Ehrlichióza a anaplazmóza sú zoonózy zapríčinené baktériami z čeľade AnapJasmataceae, kde patria druhy patogénne pre ľudí aj zvieratá. Pre človeka sú patogénne Ehrhchia chaffeensis, pôvodca ľudskej monocytárnej ehrhchiózy (human monocytic ehrlichiosis HME), Anaplasma phagocytophilum, pôvodca ľudskej granulocytárnej ehrlichiózy (anaplazmózy) (human granulocytic anaplasmosis HGA), E. ewingii - granulocytotropická ehrlichia a Neorickettsia sennetsu ďalšia monocytotropická ehrlichia. Ehrlichie sú malé, gram negatívne, obligátne intracelulárne baktérie. Replikujú sa v cytoplazmatických vakuolách hostiteľských buniek, predovšetkým v granulocytoch a monocytoch, v ktorých vytvárajú mikrokolónie, takzvané moruly. Ehrlichie sú prenášané po aktívnom kontakte s infikovaným kliešťom. V USA sú ako vektory známe kliešte Amblyomma americanum, Ixodes scapularis a Ixodes pacificus. V Európe je primárnym vektorom Ixodes ricinus. Prameňom nákazy v Európe môžu byť hlodavce, jelene, srnce, líšky, hovädzí dobytok, ovce, kozy, kone, psy a pravdepodobne aj ďalšie zvieratá. V USA sú to najčastejšie myš bielonohá Peromyscus leucopus a jeleník bielochvostý OdocoiJeus virginianus. Ochorenie sa u človeka prejavuje nešpecifickými príznakmi pripomínajúce chrípku. Laboratórna diagnostika sa najčastejšie opiera o dôkaz protilátok nepriamou imunofluorescenciou (IFA) a o detekciu DNA polymerázovou reťazovou reakciou (PCR), alebo o mikroskopický dôkaz (farbenie krvného náteru podľa Giemsu - nález morúl v granulocytoch alebo monocytoch). V terapii je účinný doxycyklín. Najlepšou prevenciou ochorenia je ochrana pred kliešťom.

Ehrlichiosis and anaplasmosis are zoonoses caused by bacteria from the family Anapiasmataceae, including human and animal pathogens. The human pathogens are EhrUchia chaffeensis, the causative agent of human monocytic ehrlichiosis (HME), Anapiasma phagocytophilum, the pathogen causing human granulocytic anaplasmosis (HGA), E. ewingii and Neorickettsia sennetsu, granulocytotropic and monocytotropic Ehrlichia species, respectively. Ehrlichia spp. are small, gram-negative, obligate intracellular bacteria. They rephcate in the cytoplasmic vacuoles of host cells, especially granulocytes and monocytes, to form microcolonies called morulae. These agents are transmitted through the bite of infected tick. In the United States, the vectors are Ambiyomma americanum, Ixodes scapuiaris and Ixodes pacificus ticks. The primary vector in Europe is Ixodes ricinus. Rodents, deer, roe deer, foxes, cattle, sheep, goats, horses and dogs are reservoirs of these bacteria in Europe. Peromyscus ieucopus, the white-footed mouse, and Odocoileus virginianus, the white-tailed deer, are the most important reservoirs in the United States. Infection in humans is manifested as a nonspecific flu-like illness. The laboratory diagnosis is most frequently serological - evidence of antibody by indirect immunofluorescence assay (IFA) and detection of DN A by polymerase chain reaction (PCR), or microscopy evidence - Giemsa stain of blood smears (morulae in granulocytes or monocytes). Doxycycline is the drug of choice in therapy. Avoiding exposure to ticks is the best method of prevention of infection.

Ústav verejného zdravotníctva oddelenie epidemiológie UPJŠ LF Košice

Ehrlichiosis/Anaplasmosis

Lit.: 28