktory kvality života. Ich cieľom je včas a efektívne eliminovať riziko diskomfortu.
Background: Urinary incontinence is not considered a disease, but a symptom of a primary disease. It affects dimensions of health and is a cause of physical, psychological and social discomfort. Stress incontinence is the most commonly occurring incontinence in the female community. It can be caused by pelvic floor muscle weakness, inadequate function or damage to the urethral sphincters. The main symptom with incontinence is the leakage of urine when there is a sudden change in intra-abdominal pressure. Objective: to assess the quality of life of women with stress urinary incontinence. Subjects and Methods: 108 purposively selected women aged 40-65 years were included in the study. The selection criterion was physician-confirmed stress incontinence. A standardized Incontinence-Quality of Life (I-QOL) questionnaire was used for data collection. The questionnaire consisted of three subscales and 22 closed- -ended items. Responses were rated on a 5-point scale. We determined quality of life scores in three dimensions, which we interpreted using the descriptive statistics method. Results: We identified lower quality of life scores in women who were treated conservatively compared to women after surgical treatment for stress urinary incontinence. Women treated conservatively had very good quality of life (78.2%) and women treated surgically had excellent quality of life (94.0%). Comparison of the data in the two groups of respondents showed differences in the three dimensions of quality of life. Conclusion: Stress urinary incontinence has an impact on women’s quality of life. It is a sphincter dysfunction conditioned by a wide range of causes. It is preventable. One form of prevention is a change in physical activity, pelvic floor muscle strengthening exercises, biofeedback. A wide range of preventive recommendations have been published that are considered to be predictors of quality of life. Their aim is to eliminate the risk of discomfort in a timely and effective manner.
Bolesť hlavy pri migréne má svoje charakteristiky v kontexte jej lokalizácie, radiácie, kvality, intenzity a časového trvania. Cieľom našej štúdie bolo posúdiť charakteristiky bolesti hlavy u dospelých pacientov s migrénou. V kvantitatívnej observačnej prospektívnej prierezovej štúdii vyplnilo dotazník 194 respondentov (174 žien, 15 mužov). Dotazník obsahoval položky zamerané na bolesť podľa akronymu SOCRATES (lokalizácia, nástup, jej vyžarovanie, pridružené symptómy, čas trvania, provokujúce a zmierňujúce faktory, intenzita) a demografické položky. Zber dát prebehol elektronicky a printovo. Deskriptívna štatistika bola použitá na vyhodnotenie dát. Podľa odpovedí respondentov bolesť hlavy pri nástupe migrenózneho záchvatu bola najčastejšie lokalizovaná za pravým okom, na pravom spánku, ktorej predchádzali najčastejšie nevoľnosť, ťažkosti s koncentráciou a únava. Bolesť vyžarovala do pravej polovice hlavy. Pacienti ju popisovali z hľadiska charakteru ako pulzujúcu, búšiacu, tlakovú a ostrú. Phonofóbia, fotofóbia, vomitus a pocit točenia hlavy boli najčastejšie pridružené symptómy. Jeden migrenózny záchvat trval priemerne 46,2 hodiny. Bolesť dosahovala stredne silnú intenzitu pri jej nástupe a počas záchvatu sa zvýšila na silnú až extrémne silnú. Stres, zmena počasia a nedostatok spánku migrenóznu bolesť provokovali a zmiernenie bolesti prinášali ticho a tma, odpočinok a aplikácia tepla/chladu v podobe obkladu. Poznanie charakteristík bolesti vedie k jej efektívnemu manažmentu.
Migraine headache has its characteristics in the context of localization, radiation, quality, intensity and duration. The aim of our study was to assess the characteristics of headache in adult patients with migraine. In a quantitative observational prospective cross-sectional study, 194 respondents (174 women, 15 men) completed the questionnaire. The questionnaire contained items focused on pain according to the SOCRATES acronym (localization, onset, its radiation, associated symptoms, duration, provoking and mitigation factors, intensity) and demographic items. Data collection took place electronically and in print. Descriptive statistics were used to evaluate the data. According to the answers of the respondents, the headache at the onset of a migraine attack was most often located behind the right eye, on the right temple, which was most often preceded by nausea, difficulty concentrating and fatigue. The pain radiated to the right side of the head. Patients described it in terms of character as pulsating, throbbing, pressure and sharp. Phonophobia, photophobia, vomitus and dizziness were the most common associated symptoms. One migraine attack lasted an average of 46.2 hours. The pain was moderately intense at onset and increased to severe to extremely severe during the attack. Stress, change of weather and lack of sleep provoked migraine pain and pain relief silence and darkness, rest and the application of heat/cold in the form of a compress. Knowing the characteristics of pain leads to its effective management.