Aktualizované Odporúčania ESC/ESH pre liečbu artériovej hypertenzie z roku 2018 (ďalej označované ako „štandard“) obsahujú detailný algoritmus farmakoterapie. Porovnali sme ho s klinickou praxou na Slovensku v období tesne pred slovenským vydaním tohto štandardu. Analyzovali sme preskripciu vybraných centrálnych antihypertenzív (metyldopa, moxonidín, rilmenidín) a alfablokátorov (doxazosín, urapidil). Sledované molekuly majú limitovanú medicínu dôkazov a väčšine z nich chýbajú dlhodobé údaje o zlepšení ukazovateľov morbidity a mortality. Ich použitie na liečbu pacientov s hypertenziou bez komorbidít v dvoj- až štvorkombinácii antihypertenzív nie je v súlade so štandardom. V reálnej praxi boli však súčasťou takýchto kombinácií až u 7,2 % hypertonikov bez komorbidít. Takáto preskripcia je častejšia u starších pacientov, podiel pacientov vo veku > 80 rokov dosiahol 9,5 %. V Trenčianskom a Prešovskom kraji sa sledované antihypertenzíva predpisujú hypertonikom bez komorbidít významne častejšie než v Banskobystrickom alebo Žilinskom kraji. Počet ošetrovaných hypertonikov v starostlivosti ani vek lekára nemali vplyv na toto preskripčné správanie. V porovnaní s liečbou podľa štandardu je terapia s centrálnymi antihypertenzívami, resp. alfablokátormi nevýhodná. Náklady zdravotnej poisťovne na farmakoterapiu pacienta liečeného dvoj- až štvorkombináciou antihypertenzív v súlade so štandardom boli v porovnaní s pacientom liečeným niektorou zo sledovaných molekúl nižšie v priemere o 55 %, pri súčasnom o 33 % nižšom doplatku pacienta. V prípade nedostatočnej kontroly TK niektorou z odporúčaných trojkombinácií by mal byť u pacientov bez komorbidít ďalším preferovaným liečivom do kombinácie blokátor mineralokortikoidných receptorov spironolaktón.
The 2018 ESC/ESH Guidelines for the management of arterial hypertension introduced detailed drug treatment algorithm for hypertension. In this manuscript we compared clinical practice in Slovakia with published Guidelines. We analyzed the prescription of central antihypertensive drugs (methyldopa, moxonidine, rilmenidine) and alpha blockers (doxazosin, urapidil) in the period just before the publication of the guidelines. The drugs under review have limited support in evidence-based medicine and most of them lack long-term outcome data on morbidity and mortality. Their chronic use as part of 2- to 4-drug combinations in patients with hypertension without comorbidities is not in accordance with guideline-based recommendations. Nevertheless, we have identified 7.2 % of comorbidity free hypertensive patients treated with such combinations. Older patients were more frequently prescribed such suboptimal combinations so that they were used in 9.5 % of octogenarians. There are significant regional differences in prescription patterns: In the Trenčín and Prešov regions, the analyzed drugs are prescribed significantly more often than in the Banska Bystrica or Žilina regions. Neither number of treated hypertensive patients nor physician’s age affected the analysed prescription behaviour. In addition, suboptimal drug combinations using central antihypertensives or alpha blockers come at higher costs for both health insurance and patient co-payment. When compared to suboptimal combination of central antihypertensives or alpha blockers, drug costs per patient treated with guideline recommended 2- to 4-combination of antihypertensive agents was on average 55 % and 33 % cheaper for the insurance and the patient, respectively.
