- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Autori v príspevku prezentujú formou prospektívnej prípadovej štúdie priebeh ošetrovania a hojenia rozsiahlej dehiscencie dolnej strednej laparotómie u pacientky po operácii pre karcinóm endometria. Cieľom práce je opísať, analyzovať a vyhodnotiť priebeh hojenia komplikovanej pooperačnej rany s využitím podtlakovej a vlhkej terapie. Autori poukazujú na význam multiodborovej spolupráce a správneho „wound managementu“ v hojení komplikovanej rany. Dôraz kladú na využitie nových, ľahko dostupných technológií a postupov, na elimináciu rizikových faktorov a podporu faktorov pozitívne ovplyvňujúcich hojenie rán. Kľúčové slová: dehiscencia pooperačnej rany, podtlaková terapia, vlhké hojenie, kazuistika.
Authors of the paper present prospective case report about nursing process and healing of extensive dehiscence of middle lower laparotomy wound in patient after surgical procedure for endometrial carcinoma. The aim of the paper is to describe, analyse and evaluate the process of complicated postoperative wound healing using negative pressure and moist therapy. They emphasize importance of cooperation between particular departments in complicated postoperative wound therapy management. They point out using new and easily available techniques and methods, risk factors elimination and maintenance of the factors that have a positive influence on wound healing. Key words: postoperative wound dehiscence, negative pressure wound therapy, moist therapy, case report.
- MeSH
- dehiscence operační rány * imunologie komplikace terapie MeSH
- hojení ran * MeSH
- hysterektomie * MeSH
- infekce chirurgické rány MeSH
- laparotomie * MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- nádory endometria chirurgie MeSH
- obvazy hydrokoloidní MeSH
- pooperační komplikace MeSH
- prospektivní studie MeSH
- studie případů a kontrol MeSH
- terapie ran pomocí řízeného podtlaku MeSH
- Check Tag
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
- práce podpořená grantem MeSH
Cieľ štúdie: Vyhodnotiť efektivitu skríningu a profylaxie streptokokov skupiny B (GBS). Typ štúdie: Retrospektívna štúdia. Názov a sídlo pracoviska: Gynekologicko-pôrodnícka klinika, Jesseniova lekárska fakulta, Univerzita Komenského, Martin, Slovenská republika. Metodika: Skupiny rodičiek: A – GBS negatívne (n=601), B – GBS pozitívne (n=166) a C – neznámy GBS status (n=238). Výsledky: Vyhodnotili sme 1005 pôrodov, antenatálny skríning bol vykonaný u 767 rodičiek (166 GBS pozitívnych). Intrapartálna antibiotická profylaxia (IAP) bola najčastejšie podaná v skupine B (75,3 %), (A – 10,0 %, C – 15,0 %). Najčastejšie podávané antibiotiká: ampicilín a cefalosporíny 1. a 2. generácie. Časový interval od odtoku plodovej vody po podanie prvej dávky IAP bol signifikantne najkratší v skupine B. Najdlhší interval od odtoku plodovej vody po pôrod bol v skupine A (490 min.). Záver: Štúdia poukazuje na možnosti zlepšenia prevencie GBS sepsy, najmä u rodičiek s nejasným GBS statusom a pri predčasnom pôrode.
Objective: Assessment of screening and prophylaxis of streptococci group B (GBS). Design: Retrospective study. Setting: Department of Gynecology and Obstetrics, Jessenius Faculty of Medicine, Comenius University, Martin, Slovak Republic. Methods: Groups of patients: A–GBS negative (n=601), B–GBS positive (n=166), and C–unknown GBS status (n=238). Results: We assessed 1005 deliveries; antenatal screening was done in 767 patients (166 GBS positive). Intrapartal antibiotic prophylaxis (IAP) was the most frequent in group B (75.3%), (A–10.0%, C–15.0%). The most common antibiotics: ampicillin, and cephalosporins of the 1st and 2nd generation. The interval from rupture of membranes (ROM) to the first IAP dose was significantly the shortest in group B. The longest interval from ROM to delivery was in group A (490 min.). Conclusion: This study shows the possibilities for improvement in GBS prophylaxis, in unknown GBS status, and preterm delivery, particularly.
