Syndróm týraných, zneužívaných a zanedbávaných detí, známy pod skratkou CAN (child abuse and neglect), patrí k najviac prehliadaným a podceňovaným oblastiam pediatrie. Výskumy posledných rokov pritom ukazujú, že jeho závažnosť spočíva nielen v samotnom násilnom a traumatizujúcom správaní voči dieťaťu, ale aj v devastujúcich následkoch, ktoré takéto konanie zanecháva. Narastanie napätia a agresivity v spoločnosti, ako aj prehlbovanie chudoby a sociálnych rozdielov, predovšetkým v súvislosti s pandémiou a blízko prebiehajúcim vojenským konfliktom, robia problém ešte naliehavejším. Aj keď globálne riešenie problému presahuje naše možnosti a kompetencie ako pediatrov a zodpovednosť za prevenciu týchto prípadov leží na pleciach celej spoločnosti, naša úloha je nezastupiteľná. Veríme, že hlbšie pochopenie mechanizmov vedúcich k vzniku dlhodobých následkov, ako aj poukázanie na závažnosť vzniknutých zmien prinesie iný pohľad na problematiku a uľahčí prácu všetkým zainteresovaným.
Child abuse and neglect syndrome, known by its abbreviation as syndrome CAN, is one of the most overlooked and underestimated areas of pediatrics. Moreover, research in recent years has already showed, that its severity lies not only in the violent and traumatic behavior towards child, but also in the devastating consequences, that such behavior has. The growing tensions and aggression in society, the deepening of poverty and social disparities, especially in the context of the pandemic and the ongoing military conflict, make the problem even more pressing. Although the global solution of the problem goes beyond our possibilities and competencies as paediatricians and the responsibility for its prevention lies with society as a whole, our role is irreplaceable. We believe that deeper understanding of the mechanisms leading to the long-term consequences, as well as pointing out the severity of the resulting changes, will bring a different perspective of the issue and make work easier for all involved.
Účel štúdie: Cieľom práce je sumarizovať a zhodnotiť vývoj epidemiologickej situácie a výskytu invazívnych pneumokokových ochorení (IPO) na Slovensku v rokoch 1997–2015, v súvislosti s postupným vývojom surveillance IPO. Metódy: Analýza epidemiologickej situácie týkajúcej sa IPO v rokoch 1997–2015 a laboratórnych výsledkov vyšetrení kmeňov S. pneumoniae, izolovaných z invazívnych pneumokokových ochorení, v dvoch časových obdobiach, 2008–2010 a 2011–2015, na Slovensku. V rokoch 2008–2010 bol v sieti laboratórií HPL stanovený sérotyp u invazívnych bakteriálnych izolátov pochádzajúcich od 51 pacientov (quellung reakcia). Za obdobie rokov 2011-2015 bolo v NRC diagnostikovaných 317 bakteriálnych izolátov resp. biologických materiálov (latexová aglutinácia, quellung reakcia, multiplex PCR). Výsledky: Najvyššia incidencia IPO bola v rokoch 1997–2015 zaznamenaná v kategóriách 0-ročných detí, 1–4-ročných detí a osôb nad 65 rokov. Invazívne kmene S. pneumoniae boli najčastejšie izolované z hemokultúry a likvoru. Najčastejšími kauzálnymi sérotypmi IPO v rokoch 2008–2010 a 2011–2015 boli sérotypy 3, 19A, 14 a 7F, ktoré sú potenciálne preventabilné 13- resp. 23-valentnou vakcínou. Závery: Priemerná incidencia IPO na Slovensku za roky 2011–2015 predstavuje 1,25/100 000 a je stále ovplyvnená podhlásenosťou. Priebežné a nepretržité sledovanie kauzálnych sérotypov spôsobujúcich IPO aj naďalej zostáva nevyhnutnosťou.
Aim of the study: The aim of the study is to summarize epidemiological situation and to evaluate surveillance progress of invasive pneumococcal diseases (IPD) in Slovakia during the time period 1997–2015. Methods: The analysis of epidemiological situation regarding IPD in years 1997–2015 and results of laboratory testing of S. pneumoniae strains isolated from invasive pneumococcal diseases in years 2008–2010 and 2011–2015 in Slovakia. HPL laboratories network determined serotypes of invasive bacterial isolates from 51 patients (quellung reaction) during 2008–2010. NRC diagnosed 317 bacterial isolates respectively biological materials (latex agglutination, quellung reaction, multiplex PCR) during 2011–2015. Results: The highest IPD incidence in years 1997–2015 was noted in age groups of 0 year children, 1–4 year children and persons over 65 years. Invasive S. pneumoniae strains were most commonly isolated from hemoculture and CSF. The most frequent causal serotypes of IPD in 2008–2015 were 3, 19A, 14 and 7F. Conclusions: Average IPD incidence in Slovakia in years 2011-2015 represents 1.25/100 000 and still is influenced by underreporting. Ongoing and continuous monitoring of causal ser otypes causing IPD remains necessary.
