Vírusové hepatitídy postihujú milióny ľudí na celom svete, pričom o výsledku infekcie rozhoduje imunita hostiteľa. U pacientov s hematologickou malignitou alebo u príjemcov krvotvorných kmeňových buniek môžu spôsobiť život ohrozujúce stavy, či už kvôli samotnému vírusu alebo vďaka nevyhnutnej potrebe prerušiť alebo znížiť dávku chemoterapie. Zároveň, infikovaný darca hematopoetických kmeňových buniek môže prenášať vírusovú hepatitídu. Vedieť kompletný HBV (vírus hepatitídy B) sérostatus je nevyhnutné pre správny výber liečby, profylaxie alebo preemptívneho prístupu. Posledné odporúčania uprednostňujú liečbu molekulami s vysokou bariérou rezistencie. Pokiaľ ide o HCV infekciu (vírus hepatitídy C), podávanie nových, priamo pôsobiacich protivírusových látok (DAA) bolo u hematologických pacientov bezpečné. Odporúča sa ich použitie ako prvej línie či už ako jedinej liečby u indolentných lymfómov alebo v kombinácii s chemoterapiou v prípade agresívnych. V dôsledku existujúceho rizika chronickej E hepatitídy (HEV) u imunokompromitovaných pacientov, mal by byť vykonaný skríning markerov, ak sú príznaky a symptómy naznačujúce hepatitídu. V prípade HEV infekcie sa odporúča zníženie imunosupresie a ak to nie je možné alebo neúspešné, možno zvážiť liečbu ribavirínom. Hepatitída A neprechádza do chronicity, ale u starších imunokompromitovaných pacientov môže prebiehať závažnejšie aj s rizikom hepatálneho zlyhania. Vzhľadom k uvedenému pracovná skupina pre liečbu oportúnnych infekcií CELL (Czech Leukaemia Study Group – for Life) odporúča, aby sa všetci pacienti podrobili skríningu hepatotropných vírusov pred hematologickou liečbou a zároveň pacienti alebo donori hematopoetických kmeňových buniek s markermi predchádzajúcej alebo súčasnej vírusovej hepatitídy by mali byť konzultovaní špecialistom (infektológom/hepatológom). Pravidlá skríningu, očkovania a liečby, ktoré sú uvedené v tomto prehľade, boli prezentované a diskutované na CELL workshope v Brne v máji 2018.

Viral hepatitis affects millions of people worldwide, with host immunity deciding on the outcome of infection. In patients with haematological malignancies or recipients of haematopoietic stem cells the virus may cause life-threatening complications either due to the virus itself or to the need to interrupt or reduce the chemotherapy. The infected haematopoietic stem cell donor can also transmit viral hepatitis. Knowing complete HBV (hepatitis B virus) serostatus is essential for the right choice of treatment, prophylaxis or pre-emptive approach. Recent recommendations favour treatment using molecules with a high barrier to resistance. In HCV infection, administration of new, direct-acting antiviral agents (DAA), is safe in haematological patients. The use of DAAs in first line is recommended, either as a single treatment for indolent lymphomas or in combination with chemotherapy for aggressive lymphomas. Due to the existing risk of chronic hepatitis E in immunocompromised patients, marker screening should be performed if there are signs and symptoms of hepatitis. In the case of HEV infection, reduction in immunosuppression is recommended and if not possible or unsuccessful, treatment with ribavirin may be considered. Hepatitis A does not progress to chronicity but may be more severe in elderly and immunocompromised patients with risk of hepatic failure. The CELL (Czech Leukaemia Study Group – for Life) Working Group for the Treatment of Opportunistic Infections recommends that all patients undergo screening for hepatotropic viruses before haematological treatment and that patients or donors of haematopoietic stem cells with markers of previous or current viral hepatitis should be consulted with specialists (infectious disease specialist/hepatologists). The screening, vaccination and treatment guidelines outlined here were presented and discussed at the CELL workshop in Brno in May 2018.

• Klíčová slova
• profylaxe,
• MeSH
• antivirové látky terapeutické užití   MeSH
• hepatitida B diagnóza   patologie   terapie   MeSH
• hepatitida * diagnóza   patologie   terapie   MeSH
• lidé MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• směrnice pro lékařskou praxi MeSH

Invazívna aspergilóza (IA) patrí medzi hlavné príčiny morbidity a mortality u imunokompromitovaných pacientov. Vzhľadom k nárastu počtu pacientov ohrozených oportúnnymi infekciami pozorujeme v posledných rokoch výrazný nárast aspergilových infekcií. V najväčšom riziku sú najmä pacienti s prolongovanou neutropéniou a pacienti na dlhodobej liečbe kortikoidmi, prípadne inými imunosupresívami a pacienti s poruchou pľúcnych obranných funkcií. Pomerne nedávno boli označení za rizikových aj kriticky chorí pacienti bez tradičných rizikových faktorov – t.j. pacienti hospitalizovaní na jednotke intenzívnej starostlivosti, pacienti s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, po prekonanej chrípke a podobne. Chronická obštrukčná choroba pľúc je jednou z najčastejších predisponujúcich jednotiek kvôli častej kolonizácii dýchacích ciest aspergilmi. Taktiež dekompenzovaná pečeňová choroba a cirhóza, syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti (AIDS), kortikoidná liečba, porušený mukociliárny transport po vyliečení z pneumónie (či užbakteriálnej alebo vírusovej), imunitné deficiencie pri protrahovaných chorobách a autoimunité poruchy sú rovnako signifikantným rizikovým faktorom IA. Aj rôzne imunosupresívne lieky zvyšujú riziko IA (napr. blokátory tumor necrosis faktoru a pod.). V článku popisujem kazuistiky dvoch pacientov s rozvojom diseminovanej aspergilózy po prekonanom ťažkom ochorení s odhalením správnej diagnózy až pri pitve. Snahou autora je upozorniť na potrebu uvažovania nad invazívnou aspergilózou aj u pacientov, ktorí na prvý pohľad nie sú v riziku diseminovanej mykotickej infekcie.

Invasive aspergillosis (IA) is a major cause of morbidity and mortality in immunocompromised patients. Given the rising numbers of patients at risk of opportunistic infections, there has been a significant increase in Aspergillus infections in recent years. Patients most at risk are mainly those with prolonged neutropenia or receiving long-term corticosteroid or other immunosuppressive thera piesand those with impaired pulmonary defense. Relatively recently, critically ill patients without traditional risk factors were also classi-fied as at-risk, that is patients in intensive care units, those with chronic obstructive pulmonary disease, post-flu and so on. Chronicobstructive pulmonary disease is one of the most common predisposing conditions due to frequent Aspergillusairway colonization.Other significant risk factors for IA are decompensated liver disease and cirrhosis, AIDS, corticosteroid treatment, impaired mucociliary transport after cure from pneumonia (both bacterial and viral), immune deficiency in long-lasting diseases and autoimmune disorders. Additionally, various immunosuppressive drugs increase the risk of IA (e.g. tumor necrosis factor blockers). The case reports describe two patients who developed disseminated aspergillosis after a severe illness, with the right diagnosis being made only at autopsy. The author’s aim is to draw attention to the need to consider IA also in patients who initially do not appear to be at risk for disseminated fungal infection.