Na koncept dehumanizácie sa v posledných dekádach upriamuje pomerne veľa pozornosti. Do centra záujmu sa dostávajú jej rôzne formy, ktoré majú často nejednotnú konceptualizáciu, ale do istej miery sa prekrývajú. Výskumníci sa zhodujú v tom, že niektoré skupiny sú náchyl-nejšie na dehumanizáciu ako iné. Takúto sku-pinu tvoria aj ľudia žijúci s demenciou. V tejto prehľadovej štúdii prinášame komplexnejší po-hľad na možné spôsoby dehumanizácie tejto mi-moriadne zraniteľnej skupiny prostredníctvom identifikovania troch hlavných atribútov. Keď-že demencia je ochorenie, ktoré nemá zreteľné fyzické prejavy a postihuje najmä ľudí vo veku 65 a viac, ako prvé sa pravdepodobne aktivu-jú stereotypy, ktoré sa týkajú vysokého veku. Ďalším atribútom je status pacienta. V zdravot-níckych a sociálnych zariadeniach je pomerne rozšírená forma komunikácie, ktorá zanedbá-va individualitu a prispieva k homogenizácii a k objektivizácii všetkých pacientov s rovna-kou diagnózou. Samotná diagnóza demencie je posledným atribútom. Sťažené sociálne fungo-vanie bráni udržaniu kontinuity osobnosti, čo má za následok sociálnu izoláciu. Z týchto dô-vodov má spoločnosť kľúčovú úlohu v limito-vaní dehumanizácie ľudí žijúcich s demenciou. Prvým krokom preto musí byť vhodný prístup v rámci inštitucionalizovanej starostlivosti. Jed-ným z vhodných prístupov je prístup zameraný na pacienta a holistický prístup k starostlivosti a liečeniu, vychádzajúci z bio-psycho-sociálne-ho modelu choroby.

The concept of dehumanization has received quite a lot of attention in recent decades. Its various forms have inconsistent conceptualization, but they also overlap to some extent. Researchers have argued that some groups are more vulnerable to dehumanization than others. One such group is people living with dementia. In this overview, a more comprehensive view of the dehumanization of this extremely vulnerable group by identifying three main attributes is presented. Dementia is a disease which does not have obvious physical signs and affects mainly people aged 65 and over. Therefore, stereotypes related to old age are likely to be activated first. Another attribute is patient status. In the health care and social care facilities, there is a relatively widespread type of communication that neglects individuality and contribute to the homogenization and objectification of all patients with the same diagnosis. The diagnosis of dementia is the last attribute. People with dementia have problems with social functioning that leads to social isolation. The authors argue that society has to play a key role in limiting the dehumanization of people living with dementia. The first step must be an appropriate approach to institutional care. One suitable approach is a patient-centered approach emphasizing a holistic approach to treatment and care based on the bio-psycho-social model of the disease.

• MeSH
• kvalitativní výzkum * MeSH
• Publikační typ
• rozhovory MeSH

• MeSH
• psychologie MeSH
• psychoterapie MeSH
• Publikační typ
• biografie MeSH
• osobní vyprávění MeSH

• O autorovi
• Štúrová, Jana 1944-2017 Autorita

Štúdia sa kriticky zaoberá diskurzívnymi aktivitami politikov a novinárov, ktorí slúžia ako modely pre imitáciu potvrdzovania, alebo naopak oponovania negatívnym stereotypom voči Rómom. Empiricky overuje tézu, že mediálny marketing politických strán zneužíva diskriminované a marginalizované skupiny na dosahovanie straníckych cieľov. Prostredníctvom kritickej systemickej lingvistiky analyzuje významové štruktúry predvolebného bilbordu, čím odhaľuje intencie komunikácie politickej strany s verejnosťou. Postupmi kritickej diskurzívnej analýzy mediálnych textov o anti-rómskom bilborde autorky identifikujú diskurzívne pozície rozmanitých aktérov, prípadne ich argumentačné stratégie, pričom kriticky reflektujú najmä asymetriu ich mediálnej prezentácie. Popisujú Diskuze / 401 sa spôsoby, akými parlamentná strana SNS implicitne (prostredníctvom bilbordu) a explicitne (vo svojich vyjadreniach) znevažuje celú etnickú skupinu. Z analýzy vyplýva, že hoci médiá uvádzajú názory rôznych diskurzívnych aktérov, v textoch chýba prezentácia argumentov, ktoré by pomohli širokej verejnosti pochopiť, prečo dehonestácia tejto stigmatizovanej skupiny je neprijateľná. Politické zneužívanie „rómskeho problému“ novinári demaskovali, avšak nevysvetlili negatívne dôsledky falošnej etnizácie nezamestnanosti, chudoby a verejnej dehonestácie Rómov.

The study deals critically with discursive activities of politics and newspapermen which serve as models for imitation of confirmation or on the contrary of opposing the negative stereotypes against Roma. The thesis that the media marketing of political parties misuses the discriminated and marginalized groups for achieving the party goals is empirically verified. The meaning structures of pre-election billboard are analyzed by the means of critical systemic linguistics and thus reveals the intentions of communication of political party with the public. The authors identify the discursive positions of diverse participants, alternatively their argumentation strategies, and critically reflect especially the asymmetry of their media presentation by procedures of critical discursive analysis of media texts about the anti-Roma billboard. The ways how the parliament party SNS implicitly (through the billboard) and explicitly (in its statements) discredit the whole ethnic group are described. From the analysis follows that although media present the opinions of different discourse participants, the texts are lacking the presentation of arguments that could help the wide public to understand why the dehonestation of this stigmatized group is unacceptable. The political misuse of „Roma problem“ was unmasked by newspapermen but the negative consequences of false ethnic attribution of unemployment, poverty, and public dehonestation of Roma were not explained.

• Klíčová slova
• kritická diskurzivní analýza, kritická systemická lingvistika, anti-rómský populismus, stereotypy, dehonestace,
• MeSH
• diskriminace (psychologie) etika   MeSH
• lidé MeSH
• lingvistika * MeSH
• rasismus * MeSH
• Romové * MeSH
• šíření informací * MeSH
• stereotypizace MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH

Kritickú diskurzívnu analýzu (KDA) autorka predstavila predovšetkým z hľadiska súboru teoretických predpokladov, ktoré konceptualizujú vzťahy medzi diskurzom, poznaním, ideológiou a sociálnym subjektom. Poukázala na varietu predpokladaných súvislostí medzi subjektom a diskurzom, a to v kontexte posunu od štrukturalistickej paradigmy k postštrukturálnej, od jednostrannej determinácie k determinácii dialektickej. Z hľadiska metodologického autorka poukázala na tie teoretické zdroje (sociolingvistická teória jazyka, pragmadialektická teória argumentácie), ktoré prispeli k premene analýzy diskurzu na kritickú, systematickú a transdisciplinárnu metódu analýzy textu v makro a mikrospoločenských súvislostiach. V závere autorka naznačila výzvy, ktorý KDA (vrátane interdisciplinárneho a transdisciplinárneho prístupu) pre sociálnu psychológiu predstavuje.

• Klíčová slova
• diskurzivní analýza,
• MeSH
• lidé MeSH
• lingvistika MeSH
• sociální psychologie MeSH
• verbální chování MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH