Cieľ: Vyhodnotenie vzťahu parametrov koagulácie (protrombínový čas, medzinárodný normalizovaný pomer, aktivovaný parciálny tromboplastínový čas, trombínový čas a počet trombocytov) u detí a mladistvých po izolovanom kraniocerebrálnom poranení k neurologickému stavu po úraze, typu poranenia a prognóze. Súbor a metodika: Do retrospektívnej štúdie sme zahrnuli 51 detí a mladistvých (33 chlapcov a 18 dievčat) vo veku 1–17 rokov, ktorí boli operovaní na našom pracovisku od 1. 1. 2005 do 1. 3. 2011. Parametre koagulácie, ktoré boli vyšetrené do 6 hodín po úraze, sme porovnali pri rôznych typoch kraniocerebrálneho poranenia a štatisticky korelovali so vstupným a výstupným neurologickým stavom. Výsledky: Parametre koagulácie sa štatisticky významne líšili pri rôznych typoch kraniocerebrálneho poranenia a korelovali so vstupným a výstupným neurologickým stavom. Záver: Porucha koagulácie, ktorá vzniká po izolovanom kraniocerebrálnom poranení u detí a mladistvých, je nepriaznivým prognostickým faktorom, ktorý vyžaduje rýchlu a agresívnu liečbu.

• MeSH
• analýza přežití MeSH
• dítě MeSH
• financování organizované MeSH
• Glasgowská stupnice následků statistika a číselné údaje   využití   MeSH
• koagulopatie diagnóza   epidemiologie   klasifikace   MeSH
• kraniocerebrální traumata chirurgie   klasifikace   mortalita   MeSH
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• pooperační komplikace etiologie   farmakoterapie   mortalita   MeSH
• prediktivní hodnota testů MeSH
• předškolní dítě MeSH
• prognóza MeSH
• retrospektivní studie MeSH
• vyšetření krevní srážlivosti využití   MeSH
• Check Tag
• dítě MeSH
• lidé MeSH
• mladiství MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• předškolní dítě MeSH
• ženské pohlaví MeSH

• Publikační typ
• abstrakt z konference MeSH

V anatomickej štúdii predkladáme súhrn poznatkov o intradurálnej a extradurálnej časti lumbosakrálnej chrbtice so zameraním na korene cauda equina. Vykonali sme anatomickú pitvu lumbosakrálnej časti chrbtice dvoch kadaverov, pri ktorej sme sa zamerali na identifikáciu predných a zadných koreňov cauda equina. Jednotlivé kroky pitvy boli fotograficky dokumentované. Následne sme vypitvanú časť chrbtice vyšetrili počítačovou tomografiou (CT). Získané fotografické a CT snímky boli počítačovo spracované. Anatomická pitva preukázala možnosť odlíšenia predných a zadných nervových koreňov cauda equina na conus medullaris a separácie v ich priebehu.

In the topographic study we demonstrate the summary of anatomical knowledge about intradural and extradural part of spinal canal in the lumbosacral region with targeting on the nerve roots of cauda equina. We performed an anatomical dissection of the lumbosacral region of two cadavers which was focused on identification of ventral and dorsal roots of cauda equina. Dissection consisted of anatomical structures preparation and was followed by photographic documentation. Then we performed computerized tomography (CT) of dissected lumbosacral region and created a computer fusion of acquired photographic and CT scans. The anatomical dissection demonstrated that ventral and dorsal nerve roots of cauda equina can be separated in their continuance and differentiated on conus medullaris.

Cieľ práce: Transverzálna lézia miechy (TLM) vedie k ireverzibilnej strate vôľových funkcií pod miestom lézie a k zmenám vo funkcii vylučovacích orgánov, ktoré predstavujú potenciálne riziko poškodenia obličiek. V práci analyzujeme možnosti chirurgickej deaferentácie močového mechúra ako prevencie poškodenia obličiek po TLM. Materiál a metódy: Na základe literárneho prehľadu autori sumarizujú a porovnávajú v súčasnosti používané postupy chirurgickej deaferentácie močového mechúra. Anatómia lumbosakrálnej chrbtice a chirurgický postup je prezentovaný na kadávere. Výsledky: Deaferentáciu močového mechúra možno vykonať buď na conus medullaris miechy, v priebehu koreňov cauda equina alebo na spinálnych gangliách. Vzdialenosťou od miechy úspešnosť chirurgickej deaferentácie klesá. Záver: Chirurgická deaferentácia močového mechúra predstavuje jednu z terapeutických možností pri liečbe neurogénnej lézie močového mechúra po TLM. Jej vykonaním je zabezpečená spoľahlivá prevencia poškodenia obličiek.

Objective: Transversal spinal cord lesion (TLM) leads to irreversible loss of motor and sensor functions under the place of lesion of spinal cord and to change in the function of the excretory organs, which is a potential risk of kidney damage. In this article we analyze the possibilities of surgical deafferention of urinary bladder as a prevention of kidney damage after TLM. Material and methods: Based on the literary review the authors summarize and compare currently used surgical procedures of deafferention of urinary bladder. The anatomy of the spine and the surgical procedure is presented on the cadaver. Results: Surgical deafferention of urinary bladder can be performed on conus medullaris of spine, on roots of cauda equina or on spinal ganglia. Conclusion: Surgical deafferention of urinary bladder is one of the therapeutic options for the treatment of neurogenic lesion of the urinary bladder after TLM and is adequate prevention of kidney damage.