Východiská: V súčasnej dobe neexistuje dostatok štúdií, ktoré by porovnávali šírku linea alba u žien po pôrode so stresovou inkontinenciou moču a bez. Primárnym cieľom práce bolo porovnanie šírky (IRD – inter recti distance) u žien po pôrode so symptómami stresovej inkontinencie moču (SUI – stress urinary incontinence) a bez SUI. Sekundárnym cieľom práce bolo porovnanie morfometrie svalov panvového dna u žien po pôrode so symptómami SUI a bez. Metódy: Vyšetrenie IRD vzdialenosti bolo merané lineárnou sondou prostredníctvom 2D USG. Symptómy úniku moču boli hodnotené Dotazníkom medzinárodnej konzultácie o inkontinencii (ICIQ – UI SF). Symptómy hyperaktívneho močového mechúra boli hodnotené Krátkym dotazníkom príznakov urgentnej inkontinencie moču (OAB-q). Funkčný stav svalov panvového dna bol vyšetrený manometrom a morfometria svalov panvového dna bola vyšetrená prostredníctvom 3D/4D USG. Záver: Porovnávali sme IRD vzdialenosť so symptómami SUI a bez u žien po pôrode. Skupina pacientok so stresovou inkontinenciou moču mala väčšiu IRD vzdialenosť v pokoji a pri záťaži v porovnaní so ženami bez stresovej inkontinencie moču. Nebola zistená horšia funkcia a morfometria svalov panvového dna u žien so SUI v porovnaní so ženami bez SUI.
Background: Currently, there are not enough studies comparing the width of the linea alba in women with and without stress urinary incontinence in postpartum women. The primary aim of the study was to compare the width (IRD) in postpartum women with and without symptoms of stress urinary incontinence (SUI). The secondary aim of the study was to compare pelvic floor muscle morphometry in postpartum women with and without SUI symptoms. Methods: IRD distance was measured with a linear probe via 2D US. Urinary leakage symptoms were assessed by the International Consultation on Incontinence Questionnaire (ICIQ – UI SF). Symptoms of overactive bladder were assessed by the Brief Urge Urinary Incontinence Symptoms Questionnaire (OAB-q). The functional status of the pelvic floor muscles was examined by manometry and pelvic floor muscle morphometry was examined by 3D/4D US. Conclusion: We compared IRD distance with and without SUI symptoms in postpartum women. The group of patients with stress urinary incontinence had a greater IRD distance at rest and during exercise compared to women without stress urinary incontinence. No worse pelvic floor muscle function and morphometry was found in women with SUI compared to women without SUI.
Východiská: Vyšetrenie na prítomnosť diastázy priameho brušného svalu a vyšetrenie celej postúry je veľmi dôležité u žien po pôrode. V súčasnosti sa používa vyšetrenie prostredníctvom 2D ultrazvukom, caliprom a palpáciou. Vyšetruje sa v pokoji a pri záťažových testoch. Metódy: Prípadová štúdia pacientky s diastázou priameho brušného svalu po prvom spontánnom nekomplikovanom pôrode vo veku 32 rokov. Vyšetrenie na potvrdenie diastázy priameho brušného svalu – meranie šírky linea alba bola meraná lineárnou sondou 2D ultrazvukom 4,5 cm nad pupkom, v jeho oblasti a 4,5 cm pod pupkom. V ľahu na chrbte v pokoji, a pri elevácii dolných končatín. Miera závažnosti bola klasifikovaná do štyroch stupňov. Bolo realizované štandardné fyzioterapeutické vyšetrenie postúry. Intervenciou bolo individuálne cvičenie s aktiváciou m. transversus abdominis na redukciu diastázy priameho brušného svalu. Súčasťou cvičebného programu bola úprava postúry, úprava stereotypu a kvality dýchania, aktivácia svalov panvového dna. Realizované bolo aj cvičenie na redukciu bolesti ligamentózneho aparátu a nácvik správnej ergonómie. Dávkovanie cvičenia bolo v 1. týždni liečby 15 min denne, 2.–4. týždeň liečby 20 min denne, 5.–12. týždeň liečby 30 min denne, 5 dni v týždni, počas 12 týždňov. Záver: Efekt cvičenia s aktiváciou m. transversus abdominis na redukciu diastázy priameho brušného svalu u pacientky po pôrode bol objektívne dokázaný prostredníctvom vyššie uvedených objektivizačných metód.
Background: Examination for the presence of diastasis of the rectus abdominis muscle and examination of the entire posture is very important in postpartum women. Currently, examination by 2D ultrasound, caliper and palpation is used. It is examined at rest and during stress tests. Methods: Case study of a patient with diastasis of the direct abdominal muscle after a first spontaneous uncomplicated delivery at the age of 32 years. Examination to confirm diastasis of the rectus abdominis muscle – the width of linea alba was measured with a 2D linear probe by ultrasound 4.5 cm above the umbilicus, in the region of the umbilicus and 4.5 cm below the umbilicus. Lying on the back at rest, and with elevation of the lower limbs. The degree of severity was classified into four grades. A standard physiotherapy postural examination was performed. A part of the intervention was individual exercise with activation of the m. transversus abdominis to reduce diastasis of the direct abdominal muscles. The exercise program included postural adjustment, modification of breathing stereotype and quality, and activation of pelvic floor muscles. Exercises to reduce pain in the ligamentous apparatus and training in correct ergonomics were also performed. The dosage of exercise was 15 min per day in the 1st week of treatment, 2–4 week of treatment 20 min per day, 5–12 week of treatment 30 min per day, 5 days per week, for 12 weeks. Conclusion: The effect of exercise with activation of m. transversus abdominis on the reduction of diastasis of the direct abdominal muscle in the postpartum patient was objectively proven by the above mentioned objectification methods.
- MeSH
- cvičení MeSH
- diastáza svalů * rehabilitace MeSH
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- musculus rectus abdominis patologie MeSH
- poporodní období MeSH
- techniky fyzikální terapie MeSH
- terapie cvičením * MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
