Cieľ: V retrospektívnej štúdii vyhodnotiť morfologický a funkčný výsledok liečby u pacientov s endoftalmitídou po úraze oka s cudzím vnútroočným telesom v zadnom segmente oka. Materiál a metodika: V roku 1989–2007 na Klinike oftalmológie LF UK a FNsP Bratislava boli liečení 216 pacienti (216 očí) s cudzím vnútroočným telesom v zadnom segmente oka. V 34 očiach (15,7 %) bol priebeh komplikovaný rozvojom endoftalmitídy. Pacienti boli vo veku 7–59 rokov (priemerný vek 35,6 rokov). Po prepustení z kliniky boli sledovaní na vitreoretinálnej ambulancii až do obdobia stabilizácie stavu, od 1 mesiaca do 5,6 roka (priemerné obdobie sledovania 1,6 roka). Vyhodnotili sme epidemiologické faktory, morfologický a funkčný výsledok liečby. Výsledky: Dobrý morfologický výsledok dosiahli 18 pacienti (52,9 %). Zlý morfologický výsledok na konci sledovania mali 16 pacienti (47,1 %). Medzi oči so zlým anatomickým výsledkom sme zaradili stav po enukleácii, eviscerácii oka, atrofiu oka a odlúpenie sietnice. Iniciálnu centrálnu ostrosť zraku 5/50 a lepšiu mali 4 pacienti (11,8 %), horšiu ako 5/50 a lepšiu ako pohyb ruky mali 4 (11,8%) a pohyb ruky a horšiu malo 26 pacientov (76,5 %). Výslednú centrálnu ostrosť zraku 5/50 a lepšiu malo 8 pacientov (23,5 %), horšiu ako 5/50 a lepšiu ako pohyb ruky mali 4 pacienti (11,8 %) a pohyb ruky a horšiu malo 22 očí (64,7 %). Záver: Skoré rozpoznanie a správna liečba posttraumatickej endoftalmitídy je rozhodujúca pre zachovanie oka a jeho funkcií. Dobrým prognostickým ukazovateľom je iniciálna centrálna ostrosť zraku lepšia ako pohyb ruky pred okom.
Objective: To evaluate morphological and functional results of therapy in patients with endophthalmitis associated with intraocular foreign bodies in posterior segment in retrospective study. Material and methods: In the Department of Ophthalmology, School of Medicine, Comenius University Bratislava we treated 216 patients (216 eyes) with intraocular foreign bodies in posterior segment of the eye in the years 1989-2007. Endophthalmitis developed in 34 eyes (15.7 %). Patients were in age between 7–59 years, average 35.6 years. Patients were examined in outpatient department, follow up ranged from 1 month to 5.6 years, average 1.6 years. We evaluated epidemiological factors, morphological and functional results in this study. Results: Good morphological results were achieved in 18 patients (52.9 %) and bad morphological results in 16 patients (47.1 %). Enucleation, evisceration of the globe, phthisis and retinal detachment were defined as bad morphological results. Initial visual acuity 5/50 and better had 4 patients (11.8 %), less than 5/50 and better than hand movement had 4 patients (11.8 %) and hand movement and less had 26 patients (76.5 %). Final visual acuity 5/50 and better had 8 patients (23.5 %), less 5/50 and better than hand movement had 4 patients (11.8 %) and hand movement and less had 22 patients (64.7 %). Conclusion: Early recognition and correct treatment of posttraumatic endophthalmitis is necessary for maintaining of the eye and its functions. Initial visual acuity better than hand movement is a good prognostic factor.
