Predstavujeme prípad pacientky s akútnou ischémiou na hornej aj dolnej končatine v dôsledku paradoxnej embolizácie. 67-ročná žena bez anamnézy venózneho tromboembolizmu utrpela v novembri 2017 dislokovanú fraktúru pately s potrebou operačného riešenia. Dva mesiace po operácii bola rehospitalizovaná pre obojstrannú embóliu do arteria pulmonalis, oklúziu ľavej arteria subclavia, ľavej arteria femoralis communis a arteria mesenterica superior. Transezofageálna echokardiografia zistila prítomnosť foramen ovale patens. Cievny chirurg neindikoval embolektómiu a intervenčný rádiológ neindikoval farmakomechanickú trombolýzu z dôvodu veľkého rozsahu oklúzie. Následne bola úspešne podaná systémová trombolýza (altepláza) s rozpustením embolov v ľavej arteria subclavia, v ľavej arteria femoralis communis a v arteria mesenterica supeior.

We present a case report of a patient with acute upper and lower limb ischemia due to paradoxical embolism. A 67-year old woman without history of venous thromboembolism suffered dislocated patellar fracture requiring surgery in November 2017. Two months after surgery she presented to the emergency room with bilateral pulmonary embolism, occlusion of the left subclavian artery, left common femoral artery and superior mesenteric artery. Transesophageal echocardiography detected patent foramen ovale. Vascular surgeon decided against embolectomy, interventional radiologist against pharmacomechanical thrombolysis due to the extent of the occlusions. Systemic thrombolysis (alteplase) was administered successfully with resolution of the emboli in the left subclavian artery, left common femoral artery and superior mesenteric artery.

• MeSH
• foramen ovale apertum MeSH
• lidé MeSH
• mechanická trombolýza MeSH
• ortopedické výkony * MeSH
• paradoxní embolie * diagnóza   terapie   MeSH
• patela zranění   MeSH
• pooperační komplikace MeSH
• senioři MeSH
• výsledek terapie MeSH
• žilní tromboembolie * diagnóza   etiologie   terapie   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

Úvod: Jedným z rizík diuretickej liečby pľúcneho edému je vznik hyponatrémie a hypokalémie s proarytmogénnym potenciálom. Cieľom našej štúdie bolo overiť vývoj hyponatriémie a hypokaliémie v reálnej klinickej praxi po prvom dni liečby. Metodika: Vykonali sme retrospektívnu analýzu dát získaných zo zdravotnej dokumentácie. Do súboru boli zaradení všetci pacienti s pľúcnym edémom prijatí na koronárnu jednotku, ktorí nezomreli v prvom dni hospitalizácie. Analyzovali sme celkovú podanú dávku furosemidu, celkový príjem tekutín a diurézu, celkový príjem NaCl a KCl. Na posúdenie významnosti zmeny hladiny sérového nátria a kália sme použili neparametrický párový Wilcoxonov test. Výsledky: Súbor tvorilo 37 pacientov. Medián dávky podaného furosemidu v prvom dni liečby bol 120 mg (IQR 20–300 mg). Medián dosiahnutej diurézy bol 2 400 ml (IQR 1 425–3 225 ml). Medián rozdielu medzi diurézou a celkovým príjmom tekutín bol 315 ml (IQR 538–1 380 ml). Wilcoxonovým testom sme potvrdili prevažujúci štatisticky signifikantný trend k miernemu vzostupu sérového nátria po prvom dni hospitalizácie (sérové nátrium 138,0 IQR 132,8–139,6 vs 138,1; IQR 134,0–141,7 mmol/l; p = 0,0046). Rozdiel v hladinách sérového kália nebol štatisticky signifikantný (sérové kálium 4,2 IQR 3,9–4,8 vs 4,2; IQR 3,8–4,8 mmol/l). Záver: Potreba cielenej substitúcie strát sodíka a draslíka počas prvého dňa diuretickej liečby pacientov s pľúcnym edémom na prevenciu hyponatriémie a hypokaliémie sa v našom súbore nepotvrdila.

Introduction: One of the risks of diuretic therapy for pulmonary edema is the development of hyponatremia and hypokalemia with pro-arrhythmic potential. The aim of our study was to analyze the incidence of hyponatremia and hypokalemia after the first day of treatment in a real clinical practice. Methods: We performed a retrospective analysis of data obtained from medical records. We included all patients with pulmonary edema admitted to the coronary care unit, only patients which died within the first day of treatment were excluded. Absolute dose of administered furosemide, total fluid intake and urine output, saline and pottasium intake were analyzed. Nonparametric paired Wilcoxon test was used to compare natrium and pottasium levels changes. Results: 37 patients were included into analysis. The median dose of furosemide administered during the first day of treatment was 120 mg (IQR 20–300 mg). Median diuresis was 2 400 ml (IQR 1 425–3 225 ml). The median of difference between diuresis and total fluid intake was 315 ml (IQR 538–1 380 ml). Wilcoxon test confirmed a prevailing statistically significant trend of slight rise in serum sodium within the first day of treatment (serum sodium 138.0 IQR 132.8–139.6 vs 138.1 IQR 134,0–141,7 mmol/l, p = 0.0046). The difference in serum potassium was not statistically significant (serum potassium 4.2 IQR 3.9–4.8 vs 4.2, IQR 3.8–4.8 mmol/l). Conclusion: Results did not confirmed the need for a substitution of sodium and potassium losses during the first day of diuretic therapy to prevent hyponatriemia and hypokalemia in patients with pulmonary edema.

