Probiotika jsou živé mikroorganismy lidského původu, která při opakovaném podávání mají prokazatelně příznivé účinky na lidské zdraví. Probiotika obvykle rozdělujeme na léčiva s velmi podrobnou dokumentací genetické čistoty, biologického chování a léčebnou účinnost a bezpečnost u určitého chorobného stavu a na probiotika splňující požadavky dietních doplňků, jež tato podrobná data nemají. Nejlépe testovaným mikrobem ze skupině probiotických léčiv je nepatogenní Escherichie coli, kmen Nissle 1917. Probiotika se využívají v profylaxi a terapii průjmů indukovaných antibiotiky, v prevenci vzniku clostridiové kolitidy, v udržovací léčbě ulcerózní kolitidy a v prevenci pouchitidy. Specifické postavení mají v prevenci vzniku nekrotizující enterokolitidy u novorozenců.

Probiotics are live organisms of the human origin, which after repeated administration, have provable effects on human health. We usually divide probiotics to medicaments with a very detailed documentation of genetics purity, biological behaviour and treatment effectiveness and safety in a certain pathological condition and to probiotics which meet the requirements of dietary supplements, but do not have these detailed data. In the group of probiotic medicaments the best tested microbe is non-pathogenic Escherichie coli, strain Nissle 1917. Probiotics are used in prevention and therapy of diarrhoea induced by antibiotics, in prevention of clostridium colitis origination, in maintenance therapy of ulcerative colitis and in prevention of pouchitis. They have a specific position in the prevention of necrotising enterocolitis origination in newborns.

Využitie najnovších molekulárnych metodík v analýze mikrobioty posunulo i naše chápanie úlohy komenzálnych baktérií v etiopatogenéze nešpecifických črevných zápalových ochorení (IBD). Tento prehľadový článok sa zameriava na zhodnotenie súčasného pokroku v chápaní úlohy baktérií v intestinálnej homeostáze a v patogenéze IBD ochorení. U pacientov s Crohnovou chorobou a ulceróznou kolitídou nachádzame abnormálne zloženie intestinálnej mikroflóry (dysbióza), ktorá je charakterizovaná redukciou bakteriálnej rôznorodosti, instabilitou a zníženým množstvom komenzálnych bakteriálnych druhov. Úloha komenzálnych baktérií pri vzniku IBD ochorenia je akceptovaná, ale jej mechanizmus nie je dostatočne pochopený.

Application of the latest molecular methodologies in the analysis of microbiota has also shifted our understanding of the role of commensal bacteria in the aetiopathogenesis of inflammatory bowel disease (IBD). This review article focuses on the assessment of current advances in understanding of the role of bacteria in intestinal homeostasis and in the pathogenesis of IBD. In patients with Crohn's disease and ulcerative colitis we find abnormal composition of the intestinal microflora (dysbiosis), which is characterized by reduction of bacterial diversity, instability and a reduction in commensal bacterial species. The role of commensal bacteria in the development of IBD is accepted, but its mechanism is not well understood.

Střevní mikrobiota spolu se svými působky/produkty hrají významnou roli v zachování homeostázy lidského organismu. Koliciny patří mezi bakteriociny, proteiny produkované Escherichia coli a jí příbuznými bakteriemi z čeledi Enterobacteriaceae. Koliciny se vyznačují antibakteriálními, proapoptotickými a probiotickými vlastnostmi. Jejich antineoplastické vlastnosti byly prokázány v in vitro studiích. Po produkci kolicinu mateřskou bakterií dochází k jeho uvolnění do extracelulárního prostředí, vazbě na receptor zevní membrány buňky a následně je uplatněn některý z letálních mechanismů na cílovou buňku. Článek pojednává o významu kolicinů v oblasti diagnostiky enteroinvazivních enterokolitid, a dále o významu kolicinů u idiopatických střevních zánětů a kolorektálních neoplázií.

