Východiská: Jednou z najnáročnejších úloh pracovní- kov starajúcich sa o ľudí, ktorí nemôžu verbálne ko- munikovať, je pochopiť ich potreby, porozumieť im, poskytnúť im profesionálnu, no zároveň aj humánnu starostlivosť. Jednou z dostupných možností pri plnení tejto profesijnej úlohy je využitie ošetrovateľského konceptu bazálna stimulácia. Súbor a metódy: Prieskumnej štúdie sa zúčastnilo 354 sestier pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach sociálnej starostlivosti. Pre spracovanie vymedzených prieskumných cieľov bol použitý dotaz- ník vlastnej konštrukcie. Výsledky: Osobnú skúsenosť s využívaním konceptu bazálnej stimulácie v ošetrovateľskej praxi malo 76,8 % účastníkov prieskumu. Každodenné používa- nie prvkov konceptu bazálnej stimulácie sme zaregis- trovali u 41,8 % sestier pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach a u 76,6 % sestier pracujúcich v zaria- deniach sociálnej starostlivosti. Vyšší podiel respon- dentov s absolvovaným kurzom bazálnej stimulácie sme zaznamenali v skupine sestier pracujúcich v zariadeniach sociálnej starostlivosti. Záver: Na základe výsledkov výskumu možno kon- štatovať nepatrné proporcionálne diskrepancie v poč- te sestier, ktoré absolvovali základný kurz bazálnej stimulácie a vo využívaní konceptu bazálnej stimulá- cie v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach so- ciálnych služieb, čo súvisí s pozitívnym postojom sestier k implementácií bazálnej stimulácie do ošet- rovateľskej starostlivosti vo vyššie uvedených zariade- niach.
Introduction: One of the most challenging tasks for staff caring for people who cannot communicate verbally is to understand their needs, understand them and provide them with professional as well as humane care. One of the available options in fulfil- ling this professional task is the use of the nursing concept of basal stimulation. File and methods: The research study was participa- ted in 354 nurses working in medical facilities and social care facilities. For processing a questionnaire was used for the defined research objectives on con- struction. Results: Personal experience with using the concept there was little basal stimulation in nursing practice 76.8% of survey participants. Everyday use we regis- tered the elements of the concept of basal stimula- tion in 41.8% of nurses working in healthcare facilities and 76.6% of nurses working in facilities social care. A higher proportion of respondents with a comple- ted course of basal stimulation we noted in a group of working nurses in social care facilities. Conclusion: Based on the research results, slight pro- portional discrepancies can be found in the number of nurses who completed the basic course of basal stimulation and in the use of the concept of basal stimulation in health care and social services, which is related to the positive attitude of nurses to the implementation of basal stimulation in nursing care in the above facilities.
- Klíčová slova
- bazální stimulace,
- MeSH
- fyzikální stimulace MeSH
- ošetřovatelská péče MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- zdravotní sestry MeSH
Východisko: Cieľom retrospektívnej štúdie bolo zistiť, či žiaci v staršom školskom veku a ich zákonní zá- stupcovia/rodičia sú informovaní o HPV infekcii, mož- ných rizikách, prevencii a zmapovať záujem o očko- vanie. Súbor a metódy: Prvú vzorku tvorilo 102 žiakov v staršom školskom veku od 11 – 15 rokov a druhú 112 rodičov, ktorí mali dieťa v tomto veku. Použili sme hodnotiacu škálu pre mentálnu záťaž určenú pre žiakov v staršom školskom veku. Údaje boli vyhod- notené s použitím Chí-kvadrát testu na hladine vý- znamnosti 0,05 a Mann-Whitney Test for Two Independent Samples - Mann-Whitneyho U test. Výsledky: Zistili sme, že rodičia majú pozitívny prí- stup a považujú očkovanie za účinnú ochranu pred HPV viac ako ich deti v staršom školskom veku (p hodnota bola nižšia ako hladina významnosti 0,05). Štatistickú závislosť nám potvrdil mladší vek rodičov (Cramer V 0,299) a pozitívny prístup k očkovaniu, nepotvrdil sa však vplyv vzdelania rodičov (Cramer V 0,17) na očkovanie proti HPV. Rodičia by uvítali na školách zdravotníckeho pracovníka, ktorý by edu- koval rodičov a ich deti o problematike súvisiacej so zdravím vrátane očkovania proti HPV. Záver: Našim zámerom bolo poukázať na skutoč- nosť, že na prevencii HPV vírusu nevyhnutne musia participovať žiaci v staršom školskom veku, zdravot- nícki pracovníci a rodičia/zákonní zástupcovia. Kľúčové slová: human papilomavírus (HPV), preven- cia, očkovanie, rakovina krčka maternice
