- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
Cieľ: zhodnotenie skúseností s diagnostikou a liečbou symptomatickej urolitiázy u gravidných žien. Materiál a metódy práce: retrospektívne hodnotených 21 gravidných žien (priemerný vek 27 r., rozpätie 21–39 r.). Lokalizácia konkrementu: močovod u 17/21 (81 %), oblička u 4/21 (19 %), vpravo u 16/21 (76 %), vľavo u 5/21 (24 %). Predošlá pozitívna anamnéza urolitiázy zaznamenaná len u 4/21 (19 %) gravidných žien. Príznaky urolitiázy: bolesť v boku u 14/21 (66 %), bolesť v boku a febrílie (> 38 °C) u 5/21 (24 %), makroskopická hematúria u 1/21 (5 %) a príznaky dolných močových ciest tiež u 1/21 (5 %) gravidných žien. Diagnostika: anamnéza, ultrasonografia, laboratórne vyšetrenia. Aktívne sledovanie s podpornou starostlivosťou (primeraná hydratácia, analgézia, antibiotiká a pod.) realizované u 11/21 (52 %) gravidných žien, u 7/21 (33 %) žien urobený stenting močovodu a nefrostómia u 3/21 (15 %) pacientok. Výsledky: Spontánny odchod konkrementu zaznamenaný u 10 (48 %) žien. Po pôrode boli úspešne realizované: ureteroskopické odstránenie konkrementu u 8 (38 %) a ESWL u troch (14 %) postihnutých. Komplikácie: uskladňovacie („iritačné“) príznaky dolných močových ciest u 5/7 (71 %), rýchla inkrustácia stentu u 2/7 (29 %) a febrilný stav (> 38 °C u 1/7 (14 %) po zavedení ureterálneho stentu. Krátkodobé krvácanie bolo pozorované u 1/3 pacientok s nefrostómiou. Ani u jednej pacientky nebolo zaznamenané poškodenie plodu alebo iné významnejšie komplikácie tehotenstva alebo pri samotnom pôrode. Záver: Diagnostika a liečba symptomatickej urolitiázy v gravidite nemusí byť tak jednoduchá, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Hlavnou diagnostickou zobrazovacou metódou v gravidite je bezpochyby ultrasonografia. Potvrdilo sa, že mnoho (48 % tohto súboru) konkrementov zistených počas tehotenstva, odchádza spontánne. Aktívne sledovanie a podporná starostlivosť boli základnou liečebnou stratégiou u gravidných žien s urolitiázou. V prípade pretrvávajúcich bolestí alebo nebezpečia vzniku pyonefrózy/urosepsy bola riešením dočasná drenáž moču vnútorným stentom alebo aj nefrostómiou. Definitívna liečba po pôrode (endoskopická manipulácia, prípadne ESWL) bola tiež vysoko efektívna a bezpečná. Komplikácie takéhoto postupu boli minimálne. Včasná diagnóza, použitie vhodnej liečby a medziodborová spolupráca (najmä s gynekológom a rádiológom) boli významnými predpokladmi pre dosiahnutie úspešného výsledku.
Objective: to assess owvn experience with diagnosis and treatment of urolithiasis in pregnancy Material and methods: 21 pregnant vomen (average age 21 years, range 21–39 years) was evaluated in retrospective analysis. The localisation of stones were: ureter (in 17/21 (81 %)), kidney (in 4/21 (19 %)), right (in 16 (76 %)), left (in 5/21 (24 %)) pregnant patients. Positive history of urolithiasis (before pregnancy) was noted in 4/21 (19 %) women. Symptoms of urolithiasis were: flank pain (in 14/21 (66 %)), flank pain plus fever more than 38 °C (in 5/21 (24 %)), gross hematuria (in 1/21 (5 %)) and irritative lower urinary tract symptoms (in 1/21 (5 %)). Diagnosis is based on history, physical examination, laboratory examination and ultrasonography. Treatment of urolithiasis in pregnancy: active expectant management with supportive care (appropriate hydration, analgesia, antibiotics, etc.) in 11/21 (53 %), ureteral stent in 7/21 (33 %) and percutaneous nephrostomy in 3/14 (14 %) patients. Results: 10/21 (48 %) patients passed their stones spontaneously. Definitive treatment (ureteroscopic management in 8/21 (38 %)and extracorporeal shock wave lithotripsy in 3/21 (14 %)) were performed safely and and effectively in post partum period. Complications: irritative lower urinary tract symptoms in 5/7 (71 %), rapid stent encrustation in 2/7 (29 %), and fever more than 38 °C in 1/7 (14 %) after indweling uereteral stent. Short – lasting gross hematuria was noted in 1/3 (33 %) women with percutaneous nephrostomy. There was no recorded any serious complication of pregnancy or childbearing. Conclusion: Diagnosis and therapeutic management of urolithiasis in pregnancy is not too easy. Ultrasonography remains the cornerstone of imaging of urinary tract in pregnant women. There was confirmed, that more (48 % in this group of patients) stones passed spontaneously (still during a pregnancy or in the postpartum period). Active management with supportive care were a basal treatment strategy in a pregnant women with urolithiasis. Temporary urinary drainage (indwelling ureteral stent placement, or percutaneous nephrostomy) was effective resolution in a cases of incipient pyonephrosis/urosepsis, and intractable pain. Definitive treatment (endoscopic manipulation, extracorporeal shock wave lithotripsy) were higly effective and safe (with minimal complicatons) in a postpartum period also. Prompt diagnosis, adequate therapy and interdisciplinary collaboration (between urologist, radiologist and obstetrician) are strictly required for the possibilty of an excellent, stone free outcome.
