Problém fajčenia je nutné vidieť ako závažný fenomén verejného zdravotníctva podmienený mnohými faktormi. CIELE: Cieľom príspevku bolo na základe vybraných výsledkov primárneho výskumu zistiť mieru a druh vplyvu vybraných socioekonomických premenných na fajčenie tabaku a názory na riziká spojené s jeho užívaním u študentov. METÓDY: Súbor dát bol získaný na základe údajov dotazníkového prieskumu. SÚBOR: 748 študentov (290 mužov a 458 žien) denného štúdia na slovenských vysokých školách. VÝSLEDKY: Relatívne najväčší vplyv má zamestnanie (brigáda) študenta popri štúdiu. Z trinástich otázok z oblasti užívania tabaku bol vplyv zamestnania významný pri ôsmich. Vo všetkých prípadoch bol vplyv zamestnania negatívny. Študentky majú významne nižšiu prevalenciu vo vyskúšaní vodnej fajky a sú aj opatrnejšie v názoroch na riziká príležitostného fajčenia cigariet v porovnaní so študentmi. Posledný významný determinant je typ fakulty. Signifikantne a pozitívne ovplyvňoval vyskúšanie vodnej fajky typ zdravotníckej fakulty – významne nižší počet študentov z nich vyskúšal vodnú fajku. Vplyv ostatných skúmaných potenciálnych determinantov bol nevýznamný. ZÁVERY: Môžeme konštatovať, že významný pozitívny vplyv na prevalenciu užívania tabaku a názory na riziká spojené s jeho užívaním pre slovenských vysokoškolských študentov denného štúdia má z hľadiska ochrany pred ním – ženské pohlavie a štúdium na zdravotnícky orientovaných fakultách. Na druhej strane má významný negatívny vplyv zamestnanie študenta. Zamestnaní študenti majú väčšiu prevalenciu užívania tabaku, aj vyššie výdavky naň. Za najhoršie zistenie pri zamestnaných študentoch považujeme to, že ich významne vyšší počet užíva tabak spolu s alkoholom, pričom významne nižší počet by sa dokázal vzdať fajčenia.

The problem of smoking has to be seen as a serious public health phenomenon conditioned by many factors. OBJECTIVES: The aim of this paper was to measure the extent and type of impact of selected socio-economic variables on tobacco smoking and the views on the risks associated with its use among students. METHODS: The data set was obtained on the basis of a questionnaire survey. SAMPLE: 748 full-time students at Slovak universities (290 males and 458 females). RESULTS: Relatively, the greatest effect is a student’s (temporary) job alongside their studies. Out of the thirteen items on tobacco use, the impact of employment was found significant in eight of them. In all cases, employment had a negative influence. Female students showed a significantly lower prevalence of lifetime use of water pipes and seemed to be more concerned about the risks of occasional cigarette smoking in comparison to their male counterparts. The last major determinant is the type of faculty. The medical faculty played a significantly positive role in students’ experience with water pipes. Students majoring in health-specific fields reported significantly lower levels of the lifetime use of water pipes. The impact of the other potential determinants under study was insignificant. CONCLUSIONS: We can conclude that being of female gender and majoring in health-oriented fields are factors which have a significant positive effect on the prevalence of tobacco use and opinions about the associated risks among full-time Slovak university students. On the other hand, students’ employment has a significantly negative impact. Students who work show a higher prevalence of tobacco use and also spend more money on it. A finding of major concern is that students who work tend to use tobacco together with alcohol, and a significantly larger number of them found it difficult to quit smoking.

Department of Addictology 1st Faculty of Medicine Charles University and General University Hospital Prague Czech Republic

Faculty of Economics Technical University of Košice Slovak Republic

Institute of Economic Sciences Faculty of Economics Matej Bel University Banská Bystrica Slovak Republic

Effects of socioeconomic determinants on the prevalence of tobacco smoking among full-time Slovak university students

Literatura