Úvod: Výskyt porúch užívania látok a závislostí od látok je v SR pomerne častý, podobne aj v iných krajinách Európy. Závislosťou trpia približne 2 % celkovej populácie. Prevalencia traumatických udalostí v bežnej populácii je tiež častá, v skupine ľudí s poruchou užívania látok je ale ešte významne častejšia. Vzhľadom na častejší výskyt tráum v životoch týchto ľudí, sú aj skupinou, pri ktorej je častejší rozvoj posttraumatickej stresovej poruchy (PTSP). Neliečená a nespracovaná trauma a rozvinutá PTSP môže výrazne narušiť liečbu samotnej poruchy užívania látok alebo závislosti a znížiť jej efektivitu. Vzhľadom na to bolo hlavným cieľom práce zistiť, či sa ľudia s diagnostikovaným syndrómom závislosti (od alkoholu a iných psychoaktívnych látok) líšia v častosti zažívania stresujúcich a traumatických udalostí od bežnej populácie Slovenska. Metódy: Výskumnú vzorku tvorilo 51 ľudí (dg F10 – N=34; dg F11-F19 – N=l7) v rámci ktorej bolo 38 mužov a 13 žien. Využitý bol Dotazník životných stresorov (LSC-R), pričom sme ľudí so syndrómom závislosti porovnávali s reprezentatívnou vzorkou dospelej populácie Slovenska (N=1018) v niekoľkých ukazovateľoch: (1) sumárne skóre životných stresorov, (2) skóre interpersonálneho násilia, (3) skóre prežitých traumatických zážitkov do 16 rokov a (4) skóre traumatickej záťaže. Výsledky: Na základe výsledkov môžeme povedať, že ľudia so syndrómom závislosti dosahovali vo všetkých štyroch sledovaných skóre signifikantne vyššie výsledky. Medzi skupinou ľudí so závislosťou od alkoholu (N=34) a od iných psychoaktívnych látok (N=17) sme nepozorovali signifikantné rozdiely. Záver: Ľudia so závislosťou prežívajú v porovnaní s bežnou populáciou signifikantne viac stresujúcich udalostí, vrátane včasného stresu prežívaného do 16 roku života. Dosahujú tiež významne vyššie hodnoty v rámci celkovej traumatickej záťaže, čo by mohlo byť spojené spolu so včasnou traumatizáciou aj so zvýšeným rizikom rozvoja posttraumatickej stresovej poruchy (PTSP). Podľa dostupných údajov z výskumov sa PTSP u ľudí s poruchou užívania látok vyskytuje približne 3x viac než u kontrol. V bežnom klinickom posúdení pacienta so závislosťou často diagnóza PTSP uniká pozornosti.
Introduction: The prevalence of substance use disorder or addiction is relatively high in Slovakia and other European countries. Overall, about 2 % of the population suffers from addiction. The prevalence of trauma tie events in the general population is common, but in the group of people suffering from addiction it is even more frequent. Due to the more frequent occurrence of trauma in the lives of these people, they are also a group in which the development of posttraumatic stress disorder (PTSD) is more frequent. Untreated and unprocessed trauma and advanced PTSD can significantly impair the treatment of substance use or addiction and reduce its effectiveness. Given this, the main goal of the research was to explore if people with diagnosed addiction (to alcohol or other psychoactive substances) differ from the general population of Slovak citizens in the frequency of exposure to stressful and traumatic life events. Methods: The research sample consisted of 51 people (dg F10 - N= 43; dg F11-F19 - N=l7), including 38 men and 13 women. The Life Stressors Checklist (LSC-R) was used to compare people with addiction syndrome with a representative sample of the adults population of Slovakia (N = 1018) in several indicators: (1) summary scoress of life stressors, (2) score of interpersonal violence, (3) score of survived traumatic experiences up to 16 years of age and (4) scores of traumatic stress. Results: Based on the results, we can say that people with addiction syndrome achieved significantly higher results in all four scores. No significant differences were observed between the group of people with alcohol addiction (N = 34) and other psychoactive substances (N =17). Conclusion: People with addiction experience significantly more stressful events than the general population, including early stress experienced by the age of 16. They also achieve a significantly higher score within the overall traumatic stress, which could be associated with early trauma and an increased risk of developing posttraumatic stress disorder (PTSD). According to available research data, PTSD occurs approximately three times more in people with addiction than in the general population. Although in a routine clinical assessment of the patient, the diagnosis of PTSD often escapes attention.
