Úvod: Vzhľadom k liečbe inhibítormi imunitných strážnych bodov, ktorá zlepšuje prognózu pacientov s pokročilým nemalobunkovým karcinómom pľúc, začína stúpať význam imunohistochemickej analýzy na dôkaz proteínového receptora programovanej smrti a jeho liganda, tzv. PD-L1 proteínu. Materiál a metodika: V našej práci prezentujeme výsledky analýzy imunohistochemickej expresie proteínu PD-L1 s použitím klónu 22C3 (na imunostaineri DAKO Link 48) na nádorových bunkách biopsií 325 pacientov s pľúcnym karcinómom. Hodnotenie expresie pomocou tzv. TPS skóre umožnilo rozdeliť súbor na negatívne prípady (žiadna pozitivita alebo menej ako 1 % pozitívnych buniek nádoru) verzus pozitívne, a to v kategóriách 1-9 %, 10-49 % a ≥ 50 % nádorových buniek. Výsledky: Pri porovnaní klinicko-patologických charakteristík podľa stupňa expresie sme zistili porovnateľnú pozitívnu expresiu u pacientov s adenokarcinómom (47,4 % prípadov) a so skvamocelulárnym karcinómom (44,4 %), pričom expresia sa nelíšila v závislosti od veľkosti vzorky pri delení na tzv. malé verzus veľké biopsie. U pacientov s adenokarcinómom sme pozorovali rozdiely expresie PD-L1 proteínu v podskupinách podľa predominantného histopatologického typu. V prípadoch s prevahou lepidického rastu sa pozitívna expresia vyskytla v 18,8 % prípadov, pri prevahe acinárneho a papilárneho rastu v 40,8 % a pri prevahe mikropapilárneho a solídneho rastu až v 74,1 % prípadov. Rohovatejúce skvamocelulárne karcinómy boli pozitívne v 38,5 % a nerohovatejúce v 53,8 % prípadov. Najčastejšia pozitivita vysokého stupňa bola pozorovaná v podskupine pacientov so sarkomatoidným karcinómom. Diskusia a záver: Imunohistochemicky verifikovaná expresia PD-L1 proteínu sa stala akceptovaným prediktívnym biomarkerom pre imunoterapiu pacientov s NSCLC. Naznačené rozdiely expresie podľa jednotlivých podtypov NSCLC vyžadujú verifikáciu vo väčších súboroch v korelácii s klinickými parametrami ochorenia v zmysle overenia jej použiteľnosti aj ako potenciálneho negatívneho prognostického faktora.
Introduction: Recent studies on check-point inhibitor therapy, which seems to improve the prognosis of patients with advanced non-small cell lung carcinoma increase the importance of immunohistochemical analyses of the programmed-death receptor and of its ligand, PD-L1 protein. Material and methods: In our study we present results of PD-L1 immunohistochemical tumor cell expression in a series of 325 lung carcinoma patients biopsies, using the clone 22C3 (and DAKO Link 48 immunostainer). Evaluation of the expression using tissue proportion scoring system allowed to distinguish negative cases (either 0 % or < 1 % of positive tumor cells) versus positive cases in the categories 1-9 %, 10-49 % and ≥ 50 % of positive tumor cells. Results: In association to histopathologic parameters we observed similar rates of positive expression in patients with adenocarcinoma types (47,8 % of all the cases) as well as with squamous cell carcinomas (44,4 %). Within these histological categories, the rates of positivity were similar also in patients with small versus large (resectional) biopsies. In the biopsies of patients with adenocarcinoma we identified differences in the PD-L1 protein expression associated with its histological subtype. In the cases with predominant lepidic pattern the PD-L1 positivity was present in 18,8 %, with predominant acinar or papillary pattern in 40,8 % and in cases with predominant solid or micropapillary component in 74,1 % of the cases resp. Keratinizing squamous cell carcinomas were positive in 38,5 % and non-keratinizing in 53,8 % of all the cases. The hiqhest incidence of an extensive posivity was observed in sarcomatoid carcinoma type. Discussion and conclusion: Immunohistochemically verified PD-L1 protein expression represents a broadly accepted predictive biomarker for immunotherapy of NSCLC patients. The indicated differences of the expression among various NSCLC types and subtypes require to be verified in larger cohorts of patients in relation with clinical parameters to demonstrate whether it could be plausible to use the PD-L1 expression in a role of a negative prognostic parameter.
Testovanie stavu HER2 vo všetkých invazívnych karcinómoch prsníka je conditio sine qua non pre následný terapeutický manažment. V praxi je testovanie realizované dvoma metodikami, na prvej úrovni je to menej nákladná imunohistochemická detekcia proteínu na cytoplazmatickej membráne vo všetkých prípadoch a na druhej úrovni je to fluorescenčná in situ hybridizácia za účelom zhodnotenia stavu amplifikácie HER2 génu v jadre buniek vo vybraných prípadoch s nejednoznačnou imunohistochemickou expresiou HER2 proteínu. V článku je prehľad súčasných možností, kritérií a požiadaviek kladených na detekciu HER2, ako aj identifikácia a riešenie možných problémov, ktoré sú známe v spojitosti s analýzou stavu HER2. Diskutuje sa aj o otázke cieľov Národného programu detekcie stavu HER2 v Slovenskej republike.
Testing of HER2 in all invasive carcinomas of the breast is conditio sine qua non for the following therapeutic management. In the praxis, there are two methods of testing of HER2, firstly an immunohistochemical detection of protein expression on the cytoplasmatic membrane is realized in all cases, followed by fluorescent in situ hybridization for assessment of amplification of HER2 gene in selected cases with equivocal immunohistochemical expression of HER2 protein. Review of contemporary possibilities, criteria and requests on HER2 detection, as well as identification and solving of possible problems which are known to be associated with analysis of HER2 status are discussed in the article. Also questions about the goals of the National programme of HER2 status detection in the Slovak Republic are involved into the discussion.
