V ústavnej starostlivosti je kultúra bezpečnosti pacientov posudzovaná bežne, výskumy v oblasti ambulantnej starostlivosti sú však len minimálne a v podmienkach Slovenskej republiky úplne absentujú. Cieľom štúdie bolo zistiť, ako zdravotnícki pracovníci vnímajú kultúru bezpečnosti pacientov v ambulantnej starostlivosti. Údaje boli zbierané prostredníctvom nástroja the Medical Office Survey on Patient Safety Culture. Zber údajov bol realizovaný od júna do decembra 2021. Respondenti boli zdravotnícki pracovníci (N = 147) pracujúci v ambulantných zariadeniach v dvoch okresoch Žilinského kraja. Získané údaje boli spracované pomocou deskriptívnej štatistiky. Percento pozitívnych odpovedí minimálne 75% dosiahlo 5 z 10 dimenzií kultúry bezpečnosti pacientov. Najlepšie hodnotenou dimenziou bolo Zaškolenie personálu (85,9%), naopak najhoršie hodnotenou bol Pracovný tlak a tempo (28,9%). Hodnotenie kultúry bezpečnosti pacientov zdravotníckymi pracovníkmi v primárnej starostlivosti odhalilo jej slabé stránky najmä v oblasti pracovného tlaku a tempa. Pravidelné posudzovanie kultúry bezpečnosti pacientov môže viesť k prijatiu potrebných stratégií zameraných na posilnenie slabých stránok, a tým zlepšeniu bezpečnosti pacientov v ambulantnej starostlivosti.
In hospital care, patient safety culture is frequently assessed; however, research in primary care is limited and completely absent in the Slovak Republic. The study aimed to investigate how healthcare professionals perceive the patient safety culture in primary care. Data were collected using the Medical Office Survey on Patient Safety Culture. Data collection was carried out between June and December 2021. The respondents were health professionals (N = 147) working in outpatient facilities in two districts of the Žilina region. The data obtained were analyzed using descriptive statistics. A percentage of positive responses of at least 75% reached five of the ten dimensions of patient safety culture. The best-rated dimensions were staff training (85.9%) and the worst-rated was work pressure and pace (28.9%). The evaluation of the patient safety culture by primary care healthcare professionals revealed its weaknesses, especially in work pressure and pace and monitoring of patient care. The regular evaluation of patient safety culture can lead to adopting the necessary strategies to reinforce weaknesses and thus improve patient safety in primary care.
Chýbajúca ošetrovateľská starostlivosť predstavuje signifikantný problém, ktorý ohrozuje bezpečnosť pacientov. Jej prevalencia, charakter a dôvody výskytu boli v domácich a zahraničných štúdiách opísané najmä u sestier poskytujúcich starostlivosť dospelým pacientom. Cieľom pilotnej štúdie bolo zistiť prevalenciu a charakter chýbajúcej starostlivosti a identifikovať dôvody jej výskytu na pediatrických oddeleniach. Zber údajov prebiehal v období medzi januárom a marcom 2021 prostredníctvom nástroja MISSCARE Survey – Pediatric. Výskumný súbor tvorilo 62 sestier pracujúcich na pediatrických oddeleniach dvoch fakultných nemocníc v Žilinskom kraji na Slovensku. Údaje boli analyzované prostredníctvom deskriptívnej štatistiky v štatistickom programe SPSS 25.0. Až 80,6 % pediatrických sestier nezabezpečilo počas poslednej pracovnej zmeny jednu alebo viac ošetrovateľských aktivít. Priemerný počet nezabezpečených aktivít bol 9,8 na jednu sestru. Najčastejšie nezabezpečované aktivity boli nezávislé, a to edukácia pacienta a jeho rodiny, zapojenie rodičov do starostlivosti o dieťa, starostlivosť o dutinu ústnu a pasívna mobilizácia. Najvýznamnejšími dôvodmi boli vysoký počet pacientov na jednu sestru, nedostatočný počet sestier a neočakávaný nárast novoprijatých pacientov. Výsledky pilotnej štúdie potvrdzujú a zdôrazňujú aktuálnosť a závažnosť fenoménu chýbajúcej starostlivosti v podmienkach Slovenskej republiky. Vyplývajúc z výsledkov je potrebné pokračovať v ďalšom výskume v danej problematike a skúmať nielen dôvody výskytu chýbajúcej starostlivosti, ale aj faktory, ktoré ju ovplyvňujú v prostredí pediatrických oddelení.