Large intestinal microbiota, together with their products, play an important role in the maintenance of the homeostasis in the human organism. Colicins belong to bacteriocins, proteins, which are produced by Escherichia coli and the other bacteria from the Enterobacteriaceae family. Colicins possess antibacterial, proapoptotic and probiotic properties. Their antineoplastic features have been proved in in vitro studies. After production of the colicin by the maternal bacteria, it is released into the extracelular environment. Binding of the colicin to the receptor of the outer membrane of the target cell follows and one of the lethal mechanisms towards the target cell is realized. Our paper deals with the significance of colicins in the diagnostics of enteroinvasive enterocolitis and the roles of colicins in inflammatory bowel disease and colorectal neoplasia.

V odbornej literatúre bolo dosiaľ opísaných viac ako 25 chorôb, syndrómov a iných aberácií, ktoré sa spájajú s črevnou mikroflórou. Špecifické vzájomné vzťahy medzi niektorými baktériami a zdravím človeka sa týkajú napr. druhov Bifidobacterium spp., Faecalibacterium prausnitzii a Akkermansia muciniphila. Antibiotická terapia je dôležitá v boji proti patogénnym mikroorganizmom pri udržiavaní zdravia hostiteľa. Avšak antibiotiká neútočia iba na patogénne baktérie v čreve, ale majú tiež ničivý účinok na ekológiu komenzálnych druhov. Táto okolnosť prispieva aj k problémom s antibiotickou rezistenciou vrátane druhotného prenosu rezistentných génov. Vyriešenie otázok týkajúcich sa postantibiotickej dysbiózy bude kľúčom k vývoju terapeutických stratégií, ako je cielená terapia a probiotiká, predchádzanie narušeniu mikrobiómu a podpora obnovenia užitočných druhov.

Nowadays more than 25 diseases, syndromes, or other aberrations have been associated with the intestinal microbiota. Specific correlations have been made with potentially health-associated bacteria, such as some Bifidobacterium spp., Faecalibacterium prausnitzii and Akkermansia muciniphila. Antibiotic therapies are important in combating disease-causing microorganisms and maintaining host health. It is important to consider that antibiotics not only target pathogenic bacteria in the gut, but also can have damaging effects on the ecology of commensal species. This can reduce intrinsic colonization resistance and contribute to problems with antibiotic resistance, including lateral transfer of resistance genes. Solving of problems and questions regarding postantibiotic dysbiosis will be crucial for development of strategies, such as target therapeutics and probiotics, to prevent perturbations in the gut microbiota, the restoration of beneficial species and improvements in host health.

Nešpecifické črevné zápaly (IBD z angl. Inflammatory bowel disease), medzi ktoré patrí Crohnova chorba (MC) a ulcerózna kolitída (UC), sú často refraktérne na štandardnú liečbu. V ich etiopatogenéze sa uplatňujú epiteliálno-slizničné imúnne interakcie, ktorých vznik, priebeh a dôsledky vo veľkej miere závisia od črevnej bakteriálnej flóry. Logickým vyústením v terapeutických postupoch sa tak javí administrácia probiotík. Racionalita ich použitia pri IBD sa sleduje už vyše 20 rokov a výsledky niektorých klinických štúdií sa odrazili aj v liečebných schémach s vysokým stupňom odporúčania.

Inflammatory bowel diseases, which include Crohn's disease and ulcerative colitis, are often refractory to standard treatment. In their aetiopathogenesis epithelial-mucosal immune interactions are applied in which origination, course and consequences to a large extent depend on intestinal bacterial flora. Logical conclusion is the administration of probiotics in therapeutic procedures. Rationality of their use in IBD treatment has been already monitored over 20 years and the results of some clinical studies have been reflected also in treatment schemes with a high degree of recommendation.

