Popisané sú dva případy extraserózneho solitárneho fibrózneho tumoru („fíbrózneho mezoteliómu"), ktoré sa vyskytli v orbitě a v meningoch. Oba tumory mali typické znaky tejto jednotky: nepravidelné usporiadanie fibroblastov, výrazné kolísanie celularity medzi jednotlivými časťami, sklerotizáciu, dobré ohraničenie, imunohistochemickii pozitivitu CD34, CD99 a vimentinu. Okrem typických struktur bolo u orbitálneho tumoru fokálne zřetelné palisádovité usporiadanie jadier podobné Verocayovým telieskam pefirémych neurogénnych tumorov a preto boli v diferenciálnej tumor. V prípade meningeálneho tumomi bolo potřebné odlíšiť najma fíbrózny meningeóm a meningeálny hemangiopericytóm. Pre odlíšenie mali podstatný význam imunohistochemické vyšetrenia, ktoré ukázali negativitu markerov neurogénnej i meningeáhiej diferenciácie (S-lOO protein, gliálny fibrilámy acidický protein, neurón-špecifická enoláza, myelínový bazický protein, Leu-7, epitelový membránový antigén) a pozitivitu CD34 a CD99. Nález rytmického palisádovitého radenia jadier rozšiřuje spektmim známej morfologickej vainability extraserózneho solitárneho fibrózneho tumoru.
Two cases of extraserosal solitary fibrous tumour occurring in the orbit and in the meninx are described. The orbital tumour contained, besides the well known features of this entity, nuclear palisading resembling rudimentary Verocay bodies which are considered typical of nerve sheath tumours. In the meningeal case there was close resemblance to fibrous meningioma and meningeal haemangiopericytoma. However, the tumour cells in both cases were negative for immunohistochemical markers of neural and meningeal differentiation (S-100 protein, neuron-specific enolase, glial nbrilary acidic protein, myelinic basic protein, Leu-7, epithelial membrane antigen) and reacted diffusely with CD34, CD99 and vimentin. The finding of nuclear palisading in one case reflected the great morphologic variability of extraserosal solitary fibrous tumour and might be misinterpreted as a feature of neurogenic tumour.
