175 stran : ilustrace ; 24 cm
Publikace se zaměřuje na tělesné jádro (hluboký stabilizační systém páteře) a související bolesti zad a jejich léčbu. Určeno odborné veřejnosti.
- MeSH
- bolesti zad MeSH
- hluboký stabilizační systém páteře MeSH
- páteř MeSH
- terapie cvičením MeSH
- zádové svalstvo MeSH
- Publikační typ
- monografie MeSH
- Konspekt
- Ortopedie. Chirurgie. Oftalmologie
- NLK Obory
- ortopedie
- algeziologie
- Klíčová slova
- kožní absces, dentální absces,
- MeSH
- absces chirurgie diagnóza epidemiologie etiologie patologie přenos prevence a kontrola terapie MeSH
- antibakteriální látky terapeutické užití MeSH
- drenáž MeSH
- infekce měkkých tkání patologie terapie MeSH
- maxila chirurgie patologie účinky léků MeSH
- miniinvazivní chirurgické výkony MeSH
- výsledek terapie MeSH
- zavšivení epidemiologie komplikace přenos terapie MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
- NLK Obory
- otorinolaryngologie
- MeSH
- dekubity MeSH
- externí fixátory MeSH
- femur MeSH
- fixace fraktur metody MeSH
- fraktury kostí terapie MeSH
- hojení ran účinky léků MeSH
- infekce spojené se zdravotní péčí MeSH
- infekce v ráně MeSH
- kontrola infekčních nemocí metody MeSH
- obvazy MeSH
- ortopedické výkony metody MeSH
- pánevní kosti MeSH
- polohování pacienta MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
1. vydání 104 stran : barevné ilustrace ; 25 cm
Příručka, která se zaměřuje na léčbu nemocí pánevního dna a inkontinence pomocí cvičení. Určeno široké veřejnosti, ženám.
- MeSH
- inkontinence moči rehabilitace MeSH
- pánevní dno * MeSH
- svalová slabost rehabilitace MeSH
- terapie cvičením metody MeSH
- Check Tag
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- populární práce MeSH
- příručky MeSH
Cieľ: Primárnym cieľom práce bolo hodnotenie efektu pohybového tréningu a tréningu svalov panvového dna (PFMT – pelvic floor muscle training) s dvojitými – kognitívnymi úlohami u senioriek s dopadom na symptómy úniku moču, aktivity každodenného života a kvalitu života. Vzorka: Výskumnú vzorku tvorilo 80 senioriek s urgentnou inkontinenciou moču (s priemerným vekom 75 ± 4,3 roka). Boli rozdelené do dvoch skupín – experimentálnej (n = 40) a kontrolnej (n = 40). Intervencia: Dĺžka trvania intervencie – 12 týždňov. Obe skupiny mali pohybový tréning (cviky na posilnenie svalov dolných končatín, balančné cviky na statickú a dynamickú zložku rovnováhy) 3× týždenne v dĺžke trvania 30 min. Experimentálna skupina mala edukáciu o anatómii, fyziológii a funkcii svalov panvového dna. PFMT v rôznych polohách. PFMT s dvojitými úlohami 2× týždenne v dĺžke trvania 30 min. Metódy: Symptómy úniku moču boli hodnotené Modifikovaným mikčným denníkom, aktivity každodenného života boli hodnotené Dotazníkom funkčných aktivít a Barthelovým indexom. Kvalita života bola hodnotená dotazníkom EuroQol-5 Dimension (EQ-5D-5L). Výsledky: V počte močení cez deň a v noci boli po liečbe medzi skupinami zaznamenané signifikantné rozdiely p ≤ 0,001 v prospech experimentálnej skupiny. V počte urgencií po liečbe neboli medzi skupinami zaznamenané signifikantné rozdiely. V hodnotení funkčných aktivít, v Geriatrickej škále depresie, v Barthelovom indexe, v hodnotení kvality života dotazníkom EQ-5D-5L neboli po liečbe medzi skupinami zaznamenané signifikantné rozdiely. Záver: PFMT s dvojitými – kognitívnymi úlohami sa ukazuje byť efektívna intervencia v zlepšení symptómov úniku moču. Pohybový tréning a PFMT majú pozitívny vplyv na aktivity každodenného života a kvalitu života senioriek s urgentnou inkontinenciou moču.
Aim: The aim of the work was to evaluate the effect of pelvic floor muscle training (PFMT) combined with cognitive tasks in older women with an impact on the symptoms of urine leakage, activities of daily life and quality of life. Sample: The research sample consisted of 80 senior women with mixed urinary incontinence (with a mean age of 75 ± 4.3 years). They were divided into two groups – experimental (n = 40) and control (n = 40). Interventions: Duration of the intervention – 12 weeks. Both groups – physical training (exercises to strengthen the muscles of the lower limbs, and balance exercises for the static and dynamic components of balance) 3 times a week for 30 minutes. Experimental group – education on the anatomy, physiology and function of the pelvic floor muscles. PFMT in different positions, combined with cognitive tasks – 2 times a week for 30 minutes. Methods: Symptoms of urinary incontinence were assessed by a voiding diary, Activities of Everyday Life were assessed by the Functional Activity Questionnaire and the Barthel Index. Quality of life was assessed by the EuroQol-5 Dimension questionnaire (EQ-5D-5L). Results: In the number of urinations during the day and at night, significant differences p ≤ 0.001 in favour of the experimental group were noted between the groups after treatment. There were no significant differences in the number of urgencies after the treatment between the groups. There were no significant differences between the groups in the evaluation of functional activities, in the Geriatric Depression Scale, in the Barthel Index and in the evaluation of quality of life by the EQ-5D-5L questionnaire after treatment. Conclusion: PFMT with cognitive tasks with movement training proves to be a more effective therapeutic intervention not only in improving the symptoms of urine leakage compared to movement training alone. Physical training and PFMT have a positive effect on activities of daily living and the quality of life in older woman with mixed urinary incontinence.
Osteoartróza ako najrozšírenejšie degeneratívne ochorenie kĺbov predstavuje významný medicínsky, spoločenský, ako aj ekonomický problém vo väčšine rozvinutých krajín sveta. Cieľ: Cieľom pilotnej klinickej štúdie bolo vyhodnotiť efekt komplexnej postoperačnej fyzioterapeutickej liečby na vybrané fyzioterapeutické parametre a kvalitu života pacientov po totálnej endoprotéze kolenného kĺbu. Súbor a metódy: Do sledovania sme zaradili 30 pacientov po implantácii totálnej endoprotézy kolenného kĺbu, ktorí absolvovali komplexnú fyzioterapeutickú liečbu zameranú na zvýšenie svalovej sily, zlepšenie rozsahu pohyblivosti, zníženie pooperačnej bolesti a opuchu stehna a na zlepšenie sebestačnosti pacientov. Pred fyzioterapeutickou intervenciou sme u každého pacienta realizovali nasledovné fyzioterapeutické vyšetrenia – svalový test, goniometrické vyšetrenie, subjektívne vyšetrenie bolesti, meranie obvodov dolnej končatiny, hodnotenie sebestačnosti prostredníctvom Barthelovho testu. Na porovnanie hodnôt sme použili štatistické testy, ktoré sa hodnotili na hladine významnosti α (p) = 0,05. Výsledky: Po absolvovaní fyzioterapeutických procesov došlo u pacientov po TEP kolenného kĺbu k štatisticky významnému zvýšeniu svalovej sily, ako jeho flexorov, tak aj extenzorov (p=0,001), zlepšeniu rozsahu pohyblivosti do flexie v kolennom kĺbe v porovnaní s jeho rozsahom pred liečbou (p=0,001), zníženiu bolesti kolenného kĺbu (p=0,001), zníženiu pooperačného opuchu (p<0,001). Po absolvovaní fyzioterapeutickej liečby sme zaznamenali štatisticky významné zlepšenie v sledovaných pohybových zložkách: obliekanie (p=0,008), použitie toalety (p=0,001), presun z postele na stoličku (p=0,008), chôdza po rovine (p=0,001), chôdza po schodoch (p=0,001). Absolvovaná fyzioterapia štatisticky významne znížila stupeň závislosti operovaných pacientov (p=0,001). Záver: Včasná pooperačná fyzioterapeutická liečba pozitívne ovplyvňuje celkový stav pacienta. Okrem toho zlepšuje svalovú silu, rozsah pohyblivosti operovaného kĺbu, eliminuje pooperačnú bolesť a redukuje opuch, čo v neposlednom rade vedie k zlepšeniu sebestačnosti pacientov.
Osteoarthritis, as the most common degenerative joint disease, is a significant medical, social and economic problem in the majority of developed countries. Objective: The objective of the pilot study was to evaluate the effect of the comprehensive post-operative physiotherapeutic treatments on the selected physiotherapeutic parameters as well as patients' quality of life after a total endoprosthesis of a knee joint. Patients and methods: Thirty patients after implantation of a total endoprosthesis of a knee joint were enrolled into the pilot study. The patients underwent comprehensive physiotherapeutic treatment to increase muscle strength, improve range of movement, reduce post-operative pain and swelling of thighs and to improve their self-sufficiency. Prior to the physiotherapeutic intervention, we carried out the following physiotherapeutic examination for each patient - muscle test, trigonometric examination, subjective pain assessment, measuring the circumference of the lower limbs, evaluation of the self-sufficiency through the Barthel Test. To compare the figures, we used statistical tests which were evaluated on the significance level α (p) = 0.05. Results: After completing the physiotherapeutic processes, we have observed among the patients who underwent a total knee replacement surgery, a significant increase in muscle strength as with the flexors as well as the extensors (p = 0.001), improvement in their range of movement in flexion in the knee joint, in comparison to its range before treatment (p = 0.001), reduction of knee pain (p = 0.001) and post-operative swelling (p <0.001), respectively. After undergoing the physiotherapeutic procedures, we recorded a statistically significant improvement in the monitored physical components: dressing (p = 0.008) and toilet use (p = 0.001), transfer from bed to chair (p = 0.008), walking on flat surface (p = 0.001), climbing stairs (p = 0.001). Passing the physiotherapy significantly reduced the degree of dependence of operated patients (p = 0.001). Conclusion: The early post-operative physiotherapy treatment positively affects patients' general condition. In addition, it improves muscle strength, range of motion of the operated joint, eliminates post-operative pain and reduces swelling that improves the self- -sufficiency of patients.
