Cieľom tejto prehľadovej práce je priniesť prehľad aktuálnych poznatkov v téme osamelosti, predovšetkým u pacientov so psychotickými poruchami, poukázať na aktuálnu situáciu v oblasti intervencií zameraných na redukciu osamelosti a priblížiť nástroje merania osamelosti. Osamelosť možno definovať ako evoluč-ne podmienenú negatívnu skúsenosť vyplývajúcu zo subjektívne vnímaného nedostatku sociálnych vzťahov, najmä z hľadiska ich nedostatočnej kvality. Osamelosť je významným faktorom vplývajúcim na osobnú pohodu a duševné zdravie, ale dokázaný je aj jej vplyv na somatické zdravie a mortalitu. Téme osamelosti v kontexte psychotických porúch sa začína venovať viac pozornosti, avšak v klinickej praxi zostáva táto téma nedostatočne oslovovaná. Prevalencia osamelosti u spomínanej skupiny pacientov je viac ako dvojnásobne vyššia proti bežnej populácii a, rovnako, je závažnosť pocitov osamelosti spájaná so závažnosťou pozitívnej aj negatívnej symptomatiky. V klinickej praxi je osamelosť často zamieňaná za negatívne symptómy. Proaktívny skríning a špecifické zameranie sa na túto tému môže pomôcť uľahčiť definovanie terapeutického cieľa, ktorým môže byť práve zmiernenie pocitov osamelosti. Intervencie zamerané špecificky na redukciu týchto zaťažujúcich pocitov nie sú doposiaľ dostatočne implementované do klinickej praxe, avšak vďaka stále sa zvyšujúcemu záujmu o túto problematiku a prebiehajúcemu výskumu existuje niekoľko možných smerovaní v rámci tvorby efektívnych intervenčných programov.
The aim of this review article is to provide the current knowledge on the topic of loneliness, especially in the context of patients with psychotic disorders, to point out the current situation in the field of interventions aimed at reducing loneliness and to outline the current measurement tools. Loneliness can be defined as an evolutionarily conditioned negative experience resulting from a subjectively perceived lack of social relationships, especially in terms of their insufficient quality. Loneliness is a significant factor affecting well-being and mental health. Moreover, its impact on somatic health and mortality has also been proven. The topic of loneliness in the context of psychotic disorders has been getting more attention recently, but this topic remains insufficiently addressed in clinical practice. The experience of loneliness in patients with mentioned diagnosis is more than twice as prevalent as in the general population, and the severity of feelings of loneliness is also associated with the severity of positive and negative symptoms. In clinical practice, loneliness is often mistaken for negative symptoms. Proactive screening and a specific focus on this topic might be helpful in the process of setting a therapeutic goal, which may be to alleviate feelings of loneliness. Interventions aimed specifically at reducing these burdensome feelings have not yet been sufficiently implemented in clinical practice. However, thanks to the everincreasing interest and ongoing research, there are several possible directions in field of intervention programs.
Práca sa venuje generačnému prenosu násilia v trestných činoch parricidií, patricídií a matricídií. Ilustruje to na prípade 31-ročného muža, ktorý zavraždil svoju 73-ročnú matku. Obeť, v čase keď mal páchateľ 2 mesiace, zavraždila jeho otca. Probanda sme podrobili komplexnému psychologickému a psychiatrickému vyšetreniu a urobili sme sekvenčnú analýzu motivácie jeho činu. Ako archetyp transgeneračného prenosu homicidálneho správania sme použili grécky mýtus o Orestovi.
The article examines generation transference of the crimes of parricide, patricide and matricide. It is illustrated on the case study of the 31-old man, who murdered his 73-old mother. The victim, at the time when offender was only 2-month old, murdered his father. The offender underwent psychiatric and psychodiagnostic examination and sequential analysis of them motivation of his crime. As an archetype of the generational transmission of the homicidal behavior we use greek myth of Orestes.
Cieľom štúdie je podať prehľad o tradíciách ústavnej znaleckej činnosti a okolnostiach vzniku Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, s.r.o. Referuje o výsledkoch ústavu v oblastiach expertíznej, legislatívnej a vzdelávacej za dva roky svojej činnosti. Diskutujú sa dilemy, ktoré vznik tejto novátorskej inštitúcie vyvolal medzi znalcami na Slovensku.