Missed nursing care represents a significant problem, jeopardizing patient safety. National and international studies describe its prevalence, pattern, and reasons for occurrence, mainly in nurses providing care to adult patients. The pilot study aimed to investigate the prevalence and pattern of missed care and identify reasons for its occurrence in pediatric care units. Data were collected between January and March 2021 by using the instrument MISSCARE Survey – Pediatric. The sample consisted of 62 nurses working in pediatric care units of two teaching hospitals in the Žilina region in Slovakia. Data were analyzed through descriptive statistics in the statistical program SPSS 25.0. Up to 80.6 % of pediatric nurses missed at least one or more nursing care activities during their last working shift. The average number of missed activities was 9.8 per one nurse. The most frequently missed activities were independent ones such as patient and family education, parents included in child ́s care, mouth care and passive mobilization of the child. The most important reasons were unbalanced patient assignments, an inadequate number of nurses and an unexpected rise in patient volume. Results of the pilot study confirm and highlight the topicality and severity of the missed care phenomenon in the conditions of the Slovak Republic. Based on the results, it is necessary to continue further research within the issue and investigate the reasons for the missed care occurrence and significant factors that influence it in the pediatric care setting.
Úvod: Fenomén prideľovanej/chýbajúcej/nedokončenej starostlivosti je aktuálnym predmetom zahraničných výskumov v ošetrovateľstve. Jeho kvantifikáciu je možné dosiahnuť len prostredníctvom špecifických hodnotiacich nástrojov. S ich využitím je možné identifikovať nielen ošetrovateľské aktivity, ktoré sestry nerealizujú počas svojej služby, ale aj dôvody, ktoré vedú k vzniku tohto fenoménu. Cieľ: Cieľom nášho príspevku je analýza prístupov k operacionalizácii konceptu prideľovanej/chýbajúcej/nedokončenej ošetrovateľskej starostlivosti a vytvorenie prehľadu nástrojov k jeho meraniu. Metódy: Pre jeho spracovanie bola využitá metóda obsahovej analýzy odborných štúdií publikovaných vo vedeckých databázach PubMed, ScienceDirect a ProQuest. Výsledky: V príspevku sme analyzovali tri prístupy a hodnotiace nástroje, ktoré boli vyvinuté k hodnoteniu fenoménu – MISSCARE Survey, BERNCA/PIRNCA a TU nástroje. Identifikovali sme rozdiely v rozsahu sledovaných činností, časového rozmedzia, skórovaní a vyhodnocovaní. Záver: Dospeli sme k záveru, že fenomén sa najviac týka nezávislých ošetrovateľských aktivít a najčastejším dôvodom jeho vzniku je nedostatok ošetrujúceho personálu. Na základe analýzy konštatujeme, že fenomén významnou mierou ovplyvňuje nielen spokojnosť pacientov, ale aj pracovnú spokojnosť sestier a významne sa odráža v kvalite poskytovanej starostlivosti. Vyzdvihujeme potrebu venovať sa spomínanému fenoménu s využitím špecifických hodnotiacich nástrojov aj v podmienkach Slovenskej republiky.
Introduction: The phenomenon of rationing/missed/unfinished care is a current subject of foreign research in nursing. Its quantification can be achieved only through specific measuring tools. With their use, it is possible to identify not only the nursing activities that nurses do not perform during their shift, but also the reasons which lead to the occurrence of this phenomenon. Aim: The aim of our contribution is to analyze approaches to the operationalization of the concept of rationing/missed/unfinished care and to provide an overview of tools to measure it. Methods: The method of content analysis of research studies published in the scientific databases PubMed, ScienceDirect, and ProQuest was used in the processing of paper. Results: In our contribution, we analyzed three approaches and measuring tools which were developed for measuring the phenomenon – MISSCARE Survey, BERNCA/PIRNCA, and TU instruments. We identified differences in the range of activities, time period, scoring and evaluation. Conclusion: We conclude that the phenomenon is mostly related to independent nursing activities and the most frequent reason for its occurrence is the insufficient number of nursing staff. Based on the analysis, we note that the phenomenon not only significantly influences patient satisfaction but also the job satisfaction of nurses – and this is reflected in the quality of provided care. We emphasize the need to be concerned about the mentioned phenomenon using specific measuring tools in studies conducted in the Slovak Republic.
