Laryngektómia je rozsiahly chirurgický výkon, kedy dochádza k odstráneniu celej časti hrtana. Pacienti s touto diagnózou sú vystavení veľkej psychickej záťaži. Musia sa vyrovnávať s mnohými zmenami, ktoré v ich živote nastanú po operácii. V súčasnej medicínskej praxi je zdravotný stav pacienta a výsledok jeho liečby hodnotený predovšetkým podľa somatických, laboratórnych a zobrazovacích parametrov. Dôležité je však hodnotiť stav pacienta komplexne za pomoci veľkej rady životných aspektov, ktoré môžu byť v rôznej fáze ochorenia a liečby rozdielne zasiahnuté.
Laryngectomy is extensive surgery consisting of the entire larynx removal. Patients with this diagnosis are exposed to extreme mental stress. They are facing a lot of changes that occur in their lives after surgery. In current medical practice it is somatic, laboratory and radiology parameters that are primarily used to evaluate the health of the patient and the outcome of treatment. However, it is important to evaluate the patient globally using the broad range of life aspects that can be in different phase of the disease and treatment affected in a different way.
Úvod: Incidentálna paratyreoidektómia je jedna z komplikácií chirurgickej liečby ochorení štítnej žľazy. V našej štúdii sme skúmali jej incidenciu, určovali faktory, ktoré zvyšujú riziko incidentálnej paratyreoidektómie, hodnotili jej vplyv na pooperačnú klinickú a laboratórnu hypokalciémiu. Metodika: V retrospektívnej štúdii sme hodnotili 419 pacientov, u ktorých bola vykonaná operácia štítnej žľazy na Klinike ORL a ChHaK JLF UK a UNM v Martine od januára 2011 do decembra 2013. Výskyt náhodného odstránenia prištítneho telieska sme zisťovali na základe výsledkov histologických vyšetrení resekátov. Na spracovanie výsledkov a určenie miery štatistickej významnosti sme použili CHI- kvadrát test. Výsledky: Z celkového počtu 419 chorých bola incidentálna paratyreoidektómia potvrdená u 26 pacientov (6.2 %), u 3 chorých z tohto počtu boli náhodne extirpované 2 prištítne telieska. Pooperačné laboratórne príznaky hypokalciémie sme pozorovali u 133 pacientov (31,74 %), klinické príznaky sa vyskytovali u 29 pacientov (6,92 %). Z 26 chorých s potvrdenou incidentálnou paratyreoidektómiou malo klinické a laboratórne príznaky hypokalciémie 5 pacientov (19,23 %). V súbore 393 chorých, u ktorých boli prištítne telieska zachované, sme laboratórnu hypokalciémiu potvrdili u 128 pacientov (32,57 %), u 24 chorých (6,1 %) bola laboratórna hypokalciémia sprevádzaná aj klinickými prejavmi. Potvrdili sme štatisticky významne vyšší výskyt parestézíí u pacientov s náhodne exstirpovaným prištítnym telieskom (P=0,01). Pri hodnotení vplyvu histologickej diagnózy na výskyt incidentálnej paratyreoidektómie sme potvrdili štatisticky významne vyšší výskyt náhodného odstránenia prištítneho telieska pri papilárnom karcinóme štítnej žľazy (P<0,05). Rozsah výkonu nemal štatisticky významný vplyv na výskyt incidentálnej paratyreoidektómie (P>0,05). Záver: Papilárny karcinóm štítnej žľazy je rizikový faktor výskytu incidentálnej paratyreoidektómie. U pacientov s náhodne odstráneným prištítnym telieskom je výskyt parestézií vyšší.
Introduction: Incidental parathyroidectomy is one of the complications of thyroid surgery. In this study, we investigated the frequency, risk factors, clinical and laboratory symptoms of incidental parathyroidectomy. Materials and methods: The retrospective study included 419 patients who had undergone thyroid surgery in our department between January 2011 and December 2013. The incidental parathyroidectomy was identified based on the pathological reports. For statistical purpose we use the CHI – test. Results: 419 patients were enrolled in the study. The number of incidental parathyroidectomy cases was determined as 26 (6.2%). In 3 cases, two parathyroid glands were excised. The laboratory values of hypocalcaemia were observed in 133 patients (31.74%), 29 of them had clinical symptoms of hypocalcaemia (6.92%). In the group of 26 patients with the incidental parathyroidectomy, there were 5 of them with clinical and laboratory signs of hypocalcaemia. In the group of 393 patients without incidental parathyroidectomy, there were 128 patients (32.57%) with low calcium levels and 24 patients (6.1%) with clinical signs of hypocalcaemia. In the group of patients with incidental parathyroidectomy the rate of clinical signs of hypocalcaemia was statistically higher (P=0.01). Risk factors for inadvertent parathyroid resection included malignant etiology (P<0.05). Bilateral thyroid resection wasn't significant risk factor (P>0.05). Conclusion: Papillary thyroid carcinoma is the risk factor of the incidental parathyroidectomy. In the group of patients with incidental parathyroidectomy the rate of symptomatic hypocalcaemia is significantly higher.
