Úvod: Endoskopická submukózna disekcia (ESD) je endoskopická liečebná metóda na odstránenie neoplastických lézií tráviaceho traktu. Vďaka tejto technike sme schopní dosiahnuť kompletnú (en bloc) R0 endoskopickú resekciu aj veľkých lézií v jednom kuse. Získavame tým cenný resekát na ďalšie histopatologické hodnotenie a pri vhodne zvolenej lézii docielime kuratívnu resekciu. Metódy: Retrospektívna analýza nášho súboru v období 1/2020–1/2023. Primárnym cieľom bolo zistiť, ako endoskopické hodnotenie a voľba zaradených rektálnych lézií liečených technikou ESD koreluje s histopatologickými výsledkami. Sekundárnym cieľom bolo zistiť kurativitu nami vykonanej liečby. Zaradili sme lézie nad 20 mm s predpokladom maximálnej invázie do povrchových častí submukózy, teda JNET 2B. Okrem toho sme zaradili recidivujúce lézie v jazve po predchádzajúcej endoskopickej alebo chirurgickej liečbe, podslizničné lézie do 20 mm a menšie ako 20-mm lézie najmä v dolnom rekte, ktoré nemožno en bloc R0 radikálne odstrániť technikami založenými na slučke. Výsledky: Celkovo sme zaradili 76 rektálnych lézií. JNET 2B lézií bolo z toho 59 (77,6 %). Najčastejšia výsledná histopatologická diagnóza bola high-grade displázia (HGD), a to u 35 (46 %) prípadov. Kuratívnu endoskopickú resekciu sme dosiahli u väčšiny (93,4 %) pacientov. Piati pacienti (5,26 %) potrebovali po ESD a ďalšom stagingu následnú chirurgickú alebo onkologickú terapiu. Záver: Výsledky našej práce potvrdzujú efektivitu ESD ako terapeutickej metódy vhodnej na dosiahnutie en bloc RO resekcie rektálnych lézií, a tým ich správneho histopatologického zhodnotenia. Správna selekcia pacientov ostáva kľúčová.
Introduction: Endoscopic submucosal dissection (ESD) is an endoscopic treatment method for the removal of neoplastic lesions of the digestive tract. Thanks to this technique, we can achieve complete (en bloc) R0 endoscopic resection of even large lesions in one piece. We thereby obtain a valuable resection for further histopathological evaluation and, with a suitably chosen lesion, achieve a curative resection. Methods: Retrospective analysis of our file in the period 1/2020–01/2023. The primary objective was to determine how endoscopic evaluation and selection of included rectal lesions treated with the ESD technique correlates with histopathological results. The secondary objective was to determine the curability of the treatment we performed in our group of patients. We included lesions over 20 mm with the assumption of maximum invasion into the surface parts of the submucosa, i.e., JNET 2B. In addition, we included recurrent lesions in the scar after previous endoscopic or surgical treatment, submucosal lesions up to 20 mm and lesions smaller than 20 mm, especially in the lower rectum, which cannot be radically removed en bloc by loop-based techniques. Results: We included a total of 76 rectal lesions. JNET 2B lesions were 59 of them (77.6%). The most common histopathological diagnosis was high-grade dysplasia (HGD) in 35 (46%) cases. We achieved curative endoscopic resection in the majority (93.4%) of patients. Five patients (5.26%) required subsequent surgical or oncological therapy after ESD and further staging. Conclusion: The results of our work confirm the effectiveness of ESD as a therapeutic method suitable for achieving en bloc R0 resection of rectal lesions and thus their correct histopathological evaluation. However, the correct selection of patients remains crucial.
- MeSH
- infekce papilomavirem * dějiny terapie MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- nádory děložního čípku prevence a kontrola MeSH
- očkovací schéma MeSH
- Papillomaviridae imunologie patogenita MeSH
- pediatrie MeSH
- prekancerózy MeSH
- primární prevence MeSH
- vakcinace metody trendy MeSH
- vakcíny proti papilomavirům * dějiny terapeutické užití MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- ženské pohlaví MeSH
Uplynuli už viac ako dve dekády od prvého kontaktu a identifikovania zákernej a pustošiacej infekcie vyvolanej vírusom HIV (Human Imunodeficiency Virus). Prešli sme z času, keď nebolo možné stanoviť diagnózu a keď nebola známa žiadna liečba, do éry vývoja celého radu liečiv. Najväčším spomedzi týchto úspechov je možnosť prevencie prenosu HIV infekcie z postihnutej matky na dieťa, ktorá významným spôsobom môže redukovať vertikálny prenos HIV infekcie v populácii. Tak ako novorodenci aj adolescenti predstavujú jedinečnú skupinu v súvislosti s HIV infekciou. U adolescentov, ktorí boli infikovaní prenatálne, sa v súčasnosti stretávame s chronickým ochorením, ktoré prináša jedinečné otázky a výzvy pre lekára. Nasledujúci článok upriamuje pozornosť na túto infekciu v čase, keď najmä v skupine adolescentov narastá počet nových infekcií viac ako v minulosti.
More than two decades have passed since this devastating infection caused by HIV (Human Imunodeficiency Virus) was first identified. We have come from the time when no diagnosis could be made and there was no treatment, to the era when the development of multiple therapeutic agents are commonplace. Foremost amongst these accomplishments is our ability to prevent mother to child transmission of HIV infection, resulted in decreasing of vertical infections. HIV-infected newborns and adolescents represent a unique population requiring specialized medical and psychosocial HIV care. Perinatally infected adolescents battle with chronic disease with unique issues and challenges for health care workers. This item discusses hallmarks of this infection in the time of increase in number of new diagnoses, especially in group of adolescents.
