Východiská: Inhibítory imunitných kontrolných bodov (ICI) blokujúce signálnu dráhu proteínu 1 programovanej smrti (PD-1), dramaticky zlepšili prežívanie pacientov s pokročilým nemalobunkovým karcinómom pľúc (NSCLC). Imunohistochemická analýza expresie ligandu 1 programovanej smrti (PD-L1) je toho času najviac využívaným a klinicky validovaným biomarkerom predikujúcim efektívnosť ICI u pacientov s NSCLC, ale sám o sebe predstavuje nedokonalý nástroj. Signálna dráha PD-1 je poprepájaná s početnými celulárnymi ako aj molekulárnymi faktormi prítomnými v nádorovom mikroprostredí (TME) v NSCLC. Celulárne faktory, ktoré sa podieľajú na regulácii expresie PD-L1 v NSCLC sú pripisované aktivite nádor infiltrujúcich lymfocytov a s nádorom asociovanými fibroblastmi. Vnútorné molekulárne faktory, ktoré majú vplyv na úroveň expresie PD-L1 v NSCLC, sú asociované s prítomnosťou onkogénnych driver mutácií v génoch receptora epidermálneho rastového faktora a v homológu virového onkogénu Kirsten rat sarcoma a s translokáciami vedúcimi k prestavbe kinázy anaplastického lymfómu. Okrem toho, na úroveň expresie PD-L1 v NSCLC môže mať vplyv aj stimulácia hypoxických signálnych dráh a aktivácia transformujúceho rastového faktora beta 1. Hlbšie pochopenie zložitých mechanizmov regulujúcich expresiu PD-L1 je nevyhnutné, aby bolo v budúcnosti možné ušiť na mieru terapiu s použitím ICI u pacientov s pokročilým NSCLC. Cieľ: V predkladanom prehľadovom článku prezentujeme súhrn kľúčových faktorov podieľajúcich sa na regulácii expresie PD-L1 v rámci TME v NSCLC, ktoré sú a potenciálne môžu byť využívané za účelom zlepšenia účinnosti imunoterapie, ktorá blokuje signálnu dráhu PD-1.
Background: Immune checkpoint inhibitors (ICI) targeting the programmed cell death protein 1 (PD-1) signaling pathway have dramatically improved the clinical outcomes of oncological patients having advanced non-small cell lung carcinoma (NSCLC). The immunohistochemical analysis of programmed death-ligand 1 (PD-L1) expression remains the most widely used and clinically validated biomarker predicting efficacy of ICI in NSCLC patients, but it represents in isolation an imperfect tool. The PD-1 axis is intricately coupled with numerous cellular and molecular factors within the tumor microenvironment (TME) of NSCLC. Cellular factors implicated in the regulation process of PD-L1 expression in NSCLC are related to the activity of tumor infiltrating lymphocytes and cancer associated fibroblasts. Intrinsic molecular factors which affect the level of PD-L1 expression are associated with the presence of oncogenic driver mutations in the Kirsten rat sarcoma viral oncogene homolog and epidermal growth factor receptor genes and to rearrangements in the anaplastic lymphoma kinase. Furthermore, activation of hypoxic signaling pathways and the transforming growth factor beta 1 axis can have an impact on the level of PD-L1 expression in NSCLC. A deeper understanding of the complex mechanisms regulating PD-L1 expression is necessary to tailor the treatment with ICI in patients with advanced NSCLC. Purpose: In this review, we present an overview of key factors underlying the regulation of PD-L1 expression within the TME of NSCLC, which are, and potentially can be, exploited to improve the outcomes of immunotherapy targeting the PD-1 axis.