V súhrnnom referáte autori uvádzajú aktuálne vedecké informácie o mikrobióme človeka z hľadiska jeho osídľovania, významu jeho zloženia a priebehu kolonizácie organizmu od raného veku. Sú uvedené nové informácie o prítomnosti najmä nekultivovateľných mikroorganizmov v miestach plodu a dieťaťa, ktoré sa doposiaľ považovali za sterilné, ako je napr. materské mlieko, mekónium či amniová tekutina. Taktiež sa poukazuje na ďalšie potvrdenia významu dojčenia pre vývoj imunitného systému, tráviaceho traktu, prevenciu obezity a optimálny vývoj CNS. Uvedené sú informácie o faktoroch modulujúcich fyziologickú kolonizáciu a vývoj mikrobiómu, ako je spôsob pôrodu, pôrodná hmotnosť, dojčenie a jeho dĺžka, antibiotická terapia matky či dojčaťa, sociálne faktory, vplyv komunity či spôsob stravovania. Následne sa uvádzajú možnosti využitia týchto poznatkov v prevencii a potenciálnej liečbe za využitia špecifických probiotík.

In the overview paper the authors present actual scientific information on the human microbiome from the view of its settlement, importance of its structure and the course of organism colonisation since the early age. There is new information on presence of namely non -cultivatable microorganisms in the place of a foetus and child, which were considered sterile until now, e.g. human milk, meconium or amniotic fluid. It also points out to other confirmation of breastfeeding importance for the development of the immune system, digestive tract, obesity prevention and optimal development of the CNS. Information on factors modulating physiological colonization and microbiome development as a way of the labour, birth weight, breastfeeding and its length, antibiotic therapy of an infant’s mother, social factors, community development or the way of the nutrition is published. Subsequently the possibilities of this knowledge utilisation in prevention and potential treatment at the utilisation of specific probiotics are stated.

Prehľadová práca podáva informáciu o využití neendoskopickej diagnostiky atrofickej gastritídy pomocou krvného testu. Sérové pepsinogény a gastrín-17 sú známe biomarkery detekcie žalúdkovej patológie. Spolu so stanovením protilátok proti Helicobacteru pylori sú vhodnou neinvazívnou metódou v primodiagnostike rôznych dyspeptických príznakov v ambulantnej gastroenterologickej praxi. Podľa dostupnej odbornej literatúry výsledky panelu stanovenia hodnôt sérologického pepsinogénu I a II, gastrínu-17 a protilátok proti Helicobacteru pylori dobre korelujú so závermi histopatologického vyšetrenia vzoriek získaných pri gastroskopii. Senzitivita odlíšenia pacientov s atrofickou gastritídou dosahuje 71 – 75 %, špecificita až 95 – 98 %. Pozitívna, resp. negatívna prediktívna hodnota výsledkov tohto testu je 69 – 75 %, resp. 97 – 98 %. Použitie panelu uvedených sérologických vyšetrení sa ponúka predovšetkým v stratégii „testuj a endoskopuj“ alebo v stratégii „testuj a lieč“ v primárnej starostlivosti o dyspeptických pacientov.

This overview gives the information about the use of the non-endoscopic diagnosis of atrophic gastritis when using the blood test. Serum pepsinogens and gastrin-17 are known to be useful biomarkers for the detection of gastric pathologies. Together with the assay of Helicobacter pylori antibodies they are a suitable non-endoscopic tool for the diagnosis of various dyspeptic symptoms in gastroenterological outpatients. According to obtained data from literature a panel composed of serum pepsinogens I and II, gastrin-17 and anti-Helicobacter pylori antibodies provides a good correlation between gastric histology and serum values of this tests. The sensitivity and specificity of the blood test panel in delineation of patients with advanced atrophic gastritis were 71-75 % and 95-98 % respectively, corresponding to highly predictive values of the positive and negative test results (69-75 % and 97-98 %, respectively). This panel could be used as a first approach in the ’test and scope’ and/or ‘test and treat’ strategy in the primary care management of dyspeptic patients.

