Sestry predstavujú najväčšiu skupinu zdravotníckych pracovníkov a sú zodpovedné za zvyšovanie bezpečnosti pacientov vrátane hlásenia nežiaducich udalostí. Nežiaduce udalosti sú podceňované kvôli množstvu bariér, ktoré ohrozujú bezpečnosť pacienta v nemocničnom prostredí. Cieľom deskriptívnej kvalitatívnej štúdie bolo zistiť, aké bariéry vnímajú sestry v kontexte hlásenia nežiaducich udalostí. Výskumný súbor zahŕňal desať sestier s pokročilou praxou z jednotiek intenzívnej starostlivosti, ktoré pracovali vo vybranej univerzitnej nemocnici v Slovenskej republike. Zber údajov prebiehal v období od septembra 2022 do februára 2023 pomocou pološtruktúrovaných rozhovorov. Údaje boli nahrávané na audiozáznamník, následne doslovne prepísané a analyzované tematickou analýzou. Na základe tematickej analýzy sme identifikovali štyri hlavné bariéry hlásenia nežiaducich udalostí: Negatívny postoj k hláseniu nežiaducich udalostí; Nedostatok vedomostí a skúseností s hlásením nežiaducich udalostí; Dokumentovanie nežiaducich udalostí; Strach. Z výsledkov štúdie je zrejmé, že len účinné a pravidelné hlásenie nežiaducich udalostí vedie k minimalizácii výskytu nežiaducich udalostí. Na zlepšenie bezpečnosti pacientov v nemocniciach je potrebné zaviesť vzdelávacie a riadiace postupy na prekonanie bariér pri hlásení nežiaducich udalosti. Najvýznamnejším prístupom k prekonaniu bariér hlásenia nežiaducich udalostí je vytvorenie takého prostredia, ktoré je založené na úprimnosti, a v ktorom sestry nemajú strach hlásiť nežiaduce udalosti.
Nurses represent the largest group of healthcare professionals and are responsible for improving patient safety, including adverse event reporting. However, adverse events are underreported due to the many barriers that compromise patient safety in the hospital setting. The descriptive qualitative study aimed to investigate the barriers perceived by nurses of adverse event reporting. A research sample included ten advanced practice nurses from intensive care units working in a selected university hospital in the Slovak Republic. Data were collected between September 2022 and February 2023 using semi-structured interviews. Data were audio-recorded, then transcribed verbatim and analysed by thematic analysis. Based on the thematic analysis, we identified four meaningful barriers to reporting adverse events: Negative attitude towards reporting; Lack of information about reporting; Fear of reporting; Lack of knowledge and experience of adverse event reporting. Based on the study results, it is evident that only effective and regular reporting of adverse events leads to minimization of adverse events. To improve patient safety in hospitals, educational and management practices need to be put in place to overcome barriers to adverse event reporting. The most important approach to overcoming barriers to adverse event reporting is to create an environment that is based on honesty and in which nurses are not afraid to report adverse events
Všeobecne orientované pregraduálne vzdelávanie sestier má obmedzené možnosti pripraviť študentov na klinickú prax na špecifických pracoviskách, ako sú novorodenecké a pediatrické (N/P) oddelenia. Cieľom výskumu bolo preto posúdiť pripravenosť absolventov ošetrovateľstva na prácu na N/P oddeleniach z pohľadu zamestnávateľov – vedúcich a úsekových sestier na N/ P oddeleniach Slovenskej republiky. Výskumnú vzorku tvorilo 46 respondentov. Skúmali sme záujem o prácu na N/ P oddeleniach, pripravenosť absolventov na prácu s novorodencom/detským pacientom (rozmedzie: 1-10), problémy absolventov pri nástupe do zamestnania. 82,7% respondentov uviedlo, že sa záujem o prácu na N/P oddeleniach zo strany absolventov ošetrovateľstva znížil, resp. výrazne znížil. Celková pripravenosť absolventov je na priemernej úrovni (M = 5,30). Najčastejšie uvádzaným problémom u absolventov pri nástupe do zamestnania je ich nízka motivácia, dlhý proces adaptácie, nedostatočná teoretická a praktická príprava, strach pri práci s dieťaťom. S ohľadom na úroveň pripravenosti absolventov pre prácu s novorodencom/detským pacientom je nevyhnutné, aby vzdelávacie inštitúcie modifikovali proces vzdelávania s cieľom adekvátnejšej prípravy študentov pre potreby klinickej praxe.