- MeSH
- antigeny CD274 MeSH
- antigeny CD279 MeSH
- lidé MeSH
- nádorové biomarkery MeSH
- nádory plic farmakoterapie genetika MeSH
- nemalobuněčný karcinom plic * farmakoterapie genetika MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Úvod: Vzhľadom k liečbe inhibítormi imunitných strážnych bodov, ktorá zlepšuje prognózu pacientov s pokročilým nemalobunkovým karcinómom pľúc, začína stúpať význam imunohistochemickej analýzy na dôkaz proteínového receptora programovanej smrti a jeho liganda, tzv. PD-L1 proteínu. Materiál a metodika: V našej práci prezentujeme výsledky analýzy imunohistochemickej expresie proteínu PD-L1 s použitím klónu 22C3 (na imunostaineri DAKO Link 48) na nádorových bunkách biopsií 325 pacientov s pľúcnym karcinómom. Hodnotenie expresie pomocou tzv. TPS skóre umožnilo rozdeliť súbor na negatívne prípady (žiadna pozitivita alebo menej ako 1 % pozitívnych buniek nádoru) verzus pozitívne, a to v kategóriách 1-9 %, 10-49 % a ≥ 50 % nádorových buniek. Výsledky: Pri porovnaní klinicko-patologických charakteristík podľa stupňa expresie sme zistili porovnateľnú pozitívnu expresiu u pacientov s adenokarcinómom (47,4 % prípadov) a so skvamocelulárnym karcinómom (44,4 %), pričom expresia sa nelíšila v závislosti od veľkosti vzorky pri delení na tzv. malé verzus veľké biopsie. U pacientov s adenokarcinómom sme pozorovali rozdiely expresie PD-L1 proteínu v podskupinách podľa predominantného histopatologického typu. V prípadoch s prevahou lepidického rastu sa pozitívna expresia vyskytla v 18,8 % prípadov, pri prevahe acinárneho a papilárneho rastu v 40,8 % a pri prevahe mikropapilárneho a solídneho rastu až v 74,1 % prípadov. Rohovatejúce skvamocelulárne karcinómy boli pozitívne v 38,5 % a nerohovatejúce v 53,8 % prípadov. Najčastejšia pozitivita vysokého stupňa bola pozorovaná v podskupine pacientov so sarkomatoidným karcinómom. Diskusia a záver: Imunohistochemicky verifikovaná expresia PD-L1 proteínu sa stala akceptovaným prediktívnym biomarkerom pre imunoterapiu pacientov s NSCLC. Naznačené rozdiely expresie podľa jednotlivých podtypov NSCLC vyžadujú verifikáciu vo väčších súboroch v korelácii s klinickými parametrami ochorenia v zmysle overenia jej použiteľnosti aj ako potenciálneho negatívneho prognostického faktora.
Introduction: Recent studies on check-point inhibitor therapy, which seems to improve the prognosis of patients with advanced non-small cell lung carcinoma increase the importance of immunohistochemical analyses of the programmed-death receptor and of its ligand, PD-L1 protein. Material and methods: In our study we present results of PD-L1 immunohistochemical tumor cell expression in a series of 325 lung carcinoma patients biopsies, using the clone 22C3 (and DAKO Link 48 immunostainer). Evaluation of the expression using tissue proportion scoring system allowed to distinguish negative cases (either 0 % or < 1 % of positive tumor cells) versus positive cases in the categories 1-9 %, 10-49 % and ≥ 50 % of positive tumor cells. Results: In association to histopathologic parameters we observed similar rates of positive expression in patients with adenocarcinoma types (47,8 % of all the cases) as well as with squamous cell carcinomas (44,4 %). Within these histological categories, the rates of positivity were similar also in patients with small versus large (resectional) biopsies. In the biopsies of patients with adenocarcinoma we identified differences in the PD-L1 protein expression associated with its histological subtype. In the cases with predominant lepidic pattern the PD-L1 positivity was present in 18,8 %, with predominant acinar or papillary pattern in 40,8 % and in cases with predominant solid or micropapillary component in 74,1 % of the cases resp. Keratinizing squamous cell carcinomas were positive in 38,5 % and non-keratinizing in 53,8 % of all the cases. The hiqhest incidence of an extensive posivity was observed in sarcomatoid carcinoma type. Discussion and conclusion: Immunohistochemically verified PD-L1 protein expression represents a broadly accepted predictive biomarker for immunotherapy of NSCLC patients. The indicated differences of the expression among various NSCLC types and subtypes require to be verified in larger cohorts of patients in relation with clinical parameters to demonstrate whether it could be plausible to use the PD-L1 expression in a role of a negative prognostic parameter.