• MeSH
• diuréza MeSH
• furosemid * aplikace a dávkování   škodlivé účinky   terapeutické užití   MeSH
• hospitalizace MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• plicní edém farmakoterapie   MeSH
• retrospektivní studie MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH
• sodík * aplikace a dávkování   krev   MeSH
• vápník * aplikace a dávkování   krev   MeSH
• Check Tag
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• senioři nad 80 let MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH

Tehotenstvo a šestonedelie predstavujú zvýšené riziko hlbokej venóznej trombózy a pľúcnej embólie ako súčasť venózneho tromboembolizmu (VTE). Toto riziko sa ďalej zvyšuje pri pôrode cisárskym rezom a v prítomnosti vrodenej alebo získanej trombofílie. VTE predstavuje riziko ohrozenia nielen matky, ale aj plodu, preto je antikoagulačná liečba indikovaná už pri podozrení na VTE. Z diagnostického algoritmu je preferovaná farebná duplexná ultrasonografia. Profylaktické podávanie heparínov s nízkou molekulovou hmotnosťou je indikované na základe rizika VTE. Antikoagulačná liečba vyžaduje úpravu vzhľadom na riziko krvácania počas pôrodu.

Pregnancy and puerperium are periods with higher risk of venous thromboembolism (VTE), namely deep vein thrombosis, and pulmonary embolism. This risk is further increased by Caesarean section and in the presence of inherited or acquired thrombophilia. VTE represents a threat to both - pregnant woman and her foetus. For this reason, anticoagulant therapy should be started even in suspicion of VTE. As far as the diagnosis is concerned, colour duplex ultrasonography is preferred. Prophylactic administration of low molecular weight heparins is based on individual VET risk assessment. The dosage of anticoagulant treatment requires modifications in the peripartal period due to the risk of bleeding complications.

Hlboká venózna trombóza je pomerne časté ochorenie a spolu s pľúcnou embóliou predstavuje súčasť venózneho tromboembolizmu. V prevažnej časti prípadov je pľúcna embólia následkom hlbokej venóznej trombózy. Pľúcna embólia je letálna u 1-8 % pacientov, čo vedie k potrebe skorej diagnostiky venóznej trombózy. Diagnostický algoritmus zahŕňajúci stanovenie klinickej pravdepodobnosti, vyšetrenie D-dimérov a ultrasonografické vyšetrenie sa zdá byť efektívnym v správnom stanovení diagnózy a začatí adekvátnej liečby.

Deep vein thrombosis and pulmonary embolism are two clinical presentations of venous thromboembolism, a disease with high incidence. Most cases of pulmonary embolism are secondary to deep vein thrombosis. Pulmonary embolism is lethal in 1-8 % of cases. For the afore-mentioned reason, a prompt diagnosis of deep vein thrombosis is required. Diagnostic algorithm including assessment of clinical probability, D-dimer testing and venous ultrasonography appears to be effective in establishing of a correct diagnosis and starting of a proper treatment.

Riziko perioperačných komplikácií stúpa s vekom a so súčasným výskytom pridružených ochorení; vyššie je pri urgentných operačných výkonoch v porovnaní s plánovanými intervenciami. U mladých, zdravých jedincov sú závažné perioperačné komplikácie v súvislosti s elektívnou operáciou zriedkavé. V kazuistike demonštrujeme, že chirurgický výkon môže predstavovať výrazné riziko aj pre inak zdravého, relatívne mladého jedinca. Naša pacientka v súvislosti s náhradou bedrového kĺbu prekonala viaceré mimoriadne závažné komplikácie, ktoré napokon vyústili do insuficiencie kôry nadobličiek. Rozpoznanie jednotlivých komplikácií a samotného primárneho hypokorticizmu nebolo jednoduchou záležitosťou, pretože ich klinické obrazy sa navzájom ovplyvňovali a skresľovali.

The risk of perioperative complications is age-related and increases with concomitant comorbidities; it is higher in context of an urgent surgical intervention compared to an elective one. Severe perioperative complications in relation to elective surgery are rare in young, otherwise healthy individuals. This case report shows that major surgery might represent a considerable risk even in a healthy, relatively young person. Our patient underwent hip joint replacement and subsequently experienced a series of uncommon severe complications that eventuated into adrenocortical insufficiency. The recognition of respective complications and of the primary hypocorticism itself was not an easy matter due to their interacting and overlapping clinical presentations.