Štúdia si kladie za cieľ objasnenie toho, či jadrové sebahodnotenie, chybné presvedčenia o predmetoch a nerozhodnosť prispievajú k hromadeniu v neklinickom súbore (N = 270). Hoci sa potvrdila signifikantná korelácia medzi všetkými skúmanými premennými a hromadením, iba nerozhodnosť a obavy zo straty informácií po vzdaní sa predmetu sa ukázali byť signifikantnými prediktormi. Viacnásobná paralelná mediačná analýza odhalila, že jadrové sebahodnotenie vedie k hromadeniu cez nerozhodnosť a chybné presvedčenia o predmetoch. Výsledky nielen podporili teoretickú a kvalitatívnu koncepciu o vzťahu medzi sebaponímaním a hromadením, ale tiež poukázali na rolu nerozhodnosti a chybných presvedčení v tomto kontexte
The goal of this study was to investigate whether core self-evaluation is linked to hoarding behavior, in addition to erroneous beliefs about possessions and indecisiveness in a non-clinical sample (N = 270). Even though all variables correlated significantly with hoarding, only indecisiveness and concerns about information loss after item discarding proved to be significant predictors. Multiple parallel mediational analyses revealed that core self-evaluation exerts its total influence on hoarding via indecisiveness and erroneous beliefs about possessions. Research results not only support the theoretical and qualitative viewpoint of the connection between self-concept and hoarding but also contribute to the research in this field by revealing the role of indecisiveness and erroneous beliefs about possessions in this context.
Hlavným cieľom výskumnej štúdie bolo preskúmanie vzťahov medzi nerozhodnosťou, akademickou prokrastináciou a úzkosťou. Výskumu sa zúčastnilo 296 vysokoškolských študentov (M=21,06; SD=1,52). Údaje boli získané pomocou slovenskej verzie Škály nerozhodnosti, Layovej škály prokrastinácie pre študentov a Beckovho dotazníka úzkosti. Bol potvrdený stredne silný signifikantný vzťah medzi nerozhodnosťou a úzkosťou a silný signifikantný vzťah medzi nerozhodnosťou a akademickou prokrastináciou. Medzi akademickou prokrastináciou a úzkosťou bol zistený signifikantný, ale veľmi slabý vzťah. Na varianciu prokrastinácie pôsobí najmä nerozhodnosť, relatívny vplyv úzkosti je slabší. Nerozhodnosť je predikovaná v porovnateľnej miere prokrastináciou, ako i úzkosťou. Neboli preukázané štatisticky významné rodové rozdiely v miere nerozhodnosti a akademickej prokrastinácie.
The main aim of the research study was to explore the relationships between indecisiveness, academic procrastination and anxiety. The research sample consisted of 296 university students (mean age=21,06; SD=1,52), who completed the Slovak adaptations of the Indecisiveness Scale, the Lay's Procrastination Scale for Students and the Beck Anxiety Inventory. A significant moderate correlation was found between indecisiveness and anxiety, as well as a significant strong correlation between indecisiveness and academic procrastination. A significant but very weak relationship was found between academic procrastination and anxiety. Indecisiveness explained more variance in academic procrastination than anxiety. Indecisiveness was predicted by procrastination and anxiety to a similar degree. No gender differences were detected in the levels of indecisiveness or academic procrastination.
Cieľom štúdie bolo preskúmať koreláty jazykovej emocionality a verbálneho vyjadrenia emócií u bilingválnych osôb pomocou analýzy prierezu výskumných štúdií. Materinský jazyk (L1) sa vyznačuje väčšou jazykovou emocionalitou v porovnaní s ďalším bilingvistom ovládaným jazykom (L2). Emocionálna sila jazyka koreluje s vekom osoby v čase jeho osvojenia, emocionálnymi skúsenosťami pri jeho osvojení a špecifickým kultúrnym kontextom. Jazyk s väčšou emocionálnou silou sa používa na verbálne vyjadrenie emocionálnych zážitkov najmä v emocionálne nabitých situáciách a v prípade pozitívnej valencie prežívaných emócií. V prípade negatívnej valencie sa preferuje menej emocionálny jazyk, ktorý ponúka odstup od emocionálneho prežívania. Bilingvista v terapeutickom vzťahu môže spontánne či účelne prepínať medzi ovládanými jazykmi s cieľom regulovať intenzitu emocionálneho prežívania. Hoci terapia bilingválneho klienta predstavuje výzvu i re profesionála, očakáva sa rešpektovanie zmien jazykového prejavu na strane klienta a cielená práca s jazykovým kontextom na strane terapeuta.
The aim of this study is to examine the correlates of language emotionality and the verbal expression of emotions in bilingual persons by analysing a selection of research studies. In comparison with another language spoken by a bilingual, the mother tongue is characterised by a greater emotional charge. The emotional power of a language correlates with the age of the person and their emotional experience at the time of its learning as well as the specific cultural context. The language with a greater emotional charge is used to verbally express emotional experiences, specifically in emotionally charged situations and in the case of positive valence of experienced emotions. On the other hand, in the case of negative valence, the less emotional language that offers distance from emotional experience is preferred. In a therapeutic relationship, a bilingual can spontaneously or purposefully switch between languages in order to regulate the intensity of emotional experience. Although therapy with a bilingual client can be challenging for the professional, too, respect for changes in language expression on the part of the client and targeted work with the language context on the part of the therapist are expected.