- MeSH
- cizí těleso v oku diagnóza chirurgie komplikace MeSH
- dítě MeSH
- dospělí MeSH
- endoftalmitida etiologie terapie MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- mladý dospělý MeSH
- penetrující poranění oka MeSH
- rizikové faktory MeSH
- Check Tag
- dítě MeSH
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- mladý dospělý MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
154 s : il., tab., grafy ; 25 cm
Práca sestier v klinickej praxi aj v ošetrovateľskom výskume je postavená predovšetkým na ošetrovateľstve založenom na dôkazoch. Spolu s prebiehajúcou elektronizáciou zdravotníctva (e-Health) si vyžaduje ich komplexnú zmenu postojov a zručností v pracovnej činnosti. Z toho prirodzene vyplývajú aj širšie možnosti vo výučbe sestier v pregraduálnom štúdiu. Celá výučba by mala byť koncipovaná tak, aby kládla dôraz na rozšírený rozvoj schopností, zručností, návykov sestry s ohľadom nielen na e-Health, ale aj ošetrovateľskú prax založenú na dôkazoch, ktorú pri komplexnej starostlivosti o pacienta nie je možné zanedbať. Vzhľadom na to, že v budúcnosti bude veľkú časť pracovného času sestry tvoriť nielen práca a osobný kontakt s pacientom, ale aj práca na počítači a vedecká práca, musí byť sestra schopná už v súčasnosti popri svojich pracovných povinnostiach rutinne používať počítač minimálne na užívateľskej úrovni. V práci s informáciami by mala byť presná a rýchla (analýza stavu pacienta a rýchle rozhodovanie v stanovení ďalšieho postupu ošetrovateľskej starostlivosti). Už v prvom ročníku štúdia ošetrovateľstva je možné upevňovať a rozvíjať tieto požadované vlastnosti sestry. Jedným z predmetov vhodných na tento účel je podľa nášho názoru lekárska fyzika.
Zdravotnícke služby v celosvetovom meradle čelia množstvu aktuálnych a naliehavých problémov - zdravotníckych, demografických a finančných - ktorých riešenie sa stáva neustále naliehavejším. Jednou z reakcií krajín EU na tento stav je dokument členských krajín EÚ COM(2004) 356 (e-Health – making healthcare better for European citizens: An action plan for a European e-Health Area) Pojem eHealth, ktorý sa vyskytuje v názve tohto dokumentu, v posledných rokoch nahradil doteraz používané pojmy ako informačno komunikačné technológie (ICT) pre podporu zdravotníckych procesov, zdravotnícka a medicínska informatika a pod. Súčasne symbolizuje dôraz a význam, ktorý sa kladie na využívanie nových a moderných počítačom podporovaných technológií v celom spektre služieb a činností súvisiacich s poskytovaním zdravotníckej starostlivosti. Slovensko, ako členská krajina EU, prijala záväzok napĺňať znenie uvedeného dokumentu – COM(2004) 346 - a napĺňať jeho obsah. Jedným z dôsledkov prijatia tohto záväzku je aj vypracovanie návrhu koncepcie pre plnenie cieľov národnej stratégie eHealth SR, akceptujúc aj požiadavky tohto dokumentu. Prijatá koncepcia stratégie eHealth sa následne premieta do akčných plánov e-Health na jednotlivé roky pokrývané koncepciou. V súčasnosti (december 2006) prebieha hodnotenie plnenia akčného plánu na rok 2006, ako súčasť prípravy akčného plánu na rok 2007. Akčný plán na rok 2006 sa orientoval na podporu eHealth v troch základných líniách. Prvou bola oboznamovanie odbornej medicínskej verejnosti s metodikami a technológiami eHealth, aktivovanie účasti zástupcov SR na eHealth akciách konaných v krajinách EU a aktívne zastúpenie predstavoteľov SR v eHealth orgánoch EU (EHTEL, eHealth Working Group a pod.). Druhou líniou bol výber vhodných štandardov zdravotníckej informatiky – analýza štandardov prijatých v rámci ISO TC 215 a CEN TC 251 a analýza možností v súvislosti s implementáciami štandardov HL7, SNOMED, ICPC2 a pod. Tretiu líniu tvorili prípravné práce na podporu rozvoja hlavných smerov eHealth, ktoré boli na rok 2006 definované: elektronický zdravotný záznam, e-prescription, mimonemocničná zdravotná starostlivosť, infraštruktúra ICT a vzdelávanie v oblasti medicínskej a zdravotníckej informatiky. Pripravovaný akčný plán na rok 2007 pokračujú v uvedených troch líniách s tým, že sa jednotlivé zámery a aktivity snaží posunúť vyššie ako po stránke kvality, tak aj viac smerom od koncepcií, analýz a skúmania možností do oblasti prípravy a realizácie pilotných projektov a následných širších implementácií. Ako nová línia sa do plánu na rok 2007 premieta snaha vytvoriť Národný zdravotnícky informačný systém, ktorý bude do jedného funkčného celku integrovať jednotlivé prvky stratégie eHealth a umožní ich ďalej rozvíjať tak, aby sa maximalizoval synergický efekt z ich predpokladanej implementácie.