- MeSH
- alkoholismus MeSH
- kvalitativní výzkum MeSH
- lidé MeSH
- poruchy spojené s užíváním psychoaktivních látek * MeSH
- posttraumatická stresová porucha MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- psychické trauma * MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Problémy s porozumením duševných stavov (tzv. teória mysle) sú súčasťou klinického obrazu porúch z okruhu schizofrenického spektra. Cieľom práce je empiricky overiť model hyper/hypomentalizácie, ktorý predpokladá, že u pacientov so schizofréniou je prítomný deficit v schopnosti používať teóriu mysle a taktiež, že pacienti s paranoidnou symptomatikou majú zvýraznenú tendenciu k nadmernému, ale nepresnému pripisovaniu intencií. Súbor pozostával z troch skupín, pacienti s paranoidno-perzekučnými bludmi (36), psychiatrickí pacienti bez bludov (19) a zdravé kontroly (28). Participantom bola administrovaná úloha Animation Task, v ktorej mali interpretovať pohyby objektov. Výsledky preukázali, že pacienti s perzekučnými bludmi mali problémy so správnou interpretáciou sociálnych situácií, v komplexných situáciách pripisovali menej intencií, ktoré boli ale často nepresné. V prípade videí zameraných na teóriu mysle atribuovali signifikantne menej intencií ako kontrolná skupina. Primeranosť opisu týchto videí bola nižšia v porovnaní s kontrolným súborom aj pacientami s inými psychickými poruchami. Závažnosť paranoidnej symptomatiky predikovala mieru pripísaných intencií. Výsledky tak čiastočne podporili teoretický model hyper/hypomentalizácie duševných stavov u pacientov so schizofréniou
Problems with understanding of mental states of other people (e.g. Theory of Mind) is part of the clinical presentation of schizophre-nia spectrum disorders. The aim of the current study is to empirically test model of hyper/hypomentalisation, which propose existence of Theory of Mind deficit in patients with schizophrenia. Based on this model, patients with prominent persecutory delusions should hyper attribute mental states. The sample consisted of patients with persecutory delusions (36), psychiatric controls (19), and healthy controls (28). Animation Task was administered. The purpose of the task is to interpret movements of moving elements. Patients with persecutory delusions showed impairment in theory of mind in the complex social situations. They attributed less intentions which were often inaccurate. In videos with theory of mind, patients with persecutory delusions attributed less intentions than healthy controls. Appropriateness of descriptions of video content was lower than in healthy and psychiatric controls. Severity of paranoia was associated with tendency to attribute intentions. The results partially supported hyper/hypo attribution model in patients with schizophrenia.
- MeSH
- bludy MeSH
- duševní poruchy * MeSH
- lidé MeSH
- neuropsychologické testy MeSH
- paranoidní poruchy * MeSH
- psychotické poruchy MeSH
- sociální percepce MeSH
- teorie mysli * MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
Bludy sú falošné presvedèenia, ktoré sú nemenné aj pod váhou evidencie poukazujúcich na ich nepravdivosś. V empirických výskumoch sa opakovane preukázalo, že bludy súvisia s tendenciou k tvorbe unáhlených záverov. Cie¾om výskumu je skúmaś tendenciu k tvorbe unáhlených záverov u pacientov s perzekuènými bludmi a jej vzśah ku kognitívnemu deficitu a závažnosti bludovej symptomatiky. Súbor tvorilo 25 hospitalizovaných pacientov Psychiatrickej kliniky SZU a UNB s perzekuènými bludmi, 17 psychiatrických kontrol bez bludov a 20 kontrol bez psychických porúch. U pacientov s perzekuènými bludmi sme zistili najvyšší výskyt tendencie k tvorbe unáhlených záverov (asi 60 %), kým u zdravých kontrol bol výskyt zriedkavý (10 %). Tendencia k unáhleným záverom v skupine pacientov s perzekuènými bludmi taktiež súvisela s deficitom v pracovnej pamäti a nižšou rýchlosśou spracovania informácií. U pacientov so závažnejšími perzekuènými bludmi sme zistili väèšiu tendenciu k tvorbe unáhlených záverov.
Delusions represent false beliefs, which are not amenable to change despite the new evidence highlighting their incorrectness. Empirical studies have proved, that delusions are associated with jumping to conclusion. Aim of the research is to examine jumping to conclusion in patients with persecutory delusions and its relationships to cognitive deficit and delusion severity. The sample consisted of 25 patients from Psychiatric clinic SMU and UHB with persecutory delusions, 17 psychiatric controls without delusions and 20 healthy controls. Highest tendency for jumping to conclusion was seen in patients with persecutory delusions (60 %), jumping to conclusion bias was very seldom in healthy controls (10 %). Jumping to conclusion in patients with persecutory delusion was associated with working memory deficit and speed of processing. Higher tendency for jumping to conclusion was seen in patients with more severe persecutory delusions.
- MeSH
- bludy * diagnóza klasifikace MeSH
- kognitivní poruchy diagnóza klasifikace MeSH
- lidé MeSH
- plnění a analýza úkolů MeSH
- psychotické poruchy diagnóza patofyziologie MeSH
- rozhodování MeSH
- schizofrenie a poruchy s psychotickými rysy diagnóza patofyziologie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
