Úvod: Porovnanie nákladov na chirurgickú a endovaslulárnu liečbu aneuryziem abdominálnej aorty (AAA) vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP) v rokoch 2009–2010. Materiál a metodika: V rokoch 2009 a 2010 bolo vo VšZP liečených 211 pacientov s AAA s priemerným vekom 69 rokov (rozmedzie: 41–91 rokov). Z toho sa 174 pacientov podrobilo chirurgickej liečbe a 37 pacientov bolo riešených endovaskulárne. V obidvoch skupinách sme sledovali celkové náklady na liečbu, úhradu za hospitalizáciu (UH) a zvlášť účtovaný materiál (ZM), náklady na krv a deriváty a úhradu za CT (computer tomography) vyšetrenia a vek pacientov. Pre štatistické porovnanie sme využili neparametrický Mann-Whitney U test, pričom hranica štatistickej významnosti bola < 0,01. Dáta boli spracované a porovnané formou kontingenčných tabuliek v programe MS Excel a potom štatisticky spracované v programe StatSoft, Inc. (2011). STATISTICA (data analysis software system), version 10. www.statsoft.com. Výsledky: Celkové dvojročné náklady VšZP na liečbu AAA boli 1 212 188 €, z toho predstavovali náklady OR (open repair) 37 % a na EVAR (endovascular aneurysm repair) 63 % (p< 0,01). EVAR je nákladovo náročnejší z hľadiska použitia ZM (zvlášť účtovaný materiál, p< 0,01) a využitia CT vyšetrení (p< 0,01). OR je nákladnejší z hľadiska spotreby krvi (p< 0,01). Priemerná celková cena hospitalizácie pri EVAR-e bola 21038 € a u OR 2493 €, čo predstavuje iba 12 % z nákladov EVAR-u. Vek pacientov nemá vplyv na náklady (p> 0,01). Rozhodujúci vplyv na náklady má cena ZM, ktorá predstavuje až 90 % nákladov pri EVAR a 44 % pri OR. Záver: Chirurgická a endovaskulárna liečba sú účinné terapeutické modality pre liečbu AAA. Náklady na liečbu EVAR-u predstavujú viac ako 8 násobok nákladov chirurgickej liečby. Z hľadiska kontroly nákladov ZP na liečbu AAA musia byť jasne definované explicitné indikačné kritériá pre EVAR. Z hľadiska výšky nákladov predstavuje chirurgická liečba zlatý štandard pre liečbu AAA u „good risk“ pacientov a pacientov kde nie sú lokálne prekážky chirurgickej liečby (napr. kolostómia, hostile abdomen, ren arcuatus a iné). Zatiaľ čo EVAR predstavuje do značnej miery paliatívnu liečbu AAA s potrebou doživotného sledovania, chirurgická liečba reprezentuje radikálny spôsob riešenia AAA. Zdravotná poisťovňa je rozhodujúcim regulátorom v systéme platieb za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Na jednej strane rozvoj medicínskych technológií ich finančná náročnosť a na druhej strane limitované, vzácne zdroje sú zdrojom „napätia“ medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a regulátormi (poisťovne, Ministerstvo zdravotníctva). Jednou z možností, ako spomaliť „otvárajúce sa nožnice“ je zaviesť jasné pravidlá pre vstup nových technológií do klinickej praxe, jasne definovať náklady (COI – cost of illness), užitočnosť a nákladovú efektívnosť (CEA – cost effectiveness analysis, ICER – incremental cost effectiveness ratio, QALY – quality adjusted life year). Napriek tomu, že sme viac ako 20 rokov po „nežnej revolúcii“, zatiaľ sa podarilo iba slabo implementovať zásady zdravotnej ekonómie a hodnotenie medicínskych technológií do praxe. Porovnanie nákladov liečby je uplatniteľné v mnohých oblastiach klinickej medicíny a v prípade dobre definovaných dát môže byť zdrojom aj pre stanovenie ICER, CEA a QALY. Kĺučové slova: aneuryzma brušnej aorty – chirurgická a endovaskulárná liečba – náklady
Introduction: A comparison of the costs of a surgery and an endovascular treatment of abdominal aortic aneurysms (AAA) for the General Health Insurance Company (VšZP) in 2009–2010. Material and methods: Between 2009 and 2010, VšZP paid for treatment of 211 patients with AAA with an average age of 69 years (range: 41–91 years). Out of these, 174 patients underwent surgical treatment and 37 patients were treated by endovascular means. In both groups, we observed a total cost of treatment, payment for hospitalization (UH) and separately charged material (ZM), the cost of blood and reimbursement for CT (computer tomography) examinations and the patient age. For statistical comparison, we used the nonparametric Mann-Whitney U test, the limit of statistical significance was <0.01. The data were processed and compared by means of contingency tables in MS Excel and then statistically processed in the program StatSoft, Inc.. (2011). STATISTICA (data analysis software system), version 10th www.statsoft.com. Results: The total two-year costs of VšZP for the treatment of AAA were € 1 212 188 – out of which 37% were represented by the OR costs (open repair) and 63% for EVAR (endovascular aneurysm repair) (p <0.01). In terms of the ZM use (p <0.01), and the use of CT examinations (p <0.01), EVAR is cost demanding. OR is cost