Autori poukazujú na protrombotickú predispozíciu kolorektálneho karcinómu, opisujú etiopatogenézu vzniku, klinické formy a faktory ovplyvňujúce vznik trombózy. Okrem analýz viacerých štúdií venovaných trombembolickým komplikáciám u onkologických pacientov referujú aj o vlastnej štúdii 167 pacientov s kolorektálnym karcinómom a vyhodnocujú úlohu D-diméru, plazminogén aktivátor inhibítora 1, protrombínových fragmentov a proteínu C. Prezentujú súčasný pohľad na resekciu kolonu a rekta laparoskopickou operáciou, trombembolické riziká chemoterapie, podávania krvných derivátov, možnosti liečby a komplikácie pri metastázach v pečeni, riziká novej generácie antikoagulancií a zdôvodňujú potrebu prolongovanej antitrombotickej profylaxie.

The authors point out prothrombotic predisposition of colorectal cancer, describe the etiopathogenesis, clinical manifestations and factors affecting thrombosis. In addition to the analysis of several studies on thromboembolic complications in cancer patients, they also report even their own study of 167 patients with colorectal cancer and evaluate the role of D dimer, plasminogen activator inhibitor 1, prothrombin fragments and protein C. They present the current view on a resection of the colon and rectum using the laparoscopic surgery, the thromboembolic risks of chemotherapy, the administration of blood derivatives, the treatment options and complications of liver metastases, the risk of a new generation of anticoagulants and justify the need for prolonged antithrombotic prophylaxis.

Diferenciálna diagnostika zhrubnutia steny žalúdka často predstavuje náročný a zdĺhavý proces. Povrchové biopsie bývajú nepreukazné, CT a MR vyšetrenia málo výpovedné. Niekedy ani po makrobiopsii a EUS nedostávame jednoznačnú odpoveď.

The differential diagnosis of stomach wall thickening is usually time consuming and demanding process. Superficial biopsies are mostly insufficient, as well as CT and MRI. Frequently even macrobiopsy and EUS do not provide clear answers.

Prehnaný alebo neprimeraný zápal prispieva ku škále akútnych a chronických ľudských ochorení a vyznačuje sa produkciou zápalových cytokínov, eikozanoidov odvodených od kyseliny arachidónovej, reaktívnych kyslíkových foriem a adhezívnych molekúl. Hlavným substrátom pre syntézu eikozanoidov (t. j. prostaglandínov, tromboxanov, leukotriénov a ďalších oxidovaných derivátov), je n-6 (ω-6) PUFA kyselina arachidónová. n-3 (ω-3) PUFA [kyselina eikozapentaénová (EPA) a kyselina dokosahexaénová (DHA)] znižujú tvorbu zápalových mediátorov a expresiu adhezívnych molekúl. Nahrádzajú kyselinu arachidónovú ako substrát pre eikozanoidy a blokujú jej metabolizmus. U pacientov IBD bolo vykonaných niekoľko randomizovaných, placebom kontrolovaných, dvojito zaslepených štúdií s rybím olejom, ktoré preukázali zlepšenie klinického skóre, zlepšenie histológie črevnej sliznice, zlepšenie endoskopického skóre, nižšie percenta relapsov a pokles užívania kortikosteroidov.

Excessive or inadequate inflammation contributes to the range of acute and chronic human diseases and is characterized by the production of inflammatory cytokines, eicosanoids derived from arachidonic acid, reactive oxygen forms and adhesive molecules. The main substrate for eicosanoid synthesis (i.e. prostaglandins, thromboxanes, leukotrienes and other oxidated derivates), is n-6 (ω-6) PUFA arachidonic acid. n-3 (ω-3) PUFA [eicosapentaenoic acid (EPA) and docosahexaenoic acid (DHA)] lower origination of inflammatory mediators and expression of adhesive molecules. They replace the arachidonic acid as a substrate for eicosanoids and block its metabolism. In IBD patients several randomized placebo controlled double blind studies were performed with fish oil, which showed improvement of the clinical score, lower percentage of relapses and decrease in use of corticosteroids.