The aim of the article is give an overview of traditions of the institutional expert witnesses and circumstances of creating the Institution for expert witnesses in psychology and psychiatry. We report the results of our Institute in the areas of expertise, legislation and education for two years of the activity. The dilemmas that formation of this innovative Institute called up among the experts in Slovakia are discussed too.
Základným rysom depresívnej poruchy je patologicky poklesnutá nálada, strata záujmov a psychomotorické spomalenie. Porucha nálady má trvať aspoň dva týždne. Depresívna porucha má jasnú tendenciu k rekurencii, a to napriek liečbe. Najzávažnejším rizikom prebiehajúcej depresie je suicídium. Liečba depresívnej poruchy je jednou z najčastejších úloh psychiatra. Chorý môže byť tiež v starostlivosti praktického lekára, ktorý by mal byť schopný depresívnu poruchu diagnostikovať a v prípade nekomplikovaného priebehu i liečiť. V článku sa venujeme depresívnej poruche a jej liečbe v podmienkach primárnej ambulantnej starostlivosti. Zameriavame sa na diagnostiku depresívnej poruchy, výber liečby a stratégie v prípade rezistencie na liečbu.
Depression is a chronic, recurrent disorder with high risk of suicide. Characteristic symptom of depression are depressed mood, loss of interest and psychomotor retardation. They must be present for at least the 2 weeks. In this article we discuss the treatment of depression in primary care, with a focus on evaluation, choice of an agent and strategies in the case of resistance.
Medzi antidepresíva s preferenčnou alebo selektívnou blokádou spätného vychytávania sérotonínu patria: klasické cyklické antidepresíva, selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu - SSRI (citalopram, fluoxetín, fluvoxamín, paroxetín, sertralín), selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu - SNRI (venlafaxín, milnacipram), antagonisti sérotonínu a inhibítory spätného vychytávania sérotonínu - SARI (trazodon, nefazodon). Hlavnou indikáciou sétoronínergných antidepresív sú depresívne poruchy, ďalej sú používané pri liečbe úzkostných porúch, pri poruchách príjmu potravy, v liečbe závislosti od alkoholu, pri poruchách kontroly impulzov a impulzívnom správaní, pri liečbe bolesti, pri poruchách emotivity a správania pri organickom poškodení mozgu. SSRI majú v porovnaní s klasickými cyklickými antidepresívami rovnaký efekt, ale vzhľadom na selektívnu blokádu serotonínových receptorov minimum nežiaducich účinkov. Z toho dôvodu patria v súčasnosti medzi najčastejšie používané lieky. V západnom svete sú ročne predpísané viac ako 5 miliónom pacientom. Vzhľadom na dobrý terapeutický profil a minimum nežiaducich účinkov sú používané i pri liečbe detských pacientov, v geriatrii a u pacientov so somatickou polymorbiditou. Antidepresíva zo skupiny SSRI patria v súčasnosti medzi lieky prvej voľby pri liečbe depresívnych porúch. Ich preskripcia je uvoľnená pre primárny kontakt.
- MeSH
- lékaři statistika a číselné údaje MeSH
- lidé MeSH
- pacienti ambulantní MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- psychiatrie MeSH
- psychoterapie MeSH
- úzkostné poruchy farmakoterapie terapie MeSH
- vztahy mezi lékařem a pacientem MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- srovnávací studie MeSH
Cieľom práce bolo spätné zhodnotenie terapeutického procesu u 18 pacientov liečených 5 terapeutmi, ktorých stav sa dekompenzoval po ukončení KBT. Výsledky poukázali na vysokú adherenciu k problému, rigídne sa viazanie na terapeutické techniky, zanedbanie terapeutického vzťahu a otázku terapeutovej kompetencie. Práca má charakter zdelenia z praxe.
The aim of the lecture is retrospective evaluation of the therapeutic process in 18 patients treated by 5 therapists. There were group of patients who decompensated after CBT termination. The result show high adherence to the problems, rigid using of therapeutical strategies, omitting the therapeutic relation and questioning the therapeutic qualification.
