Ťažká kombinovaná imunodeficiencia (Severe combined immunodeficiency – SCID) je život ohrozujúce ochorenie, ktoré je charakterizované poruchou bunkovej a humorálnej imunity. Je jednou z najzávažnejších ochorení v skupine primárnych imunodeficiencií. V dôsledku závažnej infekcie môže viesť k úmrtiu už v skorom dojčenskom období. Cieľ štúdie: Cieľom práce bolo analyzovanie jednotlivých charakteristík v skupine pacientov so SCID na Slovensku a vyhodnotenie výsledkov liečby transplantáciou krvotvorných buniek za účelom zmapovania celkového stavu diagnostiky, terapie a prognózy pacientov s diagnózou SCID. Metódy: Retrospektívne bol hodnotený súbor pacientov s ťažkou kombinovanou imunodeficienciou. Za obdobie 15 rokov (2003–2017) bolo celkovo liečených v Národnom ústave detských chorôb (NÚDCH) 16 detí s diagnózou SCID. Z toho 11 podstúpilo alogénnu transplantáciu krvotvorných buniek (TKB) na Transplantačnej jednotke kostnej drene NÚDCH v Bratislave. Výsledky: Pravdepodobnosť 2-ročného celkového prežívania bola v celom súbore pacientov SCID 68,8 %. V súbore 16 detí bol genetický defekt potvrdený u 13 pacientov s najčastejšou mutáciou v géne IL2RG. Medián veku stanovania diagnózy SCID bol 122 dní, s čím je asociovaný aj vyšší výskyt infekčných komplikácií. U 73 % pacientov bola potvrdená infekcia pred TKB. V súbore sme zaznamenali 4 úmrtia v dôsledku infekcie pred TKB. Analýza suchej kvapky krvi, získaná eluáciou skríningovej karty, potvrdila retrospektívne nízke hodnoty TREC u 100 % pacientov. Pravdepodobnosť 2-ročného celkového prežívania v skupine pacientov SCID po TKB bola 90,9 %. Záver: Včasné stanovenie diagnózy SCID, pred objavením sa infekčných komplikácií, zvyšuje šance pripraviť pacienta bezpečne k transplantácii krvotvorných buniek. Diagnostika TREC v našom súbore potvrdila výbornú senzitivitu a špecificitu metodiky a jej implementácia do novorodeneckého skríningu podľa vzoru mnohých krajín vo svete by bola prínosom pre zlepšenie morbidity a mortality pacientov s diagnózou SCID. Do jej zavedenia je nevyhnutné zefektívnenie skorej diagnostiky na základe charakteristických klinických príznakov a následné centralizovanie pacientov do centier so skúsenosťami s liečbou SCID pacientov.
Severe combined immunodeficiency (SCID) is a life-threatening condition characterized by impaired cellular and humoral immune responses. SCID represents one of the most severe forms of primary immunodeficiency (PID) disorders. As a result of severe infection can lead to early infant death. Objective: The aim of the study was to analyze the individual characteristics in the group of patients with SCID in Slovakia and to evaluate the results of treatment with hematopoietic stem cell transplantation in order to map the overall state of diagnosis, therapy and prognosis of patients diagnosed with SCID. Methods: In clinical part we have retrospectively evaluated the group of pediatric patients with severe combined immunodeficiency. In the period of 15 years (2003–2017), a total of 16 patients with SCID were treated in National Institute of Children´s Diseases. Of the 16 patients 11 underwent hematopoetic stem cell transplantation. Results: 2-year overall survival rate of children with SCID was 68.8%. Genetic defect was confirmed in 13 children with IL2RG as the most common mutation. The median age at the diagnosis was 122 days which was associated with higher incidence of infection before HSCT. Infection before HSCT was confirmed in 73% of patients. Due to infectious complications four patients died before HSCT. 100% patients had absence of TREC episomes which was eluated by analysis of dry blood spots. 2-year overall survival rate of children after HSCT was 90.9%. Conclusion: Early diagnosis of SCID, before the onset of severe infections, increases the chances of getting the patients safely to HSCT. The TREC diagnosis in our sample confirmed the excellent sensitivity and specificity of the method and its implementation in neonatal screening, following the example of many countries around the world, would be beneficial in improving the morbidity and mortality of patients diagnosed with SCID. Until its introduction it is necessary to streamline early diagnosis based on characteristic clinical symptoms and the subsequent centralization of patients into centers with experience in the treatment of SCID patients.