- MeSH
- antibakteriální látky terapeutické užití MeSH
- infekční komplikace v těhotenství diagnóza farmakoterapie MeSH
- lidé MeSH
- novorozenec MeSH
- Streptococcus agalactiae MeSH
- streptokokové infekce diagnóza farmakoterapie přenos MeSH
- těhotenství MeSH
- vertikální přenos infekce prevence a kontrola MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- novorozenec MeSH
- těhotenství MeSH
- ženské pohlaví MeSH
Masívny celosvetový rozvoj techník asistovanej reprodukcie (AR) a výrazné zvýšenie počtu žien podstupujúcich liečbu sterility vedie k rôznym medicínskym komplikáciám. Medzi ne patrí ovariálny hyperstimulačný syndróm (OHSS), potenciálne fatálna komplikácia v AR. Prejavuje sa abdominálnym diskomfortom, nauzeou, vomitom, ascitom, až celkovou alteráciou, čo môže imitovať náhlu brušnú príhodu (NBP) a môže viesť k primárnemu chirurgickému vyšetreniu. Cieľ: Deskripcia OHHS ako možnej príčiny NBP. Metóda: Autori prezentujú prípad OHSS so symptomatológiou NBP primárne riešený chirurgom. Záver: Dôkladný odber anamnézy, vrátane gynekologickej, s dôsledným fyzikálnym a laboratórnym vyšetrením a s použitím relevantných zobrazovacích metód vedie k eliminácii invazívneho prístupu pri tomto stave, ktorý ho môže ešte zhoršiť. Preto je OHSS v súčasnosti nanajvýš aktuálny pri diferenciálnej diagnostike NBP u žien vo fertilnom veku.
The massive world-wide development of assisted reproduction (AR) technology and marked increase of females with infertility treatment lead to different medical complications. One of them is ovarian hyperstimulatory syndrome (OHSS), potential fatal complication in AR. It demonstrates with abdominal discomfort, nauzea, vomitus, ascites, and general alteration. It can imitate an acute abdomen syndrome, and it can lead to the primary surgical assessment. AIM: The description of OHSS as a cause of an acute abdomen syndrome. METHODS: Authors present a case of OHSS with the symptomatology of acute abdomen, which was handled by surgeon, primarily. CONCLUSION: Consistent patient history, including gynecological history, and careful physical and laboratory examinations with relevant imaging methods lead to the elimination of invasive procedures. OHSS is the most actual in differential diagnosis of acute abdomen in fertile females for that reasons.
- MeSH
- akutní bolest břicha diagnóza etiologie MeSH
- diferenciální diagnóza MeSH
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- ovariální hyperstimulační syndrom diagnóza komplikace MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- kazuistiky MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Najčastejším tumorom malej panvy u žien sú myómy. Medzi konvenčné chirurgické terapeutické metódy patria: laparotomická myomektómia, supravaginálna amputácia uteru a hysterektómia s adnexektómiou alebo bez nej. S rozvojom miniinvazívnych techník možno dnes myómy eliminovať aj laparoskopickou enukleáciou, resp. hysteroresektoskopicky. Napriek týmto široko akceptovaným postupom existuje špecifická skupina pacientok, u ktorých ich nemožno uplatniť. V tomto prípade sme nútení uvažovať o použití nechirurgických metód liečby. Medzi ne patria: embolizácia uterinných artérií a hormonálna liečba. Najnovšie techniky reprezentujú: perkutánna laserová ablácia myómov, kryoablácia, transvaginálna oklúzia uterinných artérií a ultrazvuková ablácia riadená magnetickou rezonanciou. Všetky spomenuté postupy nie sú aj tak pre väčšinu žien atraktívne, najmä pre tie, ktoré žiadajú o zachovanie fertility. Zdá sa, že realitou budúcnosti sa stane génová terapia.
The most frequent tumor in female minor pelvis are myomas. The conventional surgical approaches are: laparotomic myomectomy, supravaginal uterine amputation, and hysterectomy with or without adnexectomy. Current standard miniinvasive techniques represent laparoscopic myomectomy, and hysteroresectoscopy. However, there is a group of patients, in which we cannot provide this treatment. We have to speculate about non-surgical therapeutic methods like uterine artery embolization and hormonal treatment. The latest techniques represent: percutaneous laser ablation, cryoablation, transvaginal uterine artery occlusion, and magnetic resonance imaging (MRI)-guided focused ultrasound. This is not an attractive choice for many women, especially patients desiring to preserve their fertility potential. Gene therapy seems to become a clinical reality.
Predčasný pôrod je závažnou príčinou morbidity a mortality novorodenca. Zlepšenie kvality perinatologickej starostlivosti posúva možnosti v starostlivosti o extrémne nezrelých novorodencov k čoraz nižším gestačným týždňom. To vedie k vzostupu počtu cisárskych rezov v 22.-26. týždni gravidity. Takto ukončené tehotenstvo v mnohých prípadoch neprináša predpokladaný benefit a nezlepšuje perinatálny výstup a v porovnaní s vaginálne vedeným pôrodom predstavuje aj výraznejšiu iatrogéniu rodičky. Preto indikácie pre ukončenie predčasného pôrodu per sectionem caesaream musia byť racionálne a individuálne zvážené a vyhradené najmä pre situácie s nutnosťou okamžitého ukončenia gravidity.
Preterm labor is a serious cause of neonatal morbidity and mortality. Improvement in prenatal health care shifts possibilities in care of extremely premature neonates to lower gestational weeks. It leads to higher caesarean section rate in the 22nd - 26th weeks. Pregnancy termination by caesarean section often does not bring supposed benefit and it does not improve prenatal outcome and presents a considerable iatrogenisation of pregnant woman in confrontation with vaginal birth. Therefore, the indications for caesarean section in preterm labor must be considered rationally and individually, and they must be reserved for acute pregnancy termination.