General-oriented undergraduate nursing education has limited opportunities to prepare students for clinical practice in specific workplaces, such as neonatal and pediatric (N/ P) wards. The aim of the research was to assess the readiness of nursing graduates to work in N/ P departments from the point of view of employers - managers nurses at the N/ P departments of the Slovak Republic. The research sample consisted of 46 respondents. The analyzed factors included: interest in working in N/ P departments, readiness of graduates to work with newborn/ child patients (range: 1-10), problems of graduates when starting a job. 82.7% of the respondents said that the interest in working in N/ P departments on the part of nursing graduates has decreased or significantly reduced. The overall preparedness of graduates is at an average level (M = 5.30). The most frequently mentioned problem for graduates when starting a job is their low motivation, a long adaptation process, insufficient theoretical and practical training, and fear when working with a child. With regard to the level of preparedness of graduates for work with newborn/ child patients, it is necessary that educational institutions modify the education process with the aim of more adequate preparation of students for the needs of clinical practice.
Cieľ: Zámerom príspevku je poukázanie na vnímanie záťaže a výskytu strachu z nákazy ochorenia COVID-19 u sestier poskytujúcich komunitnú ošetrovateľskú starostlivosť. Metódy: Zberu údajov sme realizovali prostredníctvom štruktúrovaného rozhovoru. Následne sme údaje získavali dotazníkom zameraným na identifikovanie úrovne strachu u sestier. Prieskumnú vzorku tvorilo 5 sestier, zber údajov prebiehal v mesiacoch november - december 2021 v zariadení APB GO Pflegezentrum Berlin Gmbh. Výsledky: Z hľadiska celkového vyhodnotenia dotazníka skúmajúceho mieru strachu u sestier nášho výberu, strednú mieru strachu pociťovali 4 sestry (s výsledkami 8, 9, 10, 11 bodov pri súhrnom hodnotení) a 1 sestra sa ocitla v pásme vysokej miery prežívania strachu s 15 bodmi, teda na dolnej hranici. Sestry deklarovali významnú záťaž a obavy z prenosu infekcie do domácnosti k rodine a uvádzali zvýšené nároky na ich prácu počas pandémie COVID-19. Záver: Pandémia výrazne ovplyvnila a ovplyvňuje prácu sestry v klinickej praxi, pretože spôsobuje nadmerné pracovné zaťaženie, ktoré je spojené so stresom, novými úlohami a najmä s obavou z nakazenia seba a svojej rodiny. Sestry prežívajú rôznu mieru stresu, strachu a iných psychických ťažkostí, ktoré je potrebné eliminovať.
Objective: The purpose of the contribution is to point out the perception of the burden and occurrence of fear of contracting the disease COVID 19 among nurses providing community nursing care. Methods: We collected data through a structured interview. Subsequently, we collected data using a questionnaire aimed at identifying the level of fear in nurses. The survey sample consisted of 5 nurses, data collection took place in the months of November - December 2021 at the APB GO Pflegezentrum Berlin Gmbh facility. Results: From the point of view of the overall evaluation of the questionnaire examining the level of fear in the nurses of our selection, 4 nurses felt a medium level of fear (with results of 8, 9, 10, 11, points in the summary of the evaluation) and 1 nurse found herself in the zone of high level of experiencing fear with 15 points on the lower limit. Nurses declared a significant burden and concerns about the transmission of infection in the home to the family and reported increased demands on their work during the pandemic. Conclusion: The pandemic has significantly affected and affects the work of nurses in clinical practice, because it causes an excessive workload, which is associated with stress, new tasks and especially with the fear of infecting oneself and one's family. Nurses experience varying degrees of stress, fear and other psychological difficulties that need to be eliminated.
