- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Depresia je častá psychická porucha so signifikantným globálnym dopadom a so zvýšenou mierou morbidity a mortality. Depresia zahŕňa afektívne, kognitívne a telesné symptómy. Výskyt depresie súbežne so psychiatrickými a somatickými komorbiditami je bežný jav, čo spoločne so zvýšeným suicidálnym rizikom vedie ku kratšej očakávanej dĺžke života. Etiopatogenéza depresívnej poruchy je multifaktoriálna, rozvíja sa u predisponovaných jedincov ako dôsledok komplexných interakcií medzi rôznymi biologickými, genetickými, sociálnymi a environmentálnymi faktormi. Napriek nárastu poznatkov v oblasti neurovied nie sú mechanizmy vzniku tejto poruchy dostatočne objasnené, taktiež nie je k dispozícii validovaný biomarker, ktorý by mohol byť využitý pri diagnostike. Odhaduje sa, že 10-30 % pacientov s depresívnou poruchou neodpovedá na liečbu antidepresívami alebo vykazuje len čiastočnú odpoveď, čo poukazuje na potrebu ďalej pátrať po patofyziologických mechanizmoch a nových liečebných možnostiach. Depresia sa vyskytuje pri kardiovaskulárnych, metabolických, neurologických, autoimunitných, nádorových a mnohých ďalších ochoreniach. Špeciálnu pozornosť venujeme komorbidite depresie a urologických ochorení. Poruchy nálady a urologické ochorenia majú predpoklad vzájomne prepojiť viaceré neuroendokrinné, imunitné, vaskulárne a psychologické mechanizmy, pričom podobne ako pri vyššie uvedených telesných ochoreniach sa očakáva ich obojsmerný vzťah. Toto prepojenie má zároveň aj terapeutický potenciál, čoho dôkazom je napríklad efektivita duloxetínu pri liečbe depresie a niektorých urologických ochorení. Depresia sa vyskytuje predovšetkým pri ochoreniach s príznakmi dolných močových ciest ako napríklad benígna hyperplázia prostaty. Incidencia depresie je vyššia u pacientov s týmito príznakmi v porovnaní so skupinou ľudí bez uvedených symptómov. Mnohé klinické štúdie preukázali, že úspešná liečba príznakov dolných močových ciest vedie k nižšej miere afektívnych symptómov. Nasledovný príspevok prináša prehľad ochorení urogenitálneho traktu vyskytujúcich sa pri depresii.
Depression is a common mental disorder with significant global impact and increased rates of morbidity and mortality. Depression involves affective, cognitive, and physical symptoms. The occurrence of depression with psychiatric and somatic comorbidities is a common phenomenon, which together with increased suicidal risk leads to a shorter life expectancy. The etiopathogenesis of depressive disorder is multifactorial, developing in predisposed individuals as a result of complex interactions between various biological, genetic, social, and environmental factors. Despite the increase in knowledge in the field of neuroscience, the mechanisms of the onset of this disorder are not sufficiently explained, and a validated biomarker that could be used in diagnosis is also not available. It is estimated that 10-30% of patients with depressive disorder do not respond to antidepressant treatment or exhibit only partial response, which indicates the need to further investigate the pathophysiological mechanisms and new treatment options. Depression occurs in cardiovascular, metabolic, neurological, autoimmune, neoplastic, and many other diseases. We pay special attention to the comorbidity of depression and urological diseases. Mood disorders and urological diseases have the potential to interconnect several neuroendocrine, immune, vascular, and psychological mechanisms, and similar to the above-mentioned physical diseases, their relationship is expected to be bidirectional. This connection also has therapeutic potential, as evidenced by the effectiveness of duloxetine in treating depression and some urological diseases. Depression occurs primarily in diseases with lower urinary tract symptoms such as benign prostatic hyperplasia. The incidence of depression is higher in patients with these symptoms compared to the group of people without these symptoms. Many clinical studies have shown that successful treatment of lower urinary tract symptoms leads to lower rates of affective symptoms. The following contribution provides an overview of urogenital tract diseases occurring in depression.
Aberantné zápalové zmeny sú preukázateľne prítomné u pacientov s depresívnou poruchou. Predpokladá sa, že imunitná dysregulácia je relevantným etiopatogenetickým mechanizmom, ktorý zohráva úlohu pri nástupe depresívnej poruchy, ovplyvňuje jej priebeh alebo moduluje liečebnú odpoveď. Vo všeobecnosti sa odhaduje, že jedna tretina pacientov liečených pre recidivujúcu depresívnu poruchu neodpovedá adekvátne na liečbu antidepresívami, pričom sú to práve farmakorezistentní pacienti, u ktorých býva zaznamenávaná zvýšená zápalová aktivita. Pre zlepšenie miery klinickej odpovede, ako aj dlhodobej prognózy pacientov, je nevyhnutné pátrať po nových liečebných stratégiách, s eventuálnou personalizáciou terapie pre pacientov s určitým imunologickým profilom. Dnešné štúdie opakovane potvrdzujú asociáciu medzi periférnymi markermi zápalu v krvi alebo cerebrospinálnom likvore a depresívnymi príznakmi. Do pozornosti vystupujú predovšetkým cytokíny interleukín IL-6, IL-10, tumor nekrotizujúci faktor alfa (TNF-α) a C-reaktívny proteín. Hodnotenie zápalových biomarkerov môže byť užitočným nástrojom v skríningu farmokoterapeuticky rezistentných stavov a zároveň otvára otázku uplatnenia imunologických intervencií v liečbe depresívnych porúch v budúcnosti. Signifikantný antidepresívny efekt býva popisovaný pri užívaní nesteroidných antiflogistík, omega-3-nenasýtených kyselín a statínov. V posledných rokoch sa pozornosť výskumu zameriava na biologické lieky využívané v liečbe systémových autoimunitných ochorení, a to predovšetkým na inhibítory proinflamačných cytokínov, ktoré v klinických štúdiách vykazujú pozitívny efekt na zmiernenie depresívnych symptómov u pacientov so systémovými autoimunitnými ochoreniami. Uvedený príspevok prezentuje aktuálny stav poznatkov o patofyziológii depresie z psychoneuroimunologického pohľadu a perspektíve imunologických intervencií.
Aberrant inflammatory changes are demonstrably present in patients with depressive disorder. Immune dysregulation is believed to be a relevant etiopathogenetic mechanism that plays a role in the onset of depressive disorder, has impact on its course and modulates treatment response. By estimation one-third of patients treated for recurrent depressive disorder does not respond adequately to antidepressant treatment, and precisely the pharmacoresistant patients do show increased inflammatory activity. It is necessary to search for new treatment strategies in order to improve the rate of clinical response, as well as the long-term prognosis of patients, with personalization of therapy for patients with a certain immunological profile. Current studies repeatedly confirm the association between peripheral markers of inflammation in the blood or cerebrospinal fluid and depressive syndrome. In particular, cytokines IL-6, IL-10, TNFα and C-reactive protein are noted mostly. The evaluation of inflammatory biomarkers can be a useful tool in the screening of pharmacotherapeutically resistant conditions and at the same time brings the question of the application of immunological interventions in the treatment of depressive disorder in the future. A significant antidepressant effect is often described when using non-steroidal anti-inflammatory drugs, omega-3 unsaturated acids and statins. In recent years the research has been focused on biological drugs in the treatment of systemic autoimmune diseases, especially on inhibitors of pro-inflammatory cytokines, which are associated with positive effects on alleviation of depressive symptoms in patients with systemic autoimmune diseases. The article presents current knowledge about the current pathophysiology of depression from a psychoneuroimmunological point of view and the perspective of immunological interventions.
- MeSH
- denervace MeSH
- krysa rodu rattus MeSH
- myofibrily MeSH
- neurotoxiny MeSH
- receptory cholinergní MeSH
- svaly MeSH
- zvířata MeSH
- Check Tag
- krysa rodu rattus MeSH
- zvířata MeSH
- Publikační typ
- srovnávací studie MeSH