V práci sa predkladá retrospektívna analýza prípadov folikulového lymfómu (FL) a lymfómu z plášťových buniek (MCL) diagnostikovaných podľa klasifikácie SZO (2008) v konzekutívnych biopsiách orgánov žalúdočnočrevnej oblasti počas 11 rokov. Celkove išlo o 18 pacientov s FL verifikovaným v 22 biopsiách a 44 pacientov s MCL diagnostikovaným v 54 biopsiách. FL bol vždy diagnostikovaný ako solitárny nádor, najčastejšie - až v ? prípadov - v tenkom čreve, častejšie v jejunoilickej než duodenálnej oblasti. Približne rovnako často išlo o biopsiu endoskopickú (54,5 %), obyčajne mukozálnu a zriedka polypektomickú, resp. resekčnú (45,5 % prípadov). Pri prevahe FL s nízkym stupňom malignity bol FL G3 identifikovaný v pribl. 11 % prípadov. 4 lokoidentické recidívy verifikované biopsiou sa vyskytli len u 2 pacientov s duodenálnym FL a nevykazovali známky blastickej transformácie. Napriek problémom s identifikáciou nodulárneho rastu v malých bioptických vzorkách morfologický obraz a typický fenotyp vyžadovali len v jednom prípade podporu diagnózy dôkazom prestavby BLC2 génu metódou FISH. MCL sa najčastejšie vyskytoval v žalúdku a hrubom čreve, v tenkom čreve v menej než v 23 % prípadov. Až u ? pacientov bol verifikovaný ako multifokálny nádor, s obrazom lymfomatoidnej polypózy postihujúcej najčastejšie súčasne hrubé a tenké črevo. Dominovali mukozálne alebo polypektomické endoskopické biopsie, chirurgická intervencia s resekciou bola potrebná v menej ako 10 % prípadov. Zatiaľčo v ? prípadov išlo o blastoidné varianty, tak častejší bol konvenčný MCL. Recidívy sa vyskytli až u 9 pacientov, 5x boli lokoidentické a 4x viedli k disseminácii do iných orgánov žalúdočnočrevnej oblasti, pričom blastická transformácia sa vyskytla len u jedného pacienta. Až v 18 % biopsií sme diagnózu MCL podporili aj dôkazom prestavby CCND1 génu FISH analýzou. Celkove možno konštatovať rozdielnosti výskytu a klinickej prezentácie FL a MCL v žalúdočnočrevnej oblasti a potrebu podporiť bioptickú histologickú a fenotypovú diagnostiku aj FISH analýzami, najmä v prípade MCL. Správna diagnostika tak FL, ako aj MCL je dôležitá tak pre pre indikáciu rozdielnych terapeutických modalít oboch ochorení, ako aj pre prognostickú stratifikáciu pacientov.
The authors present a retrospective analysis of follicular lymphomas (FL) and mantle cell lymphomas (MCL) diagnosed according to the WHO classification (2008) in consecutive biopsies of GI organs in a period of 11 years. The series includes 18 patients with FL verified in 22 biopsies and 44 patients with MCL diagnosed in 54 biopsies. FL represented always a solitary tumor, most often – up to ? of all the cases – of a small intestine, more often in its jejunoileal than duodenal parts. The biopsies were obtained almost equally by endoscopical approach, they were usually mucosal and rarely polypectomic, as well as by surgical resections (54,5 % and 45,5 % of the cases respectively). FL of grade 3 was identified in approximately 11 % of the cases, while majority of the patients showed FL of grade 1 or 2. Only 2 patients with duodenal FL relapsed and bioptically verified recidives did not show signs of a high grade transformation. Although it was difficult to identify a nodular growth pattern in more common small biopsies, a typical histomorphology and phenotype mostly allowed the FL diagnosis in the majority of the cases. The FL diagnosis had to be supported by detection of BCL2 translocation only in one case. MCL appeared most often in the stomach and large intestine, the small intestinal cases represented less than 23 %. In ? of the patients the lymphoma was multifocal and manifested as lymphomatoid polyposis affecting most often both large and small intestine. In a majority of the MCL patients, the diagnosis was done in mucosal and polypectomic endoscopic biopsies, surgical intervention and resection was recorded in less than 10 % of the cases. Most of the patients showed conventional „centrocytic“ MCL morphology and approximately ? of the cases showed blastoid MCL. The rebiopsies of 9 patients revealed a relaps of the disease which was locoidentical in 5 of them; in other 4 patients the biopsies documented a dissemination to other GI organs. The blastic transformation was recognized only in one of the relapsing patients. In contrast to FL, in 18 % of the biopsies the MCL diagnosis required a CCND1 gene rearrangement detection by FISH. In summary both of the studied GI lymphomas showed different and heterogenous incidence, clinical manifestation and necessity to support the biopsy diagnosis also by FISH examination. The correct FL and MCL diagnosis represents a conditio sine qua non for an indication of different therapeutical modalities as well as for the prognostic stratification of the patients.
- MeSH
- biopsie využití MeSH
- diferenciální diagnóza MeSH
- difúzní velkobuněčný B-lymfom diagnóza patologie MeSH
- folikulární lymfom * diagnóza patologie MeSH
- gastrointestinální nádory diagnóza patologie MeSH
- hybridizace in situ fluorescenční MeSH
- imunohistochemie využití MeSH
- lidé MeSH
- lymfom z B-buněk marginální zóny * diagnóza patologie MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