Hlásenie nežiaducich udalostí je jednou z hlavných stratégií, ktoré vedú k zlepšeniu bezpečnosti pacientov. V podmienkach Slovenskej republiky je však hlásenie nežiaducich udalostí nedostatočné a neefektívne. Cieľom našej štúdie bolo zistiť, aké bariéry hlásenia nežiaducich udalostí vnímajú sestry pracujúce na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS) vo vybranej nemocnici v Slovenskej republike. Zber údajov prebiehal od januára do marca 2023 na JIS vo vybranej nemocnici v Žilinskom kraji. Výskumný súbor pozostával zo 111 sestier. Na zber údajov bol použitý dotazník zameraný na bariéry hlásenia nežiaducich udalostí. Údaje boli analyzované v štatistickom programe SPSS 25. 0. Na základe priemerného skóre z nástroja (2,65 ± 0,72) môžeme konštatovať, že sestry považovali jednotlivé bariéry hlásenia nežiaducich udalostí za pomerne významné. Za najvýznamnejšiu bariéru považovali sestry strach zo zodpovednosti, súdnych sporov alebo sankcií (2,36 ± 1,26). Výsledky štúdie indikujú, že je nevyhnutné venovať viac pozornosti jednotlivým systémom hlásenia nežiaducich udalostí, zavádzať anonymné systémy hlásení v klinickej praxi a posilňovať tak samotné hlásenie nežiaducich udalostí. Strach, ako najvýznamnejšiu bariéru hlásenia nežiaducich udalostí, je možné eliminovať len implementovaním kultúry bez viny ako aj pozitívnej kultúry bezpečnosti pacientov.
Reporting adverse events is one of the primary strategies that leads to improving patient safety. However, in the conditions of the Slovak Republic, adverse event reporting is inadequate and ineffective. The aim of our study was to identify the barriers to reporting adverse events perceived by nurses working in intensive care units (ICUs) in a selected hospital in the Slovak Republic. Data collection took place from January to March 2023 in the ICUs of a selected hospital in the Žilina region. The sample consisted of 111 nurses. A questionnaire focused on barriers to reporting adverse events was used for data collection. Data were analyzed using the statistical program SPSS 25. 0. Based on the average score from the tool (2.65 ± 0.72), we can conclude that nurses considered individual barriers to reporting adverse events to be relatively significant. The most significant barrier identified by nurses was fear of responsibility, legal disputes, or sanctions (2.36 ± 1.26). The study results indicate that it is essential to pay more attention to individual adverse event reporting systems, implement anonymous reporting systems in clinical practice, and strengthen the overall reporting of adverse events. Fear, identified as the most significant barrier to reporting adverse events, can only be eliminated by implementing a blame-free culture and a positive patient safety culture.
Dekubity sú najobávanejšou komplikáciou v zdravotníctve. Incidencia a prevalencia preležanín je považovaná aj za mierku kvality ošetrovateľskej starostlivosti. Vzhľadom k tomu moderná terapia dekubitov je svojimi výsledkami obrovským prínosom nielen pre pacienta, ale aj pre ošetrujúci personál. V kontexte komplexného prístupu k liečbe dekubitov je dôležitá technika, metóda liečby dekubitu, mobilizácia, hydratácia, zabezpečenie adekvátnej výživy pacienta a význam má aj spolupráca sestier v rámci medziodborového tímu. Cieľom výskumu bolo zistiť využívanie moderných trendov liečby dekubitov. Oslovili sme sestry pracujúce na rôznych oddeleniach. Hlbšou analýzou sme zistili, že najčastejšou využívanou modernou metódou na pracoviskách sestier pri liečbe dekubitov je používanie hydrokoloidov a hydrogélov. Z hľadiska najlepších skúseností sestier s modernými metódami využívanými na pracoviskách sestry prezentovali najlepšiu skúsenosť s krytiami s obsahom striebra. Zaznamenali sme signifikatný vzťah medzi typom oddelenia, kde sestry pracujú a využívaním metód pri liečbe dekubitov. Taktiež pri analýze vzťahov medzi typom oddelenia a modernou metódou liečby dekubitov, s ktorou majú sestry najlepšie skúseností, existuje signifikatný vzťah. Sestra ako členka multidisciplinárneho tímu, ktorá má pri manažmente dekubitov dôležitú úlohu, by mala disponovať adekvátnymi informáciami o súčasných možnostiach v liečbe dekubitov, poznať možností ich využitia a vedieť správne manažovať pacienta s dekubitom v kontexte ošetrovateľských prístupov.
