- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
V Európskej únii zažije nejakú formu psychickej poruchy aspoň raz za život približne jeden zo siedmich ľudí. Napriek tomu, že prevalencia psychických porúch je vysoká a narastá aj počet liečených, stále zostáva veľký počet tých, ktorí nevyhľadajú odbornú pomoc. Existujú reálne obavy, že duševné poruchy, ktoré sú aj veľmi ekonomicky nákladné, budú do roku 2030 hlavnou príčinou zdravotného postihnutia vo vyspelých krajinách. Pritom priame náklady na zdravotnú starostlivosť sú obvykle oveľa nižšie ako náklady na nepriamu, sociálnu starostlivosť. Správne nastavenie systému starostlivosti o duševné zdravie a alokáciu zodpovedajúcich finančných zdrojov limituje nedostatok epidemiologických údajov. Na Slovensku sú k dispozícii len epidemiologické údaje o prevalencii depresie, úzkostných porúch, alkoholizmu a fajčenia z výskumov ešte zo začiatku 21. storočia, ale chýbajú novšie údaje, resp. dáta o prevalencii iných duševných porúch. Na celkový manažment psychických porúch a ich sociálny dopad má významný vplyv ich včasná diagnostika a na dôkazoch založená liečba. V tejto oblasti nás čakajú zmeny v podobe 11. revízie Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-11) a dôslednej implementácie schválených Štandardných diagnostických a terapeutických postupov. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií boli v roku 2018 najčastejšími diagnostickými kategóriami v starostlivosti psychiatrických ambulancií na Slovensku afektívne poruchy, neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy a organické duševné choroby vrátane symptomatických, z ktorých najväčší podiel tvorili demencie. V práci analyzujeme tieto tri diagnostické okruhy z hľadiska ich postavenia v klasifikácii MKCH-11, podľa ich výskytu a ich dopadu na celkové duševné a telesné zdravie a funkčnosť pacientov a tiež ich ekonomickej náročnosti pre spoločnosť. Tieto poznatky sú podkladom pre správne nastavenie jednotlivých krokov reformy psychiatrickej starostlivosti, ktorá na Slovensku prebieha.
In the European Union every seventh person experiences any form of mental disorder at least one time during the life. Despite the fact, that the prevalence of mental disorders is high, and the number of treated patients is rising, still remains a large number of those, who never find out any professional help. Actual concern exists, that mental disorders associated with high economic burden, will be the main reason ofdisability in developed countries by the year 2030. And besides, direct costs of the health care are usually much lower than indirect costs for the social care. Accurate adjustment of the mental health care system and allocation of the appropriate financial sources is limited by missing epidemiological data. In Slovakia are available only data about the prevalence of depression, anxiety disorders, alcoholism and smoking from the research at the beginning of 21st century, but the newer data or the data about other mental disorders are missing. Global management of mental disorders and their social impact is very much influenced by early diagnostics and evidence-based treatment. In this field we are expecting some changes in 11th revision of International Classification of the Diseases (ICD-11) and rigorous implementation of approved Standard Diagnostic and Therapeutic Procedures. According to the data of National Health Information Center the most frequent diagnostic categories at the psychiatric outpatient care in Slovakia in 2018 were affective disorders, neurotic, stress and somatoform disorders and organic mental disorders including symptomatic disorders, with the greatest contribution of dementias. In this paper we analyse these three diagnostic categories in terms of their position in the ICD-11, their prevalence in the different population groups, their impact on overall mental and physical health and the functioning of the patient and also their economical burden for the society. This information represents the base for accurate setting-up of individual steps of the reform of psychiatric care, which takes place in Slovakia.
- MeSH
- ambulantní péče MeSH
- demence diagnóza epidemiologie klasifikace MeSH
- depresivní poruchy diagnóza epidemiologie klasifikace MeSH
- duševně nemocní MeSH
- lidé MeSH
- mezinárodní klasifikace nemocí * trendy MeSH
- prevalence MeSH
- služby péče o duševní zdraví MeSH
- úzkostné poruchy diagnóza epidemiologie klasifikace MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Advokátska kancelária Prešov, Slovenská republika SÚHRN Izáková Ľ, Breznoščáková D, Turček M, Krenická V. Nedobrovolná hospitalizácia na Slovensku v európskom kontexte Nedobrovolná hospitalizácia je zákonnou a potrebnou možnosťou v manažmente pacientov, trpiacich psychickými poruchami. Napriek tomu ide o významný zásah do ludských práv a slobôd. Malo by ísť o krajnú možnosť, po ktorej zdravotnícki pracovníci siahajú až po vyčerpaní všetkých možností poskytnutia zdravotnej starostlivosti dobrovolne. A to v situáciách, kedy je medzi duševnou poruchou a nebezpečným konaním vzťah príčiny a následku. Výskyt nedobrovolnej hospitalizácie na Slovensku sa v roku 2018 pohyboval od 0,4 po 33,2 %, čo svedčí o velkej variabilite využívania tejto možnosti, ktorú umožňuje nejasne formulovaná, prípadne vykonávaná legislatíva. Aktuálnosť problematiky a potreba ju riešiť vyplýva aj zo správy Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neludského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania pre vládu Slovenskej republiky z návštevy, ktorú uskutočnil na Slovensku roku 2018. Ako zásadné nástroje pre riešenie situácie autori vnímajú: úpravu legislatívy, spoluprácu súdu a špecialistov, efektívnu kontrolu dodržiavania ludských práv, implementáciu preventívnych opatrení a zlepšenie informovanosti ludí trpiacich duševnými poruchami, ale aj edukáciu celej spoločnosti.
Involuntary hospitalization is a legal and necessary option in the management of patients with mental disorders. However, it is a significant interference with human rights and freedoms. This should be considered an extreme option, which health care professionals used only after exhausting all other options to provide health care on voluntary basis. It is used in situations when there is cause-and-effect relation between mental disorder and dangerous behaviour. The incidence of involuntary hospitalization in Slovakia ranged from 0.4% to 33.2% in 2018, indicating a great variability in the use of this option, which is caused by unclearly formulated or implemented laws. The topicality of this issue and the need to deal with it has also resulted from a report of the European Committee for the Prevention of Torture and Inhuman or Degrading Treatment or Punishment for the Slovak Government, following their visit in Slovakia in 2018. Authors perceive as important tools for dealing with this situation: amendment of legislation, cooperation between the court and health care professionals, effective control of respect for human rights, implementation of preventive measures and improving awareness in people with mental disorders, but also education of the entire society.
- MeSH
- hospitalizace zákonodárství a právo MeSH
- institucionalizace zákonodárství a právo MeSH
- lidé MeSH
- nedobrovolné léčení * klasifikace statistika a číselné údaje zákonodárství a právo MeSH
- nedobrovolné psychiatrické léčení klasifikace statistika a číselné údaje zákonodárství a právo MeSH
- práva pacientů zákonodárství a právo MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