demanding in terms of the blood consumption levels (p <0.01). The average total cost per admission was € 21,038 for EVAR and € 2,493 for OR, representing only 12% of the total EVAR costs. The age of patients has no impact on the costs (p> 0.01). The decisive impact on the total costs is represented by ZM, which presents 90 % of costs of EVAR method and 44% of OR method. Conclusion: OR and EVAR are effective modalities for the treatment of AAA. EVAR is a minimally invasive method, but the treatment costs are more than 8 times higher than the costs of surgical treatment. In terms of the VšZP cost control for the treatment of AAA, there must be clearly defined explicit indication criteria for EVAR. In terms of the costs for the treatment of AAA with “good risk” patients and those cases where there are no local obstacles for the surgical treatment (eg, colostoma, hostile abdomen, ren arcuatus and other), the surgical therapy is a “gold” standard. The health insurance company is a crucial regulator of the system of payment for provided medical care. The development of medical technology and the financial burden, on one hand, and the limited and scarce resources, on the other hand, are a source of “tension” between the health care providers and the regulators (insurance, Ministry of Health). One way to slow the “opening of the scissors” is to establish clear rules for the entry of new technologies into clinical practice, clearly defined costs (COI – cost of illness), and the usefulness and cost-effectiveness (CEA – cost-effectiveness analysis, ICER – incremental cost-effectiveness ratio, QALY – quality-adjusted life year). Despite the fact that it has beenmore than 20 years after the “velvet revolution”, implementing the principles of health economics and health technology into practice has been managed in a rather weak way. The comparison of the costs of treatment is applicable in many areas of clinical medicine, and in the case of well-defined data it can be a source for the determination of ICER, CEA and QALYs.
- MeSH
- aneurysma břišní aorty * ekonomika chirurgie MeSH
- dospělí MeSH
- endovaskulární výkony * ekonomika MeSH
- hospitalizace ekonomika MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- náklady a analýza nákladů statistika a číselné údaje MeSH
- náklady na zdravotní péči klasifikace statistika a číselné údaje MeSH
- neparametrická statistika MeSH
- počítačová rentgenová tomografie ekonomika MeSH
- retrospektivní studie MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- věkové faktory MeSH
- všeobecné zdravotní pojištění MeSH
- výkony cévní chirurgie * ekonomika MeSH
- zdravotnické prostředky ekonomika MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- Publikační typ
- srovnávací studie MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Sclerosis multiplex je progresívne autoimunitné ochorenie s demyelinizačným postihnutím nervových buniek CNS. Mitoxantron je imunosupresívna látka, ktorá vedie k preukázateľnej redukcii aktivity ochorenia. Na našom pracovisku sme spracovali údaje získané od 16 pacientov, u ktorých došlo počas 18 mesiacov pred zahájením liečby mitoxantronom k progresii ochorenia minimálne o 1 bod v EDSS. Je to retrospektívna, nekontrolovaná štúdia. Uvedeným pacientom sme podávali mitoxantron v celkovej dávke 60 až 120 mg, liečba trvala 6 - 15 mesiacov. Sledovali sme efekt mitoxantronu na progresiu ochorenia (EDSS), vplyv na počet atakov počas liečby, do jedného a dvoch rokov po ukončení liečby. Aj po 2 rokoch od ukončenia liečby mal liek stabilizujúci efekt u polovice pacientov, ako na stupeň neurologického deficitu (EDSS), tak aj na aktivitu ochorenia. Výsledky, aj keď získané retrospektívne, sú porovnateľné s predchádzajúcimi štúdiami.
Multiple sclerosis is a progressive autoimmune disease with present demyelinization of CNS nerve cells. Mitoxanthrone is an immunosuppressive agent with detectable reduction of disease activity. It is an efficient sort of therapy mainly in later stages of the disease. We prepared data from 16 patients, whose EDSS had increased at least in one point during last 18 months before the therapy with mitoxanthrone started. It is a retrospective uncontrolled study. The patients received mitoxanthrone in total dose of 60 - 120 mg, the therapy lasted for 6 - 15 months. We scored the effect on disease progression (EDSS) and number of relapses during the therapy, 12 months and 24 months after finishing the therapy.We observed improvement, although not significant. Moreover, 2 years after finishing the therapy we confirmed that mitoxanthrone had holding effect in a half of patients regarding the EDSS and activity of the disease. Results, though obtained retrospectively, are comparable with preliminary studies.
