Problém a cieľ. Autori skúmajú učebnú, verbálnu a matematickú kompetenciu študentov slovenských univerzít. Predpokladajú centrálne postavenie učebnej kompetencie v štruktúre kľúčových kompetencií. Súbor a procedúra. Vzorku tvorilo 1027 študentov ekonomického, filozofického, manažérskeho a technického smeru, s priemerným vekom 21,7 rokov (SD = 2,31). Úroveň kognitívnych kompetencií bola meraná priamo, verbálnym a matematickým testom z Hodnotenia manažérskych predpokladov (Kollárik et al., 1993), učebná kompetencia Entwistleho dotazníkom (1981). Dáta boli podrobené dvojcestnej analýze rozptylu a regresnej analýze. Výsledky. Analýza ukázala významné rozdiely z hľadiska odboru, rodu, ročníka a stupňa štúdia v úrovni kompetencií. Regresnou analýzou boli vyčlenené prediktory a ich podiel na vysvetlení variability kognitívnych kompetencií a prospechu. Záver. Verbálna kompetencia je najviac rozvinutou, v matematickej študenti dosahujú priemerné výsledky. Učebná kompetencia predikuje iba čiastočne kognitívne kompetencie a prospech.