Závažné vrodené vývojové chyby patria celosvetovo k významným príčinám perinatálnej úmrtnosti a k príčinám úmrtí detí v neskoršom veku. V posledných 2 až 3 desaťročiach sme svedkami významného pokroku v oblasti perinatológie, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sa stala aj prenatálna diagnostika. Prenatálny skríning nám umožňuje intrauterinne odhaliť podstatnú časť závažných vrodených vývojových chýb a aktívne usmerňovať ich ďalší vývoj, prípadne liečbu. Zámerom autorov bolo priniesť detailnejší pohľad na efektivitu rutinného ultrazvukového skríningu v období 2. trimestra tehotnosti. Pre prehľadnosť problematiky sa rešpektovalo topografické hľadisko opisu najčastejšie sa vyskytujúcich vývojových chýb.
Major congenital anomalies remain a leading worldwide cause of perinatal mortality and infant deaths at a later age. Over the past 2 or 3 decades there have been significant advances in the field of perinatology with prenatal diagnostics becoming its distinguished part. The present screening practice enables us to disclose a considerable amount of major congenital anomalies in utero thus giving us the opportunity to control their natural course and therapy, if available. The authors intended to draw attention to the effectiveness of a routine ultrasound screening in the 2nd trimester of pregnancy. On the ground of clarity the description of the most frequent anomalies follows a topographical aspect.
Dopplersonografické vyšetrenie je neinvazívnym, opakovateľným, reprodukovateľným a pre pacientku a jej plod veľmi dobre tolerovateľným vyšetrením. V súčasnosti patrí medzi základné vyšetrovacie metódy v prevencii a diagnostike patológií gravidity a preto zohráva kľúčovú úlohu v ich manažmente. Vzhľadom na zložitosť problematiky presahujúcu rozsah príspevku sa autori snažia o stručnú charakteristiku základných dopplersonografických parametrov materno-placento-fetálnej jednotky a s nimi súvisiacich najčastejších patológií v druhej polovici gravidity.
Doppler ultrasound is a non-invasive, repeatable, reproducible, and for the patient and her foetus well-tolerated examination. It is a fundamental method in prevention and diagnostics of pregnancy pathologies and it plays a key role in their management. Concerning a complexity of this issue extending the article length the authors aim at a brief characteristic of basal doppler parameters in maternal-placental-foetal unit and describing the most common pathologies in the second half of pregnancy related to it.
Cieľ štúdie: Uviesť prehľad o epidemiológii, etiopatogenéze a o súčasných diagnostických postupoch syndrómu jednej umbilikálnej artérie (SUA). Autori opisujú jeden prípad SUA komplikovaného intrauterinnou rastovou retardáciou (IUGR) a možný manažment podobne rizikových gravidít. Typ štúdie: Prehľad literatúry a kazuistika. Názov a sídlo pracoviska: Gynekologicko-pôrodnícka klinika Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského, Martin. Predmet a metóda štúdie: Vyšetrovacie postupy a manažment prípadu SUA komplikovaného IUGR. Záver: SUA je najčastejšou pupočníkovou malformáciou. Nález izolovaného SUA výrazne nezvyšuje perinatálnu morbiditu a mortalitu, ale v asociácii s inými patológiami vedie k zvýšeným perinatálnym stratám. Vhodný manažment ochorenia je stále nejednoznačný (najmä v otázke invazívnej antenatálnej diagnostiky), ale nález SUA by mal byť dôvodom pre prísnejšie sledovanie gravidity, načasovanie pôrodu, voľbu vhodného spôsobu pôrodu a promptnejšiu intervenciu počas tehotnosti a pôrodu. V našom prípade sa včasnou intervenciou podarilo porodiť živého nezrelého novorodenca s dobrou popôrodnou adaptáciou a dobrou prognózou.
Authors present a review of epidemiology, ethiopathogenesis and current diagnostic approaches of single umbilical artery syndrome (SUA). They describe one case of SUA complicated with intrauterine growth restriction (IUGR), and possible management of risk pregnancy like that. SUBJECT: Literature review and a case report. SETTING: Department of Gynecology and Obstetrics, Jessenius Medical Faculty, Commenius University, Martin, Slovak Republic. SUBJECT AND METHOD: The observation and management of one case with SUA and IUGR. CONCLUSION: SUA is the most frequent umbilical malformation. The finding of isolated SUA does not markedly increase perinatal morbidity and mortality, but its association with other pathologies leads to higher perinatal losses. An accurate management is still unclear (invasive antenatal diagnosis, especially), but SUA diagnosis should be a reason for more strict observation, timing of delivery, appropriate mode of delivery, and/or for more prompt intervention during pregnancy and labor. An early intervention and appropriate termination of pregnancy allowed delivery of live premature newborn with good posptartal adaptation and good prognosis was delivered after early intervention in our case.