Pressure ulcers are the most feared complication in healthcare. The incidence and prevalence of bedsores is also considered a measure of the quality of nursing care. Due to this, the results of modern decubitus therapy are a huge benefit not only for the patient, but also for the nursing staff. In the context of a comprehensive approach to the treatment of pressure ulcers, the technique, method of treatment of pressure ulcers, mobilization, hydration, ensuring adequate nutrition of the patient is important, and the cooperation of nurses within the interdisciplinary team is also important. The aim of the research was to find out the use of modern trends in the treatment of pressure ulcers. We approached nurses working in different departments. Through a deeper analysis, we found that hydrocolloids and hydrogels are the most frequently used modern method in nurses' workplaces for the treatment of pressure ulcers. In terms of the best experience of nurses with modern methods used in workplaces, nurses presented the best experience with coverings containing silver. We noted a significant relationship between the type of department where the nurses work and the use of the method in the treatment of pressure ulcers. Also, when analyzing the relationship between the type of department and the modern method of treating pressure ulcers, with which nurses have the best experience, there is a significant relationship. A nurse as a member of a multidisciplinary team, who has an important role in the management of pressure ulcers, should therefore have adequate information about the current possibilities in the treatment of pressure ulcers, know the possibilities of their use and know how to properly manage a patient with pressure ulcers in the context of nursing approaches.
Východiská: Covid-19 signalizoval zmeny v zabezpe- čení bezpečnosti sestier pri ošetrovaní pacientov. Našim cieľom bolo zistiť či vplýva vek na obavy sestier v súvislosti s ochorením Covid-19. Súbor a metódy: Oslovili sme sestry pracujúce na Covidových oddeleniach - OAIM, na infekčnom odde- lení a na oddelení ortopédie. Analyzovali sme 107 odpovedných hárkov dotazníka sestier. Výsledky: Zistili sme, že vek vplýva na obavy sestier v súvislosti s ochorením Covid-19, používanie osob- ných ochranných pracovných pomôcok na jednotlivých oddeleniach znižuje obavy u 73 sestier (68,22 %). Záver: Potvrdili sme, že dostatok osobných ochran- ných pracovných pomôcok pri práci, ich správne po- užívanie znižuje obavy z nakazenia sa u vzorky sestier.
Závěrečná práce NCONZO
1 svazek : grafy, tabulky ; 30 cm + 1 CD
Závěrečná zpráva o řešení grantu Agentury pro zdravotnický výzkum MZ ČR
Nestr.
Projekt reaguje na stěžejní cíl 3.2 vyhlášené veřejné soutěže v oblasti aplikovaného výzkumu, kdy klade důraz na vytvoření edukačního programu pro pacienty před a po implantaci cévní protézy a ověření jeho vlivu na vybrané psychosomatické faktory (úzkost, strach, bolest) a výskyt komplikací. K ověření vlivu edukace na vybrané psychosomatické faktory a četnosti výskytu komplikací bude používán semi-strukturovaný rozhovor a standardizované měřící nástroje STAI, KSAT, APAIS, VAS, NRS. Bude vytvořen edukační program pro pacienty před a po implantaci cévní protézy, který bude obsahovat - edukační standardy, informační mapy, e-learningový kurz, edukační plán a metodiku jeho implementace.Předpokládáme, že dojde k prokázání pozitivního vlivu edukačního programu na snížení strachu, úzkosti, bolesti a komplikací u pacientů a zvýšení znalostí pacientů.; The Project is a response to the main goal of the public competition in the area of applied research which was announced on Feb. 3. In this Project, the emphasis is put on the development of an educational program for patients before and after vascular prosthesis implantation and verification of the educational program influence on selected psychosomatic factors (anxiety, fear, pain) and the occurrence of complications. A semi-structural dialog and standardized measuring tools – STAI, KSAT, APAIS, VAS and NRS will be used to test education influence on the selected psychosomatic factors and the frequency of occurrence of complications. An educational program will be developed for patients before and after vascular prosthesis implantation. This program will include educational standards, information maps, an e-learning course, an educational plan and a methodology of the plan implementation. It is supposed that the positive educational program influence on the decrease of fear, anxiety, pain and complications in patients and the increase of the patients ́ knowledge will be proven.
- MeSH
- Pain prevention & control MeSH
- Blood Vessel Prosthesis Implantation psychology MeSH
- Humans MeSH
- Postoperative Complications psychology MeSH
- Psychophysiologic Disorders MeSH
- Interviews as Topic MeSH
- Fear MeSH
- Anxiety prevention & control MeSH
- Patient Education as Topic trends MeSH
- Check Tag
- Humans MeSH
- Conspectus
- Hygiena. Lidské zdraví
- NML Fields
- zdravotní výchova
- psychologie, klinická psychologie
- chirurgie
- NML Publication type
- závěrečné zprávy o řešení grantu AZV MZ ČR
