Cieľ: Posúdiť vplyv vybraných demografických (vek, pohlavie), sociálno-ekonomických (rodinný stav, vzdelanie, príjem) a zdravotných faktorov (funkčný stav, úzkosť, depresia) na kvalitu života (QOL) seniorov v košickom regióne. Dizajn: Prierezová štúdia. Metodika: QOL bola posúdená dotazníkom WHOQOL-BREF a WHOQOL-OLD, funkčný stav bol hodnotený Barthelovej testom aktivít denného života (ADLs), úzkosť Beckovým dotazníkom úzkosti a depresia Zungovým seba-hodnotiacim dotazníkom depresie. Vzťahy medzi premennými boli posúdené Pearsonovým korelačným koeficientom, lineárna regresná analýza slúžila na vyhodnotenie prediktorov QOL. Výsledky: Vo vzorke stodva seniorov bola zistená najlepšia QOL v doméne sociálnych vzťahov, smrť a umieranie a blízke vzťahy, najhoršia QOL v doméne fyzické zdravie, sociálne zapojenie a naplnenie. QOL bola u seniorov redukovaná najmä depresiou, polymorbiditou a životom bez partnera. Pozitívny vplyv na väčšinu domén QOL malo udržiavanie nezávislosti v ADLs. Záver: Výsledky indikujú potrebu vytvárania príležitostí pre utváranie a udržiavanie sociálnych kontaktov, realizáciu rôznych aktivít voľného času, zapájanie seniorov do rôznych programov či dobrovoľníckych aktivít. Pre zlepšenie kvality života seniorov je veľmi dôležitý skríning a liečba depresie a úzkosti, ako aj udržiavanie a zlepšovanie sebestačnosti v ADLs.

Aim: To assess the impact of selected demographic (age, sex), socio-economic (marital status, education, income) and health factors (functional status, anxiety, depression) on quality of life (QOL) of seniors in the Košice region. Design: Cross-sectional study. Methods: QOL was assessed by the WHOQOL-BREF and WHOQOL-OLD questionnaires, functional status was assessed by the Barthel test Activities of Daily Living (ADLs), anxiety by the Beck Anxiety Inventory, and depression by the Zung Self-Rating Depression Scale. Relations between variables were assessed by Pearson correlation coefficients. Linear regression analysis was used to evaluate QOL predictors. Results: In a sample of a hundred and two elderly people, the best QOL was found in the domain of social relationships, death and dying, and intimacy. The worst QOL was found in physical health, social participation, and past, present and future activities. QOL was reduced particularly by depression, poly-morbidity, and life without a partner. The maintenance of independence in ADLs had a positive impact on most QOL domains. Conclusion: The results indicate the necessity of creating opportunities for the development and maintenance of social contacts, the involvement of seniors in various leisure activities and in different programs or voluntary activities. The screening for and treatment of depression and anxiety is very important in improving quality of life in older adults, as is maintaining and improving self-care in ADLs.

Ústav ošetrovateľstva Lekárska fakulta Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Slovensko

Determinants of quality of life in the elderly

References provided by Crossref.org

Literatura