Background: The aim of the retrospective study was to find out whether pupils of older school age and their le- gal representatives/parents are informed about HPV infec- tion, possible risks, prevention and to map the interest in vaccination. File and methods: The first sample consisted of 102 pupils of senior school age from 11-15 years and the second 112 parents who had a child of this age. We used the rating scale for mental strain intended for pupils of older school age. Data were evaluated using the Chi-square test at a significance level of 0.05 and the Mann-Whitney Test for Two Independent Samples - the Mann-Whitney U test. Results: We found that parents have a positive attitude and consider vaccination to be an effective protection against HPV more than their children of older school age (p value was less than the 0.05 level of significance), Statistical dependence was confirmed by the younger age of the parents (Cramer V 0.299) and a positive attitude to vaccination, but the influence of parents‘ education (Cramer V 0.175) on HPV vaccination was not confirmed. They would welcome a health worker in schools to edu- cate parents and their children about health-related issues, including HPV vaccination. Conclusion: Our intention was to point out the fact that the prevention of the HPV virus must necessarily involve pupils of older school age, health workers and parents/ guardians
Východiská: Hlavným cieľom štúdie bolo zmapovať vplyv prostredia dieťaťa na hospitalizáciu a výskyt akútnych komplikácií. Respondentskú vzorku tvorilo 64 detí vo veku od 6 – 12 rokov dispenzarizovaných v diabetologickej ambulancii Detského diabetologického centra. Súbor a metódy: Na získanie údajov sme použili dotazník subjektívnej povahy a na verifikáciu hypotéz štatistické metódy – chí kvadrát test (overenie súvis- losti nominálnych údajov a overenie rozdielnosti po- rovnávaných skupín), Studentov t-test (porovnanie stredných hodnôt) a F-test (porovnanie rozptylu). Výsledky: V posudzovaných vzorkách detí z úplného a neúplného prostredia sa nepotvrdili korelačné vzťahy. Korelačný koeficient medzi deťmi z úplnej a neúplnej rodiny je 0,028 a p-hodnota je 0,82. Ďalej sme zistili, že rozdiely vo výskyte akútnych kompli- kácií medzi sledovanými skupinami boli veľmi malé. Dieťa má najväčšiu podporu zo strany svojej rodiny (priemerné hodnotenie 3,86) a zo strany priateľov či učiteľov (priemerné hodnotenie 2,66, resp. 2,22). Občianske združenie poskytuje podporu len vo veľmi malej miere (priemerné hodnotenie bolo 0,64). Záver: Aj napriek tomu, že v našich výsledkoch prieskumu sa nepotvrdila súvislosť medzi vplyvom rodinného prostredia dieťaťa a výskytom akútnych komplikácií, či častejšími hospitalizáciami, rezonuje potreba podporovať rodinné a sociálne prostredie ako jednu z dôležitých požiadaviek pre efektívnejšie zvládanie starostlivosti o detského diabetika
Backgrounds: The main aim of the study was to map the influence of the child‘s environment on hos- pitalization and related occurrence of acute compli- cations. The respondent sample consisted of 64 chil- dren aged 6-12 years dispensed in the diabetological outpatient clinic of the Children‘s Diabetology Center. File and methods: To obtain the data, we used a questionnaire of a subjective nature and to verify the hypotheses of the statistical method - chi squa- re test (verifying the relationship between nominal data and verifying the differences of the compared groups), Student ́s t - test (comparison of mean va- lues) and F - test (comparison of variance). Results: Correlational relationships were not confir- med in the assessed samples of children from com- plete and incomplete environments. The correlation coefficient between children from complete and in- complete families is 0.028 and the p-value is 0.82. Moreover, we found that the differences in the inci- dence of acute complications between the observed groups were very small. The child has the greatest support from his family (average rating of 3.86) and from friends or teachers (average rating of 2.66 and 2.22, respectively). The civil association provides sup- port only to a very small extent (the average rating was 0.64). Conclusion: Although the research results did not confirm the link between the influence of the child‘s family environment and the occurrence of acute complications or more frequent hospitalizations, the need to support the family and social environment resonates as one of the important requirements for more effective care of children with diabetes
- Klíčová slova
- podpora rodiny, rodinné prostředí,
- MeSH
- diabetes mellitus 1. typu MeSH
- dítě MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- rodina psychologie MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