Cílem výzkumného šetření bylo prokázání širších souvislostí při posuzování kultury bezpečí pacientů a jejich následná aplikace na námi vybraný výzkumný vzorek sester. Zahraniční výzkumy dokazují, že existuje vztah mezi hodnocením jednotlivých dimenzí kultury bezpečnosti pacientů a sociodemografickými údaji. Bylo dohledáno, že mezi závislými (celkové vnímání bezpečnosti pacientů a frekvence hlášení nežádoucích událostí) a nezávislými proměnnými dimenzemi kultury bezpečí pacientů lze rovněž statisticky významný vztah ratifikovat. K odhalení predikovaných souvislostí byl využit standardizovaný dotazník společnosti AHRQ (Agency for Healthcare Research and Quality) "The Hospital Survey on Patient Safety" (HSOPSC), který byl validizován do českého jazyka. Dotazníkového šetření se zúčastnilo 207 respondentů. Celý dotazník byl posouzen z hlediska reliability za pomoci Cronbach α s výsledkem 0,877. Kompozitní skóre nutné ke stanovení jednotlivých dimenzí bylo předem vypočteno prostřednictvím metodologických postupů společnosti AHRQ. V rámci našeho výzkumu byla za pomoci předem vypočtených dimenzí prostřednictvím korelace prokázána souvislost mezi sociodemografickými údaji (tj. délkou praxe v nemocnici, délkou praxe na současném oddělení a délkou praxe v současné specializaci/profesi) a některými dimenzemi kultury bezpečí pacientů. Výsledky poukázaly na to, že úměrně k délce praxe se zvyšovala i úroveň v některých dimenzích. Prostřednictvím vícerozměrné lineární regrese bylo potvrzeno, že závislé proměnné dimenze kultury bezpečí pacientů (celkové vnímání bezpečnosti pacientů a frekvence hlášení nežádoucích událostí) jsou významně asociovány s ostatními nezávislými proměnnými dimenzemi. Kvalita využitého modelu byla posouzena koeficientem determinace, jenž potvrdil tento vztah jako příčinný. Výsledky jsou přínosem pro management nemocnice z pohledu cíleného směřování aktivit vedoucích ke zlepšení celkového vnímání bezpečnosti pacientů a k frekvenci hlášení nežádoucích událostí.
The research aimed to demonstrate a broader context in the assessment of patient safety culture and its subsequent application to the selected sample of nurses. Foreign research shows that there is a relationship between the evaluation of particular patient safety culture dimensions and socio-demographic data. It was found that between the dependent (overall perception of patient safety and frequency of events reported) and independent variables of patient safety culture dimensions it is possible to ratify the statistically significant relationship. To reveal the predicted context, the standardized questionnaire of Agency for Healthcare Research and Quality (AHRQ) was used and also validated in the Czech language. 207 respondents participated in the research study. The whole questionnaire was evaluated for reliability using Cronbach α with a score of 0.877. The composite score required to determine the particular dimensions was first calculated using AHRQ's methodological procedures. Within our research, we have demonstrated by computed dimensions the correlation between socio-demographic data (i.e., length of the practice in the hospital, length of practice in the current hospital work area/unit and length of practice in the current profession or specialist field) and some dimensions of patient safety culture. The results showed that, in proportion to the length of practice, the level in some dimensions also increased. Through the multidimensional linear regression it was confirmed that dependent variables in dimensions of patient safety culture (overall perception of patient safety and frequency of events reported) are significantly associated with other independent variables of dimensions. The quality of the model used was assessed by determination coefficient, which confirmed this relationship as causative. The results are beneficial to the hospital management from the perspective of targeted activities leading to the improvement of overall perception of patient safety and the frequency of events reported.
Cieľ: Cieľom tejto štúdie bolo identifikovať hlavné faktory, ktoré prispievajú k implicitne prideľovanej ošetrovateľskej starostlivosti v Slovenskej republike. Dizajn: Zmiešaná štúdia. Metódy: Do našej štúdie sme zahrnuli 504 sestier z dvoch univerzitných a troch fakultných nemocníc. Respondenti, ktorí odpovedali na otvorenú otázku boli zahrnutí do ďalšej analýzy. Nástroj The Perceived Implicit Rationing of Nursing Care (PIRNCA) bol použitý pre meranie implicitne prideľovanej ošetrovateľskej starostlivosti. V tejto štúdii bola otvorená otázka v dotazníku predmetom tematickej analýzy. Výsledky: Boli identifikované štyri hlavné témy týkajúce sa personálu, materiálového zabezpečenia, dokumentácie a manažmentu. Okrem toho sa objavili aj ďalšie problémy, ktoré sa netýkali priamo problematiky. Záver: Identifikované faktory boli považované za významné. V rámci našej štúdie bol dôraz kladený na tri hlavné faktory, ktoré boli opísané vo vzťahu k ošetrovateľskej profesii. Tieto faktory môže zlepšiť len manažment. Preto prezentujeme výsledky vo vzťahu k manažmentu nemocníc.
Objective: This study aimed to identify the main contributing factors to the implicit rationing of nursing care in the Slovak Republic. Design: A mixed-method study. Methods: In our study, we included 504 registered nurses from two university hospitals and three teaching hospitals. Respondents who answered the open-ended question were involved in the further analysis. The Perceived Implicit Rationing of Nursing Care (PIRNCA) instrument was used for measuring the implicit rationing of nursing care. The open-ended question in the questionnaire was the subject of the thematic analysis in this study. Results: Four major topics were identified regarding staffing issues, material resources, documentation, and management issues. Moreover, other problems unrelated to the issues emerged. Conclusions: Identified factors were considered to be significant. Within our study, the emphasis was placed on three main factors which were described concerning the nursing profession. Only management can improve these conditions. Therefore we present the results for further consideration by hospital management.
- MeSH
- ošetřovatelská péče MeSH
- přidělování zdravotní péče MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- zdravotní sestry MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
- NLK Publikační typ
- studie
