Poruchy atrioventrikulárneho a intraventrikulárneho vedenia vzruchov vznikajú pri spomalení alebo pri úplnom prerušení vedenia vzruchov prevodovým systémom srdca. Poruchy atrioventrikulárneho prevodu môžu viesť k bradykardii. Poruchy intraventrikulárneho vedenia vzruchov majú za následok asynchrónnu kontrakciu srdcových komôr vedúcu k zhoršeniu prejavov srdcového zlyhávania. Základom diagnostiky je elektrokardiografická dokumentácia poruchy prevodu a odlíšenie suprahisovej od infrahisovej poruchy prevodu. Lokalizácia miesta AV blokády je dôležitá z hľadiska prognózy a manažmentu pacienta. Symptomatické alebo prognosticky závažné poruchy vedenia vzruchov sú indikáciou na trvalú kardiostimuláciu. Srdcová resynchronizačná terapia je indikovaná u selektovanej skupiny pacientov so srdcovým zlyhávaním a súčasnou intraventrikulárnou poruchou vedenia vzruchov.
Atrioventricular and intraventricular conduction disorders occur as a result of delayed or interrupted conduction through conduction system of the heart. Atrioventricular blocks could lead to bradycardia. Intraventricular blocks lead to asynchronous ventricular contraction resulting in worsening of the heart failure. Diagnostics is based on electrocardiographic documentation of conduction disorder and differentiation between a suprahisal and infrahisal block. Localisation of the site of AV blocks is important for the prognosis and the management of the patient. Symptomatic or prognostically serious blocks are considered as an indication for permanent cardiac pacing. The cardiac resynchronisation therapy is indicated in a selected group of patients with heart failure and simultaneous intraventricular conduction disorder.
Choroba sínusového uzla je charakterizovaná nefyziologickými zmenami v sínusovom rytme, ktoré môžu spúšťať arytmie a môžu viesť k symptómom. Príčiny dysfunkcie SA uzla sú vonkajšie (extrinsické) zapríčinené liekmi alebo systémovými ochoreniami a vnútorné (intrinsické), ktoré vznikajú ako následok štrukturálneho poškodenia samotného SA uzla. Diagnostika vychádza predovšetkým z elektrokardiografického monitorovania, možné je tiež použitie ergometrie, elektrofyziologického vyšetrenia alebo farmakologických testov. Symptomatické formy choroby sínusového uzla sú indikáciou na trvalú kardiostimuláciu, súčasným trendom je použitie dvojdutinovej stimulácie s frekvenčnou adaptáciou a minimalizáciou komorovej stimulácie.
The sinus node disease is characterised by non - physiological changes in the sinus rhythm which could lead to cardiac arrhythmias and symptoms. Causes of the sinus node dysfunction are extrinsic (drugs, systemic diseases) or intrinsic (structural damage of the node itself). The diagnosis is based mainly on the electrocardiographic monitoring but exercise testing, electrophysiological testing or pharmacological tests can be also used. The symptomatic sinus node disease is the indication for cardiac pacing; the current trend is the rate adaptive dual-chamber pacing mode with the implementation of the minimal ventricular pacing algorithm.
Napriek diagnostickému úsiliu ostáva časť synkopálnych stavov etiologicky nejasných. Významnú časť etiologicky nejasnej synkopy predstavuje arytmogénna synkopa. Zlatým štandardom diagnostiky arytmogénnej synkopy je dôkaz arytmie pri strate vedomia počas monitorovania pacienta. Implantovateľný slučkový rekordér predstavuje modernú modifikáciu elektrokardiografického monitorovacieho systému. Význam implantácie slučkového rekordéra pri diagnostike synkopálnych stavov spočíva v troch aspektoch: 1. dokumentuje arytmiu pri symptómoch pacienta a tým potvrdzuje arytmogénnu príčinu synkopy. 2. dokumentuje neprítomnosť arytmie pri synkope a tým arytmogénnu príčinu synkopy vylučuje 3. určuje terapeutickú stratégiu
In a number of patients the etiology of syncope remains unexplained despite of diagnostic effort. A significant proportion of unexplainable syncope is arrhythmogenic syncope. Gold standard for the diagnostics of arrhythmogenic syncope is the evidence of arrhythmia at the loss of consciousness during the patient's monitoring. An implantable loop recorder is a modern modification of the electrocardiographic monitoring system. The benefit of loop recorder implantation in the diagnostics of syncope consists of three aspects: 1. it documents the arrhythmia during its symptoms and in this way it proves the arrhythmic causes of syncope 2. it documents the absence of arrhythmia during syncope and excludes arrhythmic etiology of syncope and 3. it determines the therapeutic strategy.
Vazovagálna synkopa je najčastejším typom synkopy. Predstavuje asi 40 % všetkých synkopálnych stavov. Príčinou straty vedomia je mozgová hypoperfúzia vznikajúca v dôsledku hypotenzie a bradykardie z reflexných príčin (pokles sympatikového a vzostup parasympatikového tonu). V článku sú uvedené základné informácie o patogenéze, diagnostike a terapii vazovagálnej synkopy.
Vasovagal syncope is the most common type of syncope. It represents about 40 % of all syncopal conditions. Loss of consciousness is due to cerebral hypoperfusion originating from hypotension and bradycardia from reflex reasons (decrease in sympathetic tone and increase in parasympathetic tone). In the article, essential informations about pathogenesis, diagnosis and therapy of vasovagal syncope are given.
Dočasná kardiostimulácia je výkon, ktorého cieľom je časovo ohraničená terapia bradykardických a tachykardických porúch rytmu. Je indikovaná u bradykardií spojených s akútnym infarktom myokardu, pri závažných a symptomatických bradykardiách bez súvislosti s akútnym infarktom myokardu, na prevenciu bradyarytmií a pri terapii niektorých tachyarytmií. Objavujú sa prvé správy o použití dočasnej biventrikulárnej resynchronizačnej terapie s cieľom zvýšiť srdcový výdaj pri akútnom pooperačnom zlyhaní srdca. Transvenózna dočasná kardiostimulácia sa považuje za najspoľahlivejšiu. Je dobre tolerovaná a môže byť aplikovaná dlhodobo, hoci komplikácie nie sú zriedkavé (u 20 % pacientov). Pri externej (transkutánnej) dočasnej kardiostimulácii je stimulačný prúd aplikovaný cez adhezívne elektródy napustené vodivým gélom. Výhodou je veľmi rýchla a jednoduchá aplikácia, vysoký minútový objem a absencia tachyarytmogénnych komplikácií. Jej nevýhodou je bolestivosť pre značnú časť pacientov. Transezofageálna a mechanická dočasná kardiostimulácia majú obmedzené klinické využitie.
Temporary cardiac pacing delivers time-limited treatment of brady- and tachyarrhythmias. It is indicated in the treatment of bradycardia in acute myocardial infarction, severe and symptomatic bradycardia in absence of acute myocardial infarction, in bradyarrhythmia prophylaxis and in the treatment of tachyarrhythmias. There are preliminary reports of the use of biventricular resychronisation therapy in the acute postoperative heart failure. Transvenous temporary pacing is the most reliable form. It is well tolerated, suitable for prolonged application but complications are not rare (20 % of patients). In external (transcutaneous) pacing stimulation current is applied through external chest electrodes. Rapid and easy application, high cardiac output and absence of tachyarrhythmic complications are benefits of external pacing; painfulness in a significant proportion of patients is a principal handicap. Transoesophageal and mechanical temporary pacing have only limited clinical use.
