Výskyt malígneho melanómu celosvetovo neustále rastie, a to aj napriek obrovskému pokroku v lokálnej a systémovej terapii. Objektívny nárast výskytu spochybňuje stabilná až relatívne klesajúca úmrtnosť na toto ochorenie a skutočnosť, že tento nárast je pravidelne zaznamenávaný v krajinách, v ktorých na podnet verejných kampaní dochádza častejšie k dermatologickému vyšetreniu a následnému ošetreniu. K dobre známym rizikovým faktorom pre vznik malígneho melanómu patrí spálenie a občasné nepravidelné slnenie, avšak pri pravidelnom slnení bol zaznamenávaný výskyt práve naopak nižší. Expozícia slnečnému žiareniu má za následok okrem možného poškodenia DNA buniek aj syntézu vitamínu D (cholekalciferol) v koži a tá je zodpovedná za viac ako 90 % z hodnoty sérovej hladiny cirkulujúceho kalcidiolu (25 (OH) D). Súčasné kultúrne normy (obliekanie, práca v interiéri, vyhýbanie sa slnku, výber stravy) túto hladinu ovplyvňujú, čo má za následok značné ochudobnenie dnešnej modernej spoločnosti o tento vitamín. Neustále sa objavujú údaje o tom, že mortalita v dôsledku nádorových ochorení môže byť znížená miernou nechránenou expozíciou UV žiarenia alebo orálnou substitúciou vitamínom D. U viacerých typov nádorov (napr. nádory hrubého čreva, prostaty, prsníka) sa preukázalo, že suplementácia vitamínom D alebo alternatíva vo forme expozície UV žiarenia môže byť považovaná za adjuvans v liečbe nádorového ochorena. Východiskom pre predpoklad účinku vitamínu D taktiež u malígneho melanómu sú jeho nekalcemické účinky, ktoré sa uplatňujú systémovo a v koži navyše vďaka jedinečnej schopnosti keratinocytov syntetizovať aktívnu formu vitamínu D aj lokálne.

The incidence of malignant melanoma worldwide continues to grow despite the enormous advances in topical and systemic therapy. This increase is recorded regularly even in countries where, as a result of public health campaigns, dermatological examination and subsequent treatment have become more frequent. However, there have been reports of a stable or even decreasing mortality rate that seem to contradict the objective increase in its incidence. The well-known risk factors for malignant melanoma include sunburns and occasional sunbathing, whereas regular sunbathing is associated with a lower incidence. Besides DNA damage, exposure to the sun also results in the synthesis of vitamin D (cholecalciferol) in the skin, which contributes to over 90% of circulating Calcidiol (25 (OH) D) in serum. Current cultural norms (dressing, working indoors, avoiding sun exposure, and dietary choices) affect the serum vitamin D level, resulting in severely low serum levels of vitamin D in some sectors of today’s society. Emerging data suggests that mild, unprotected exposure to UV radiation or dietary supplementation with oral vitamin D can reduce cancer mortality. Supplementation with vitamin D or alternatively UV exposure may be regarded as an adjuvant for the treatment of many types of tumors (e. g. tumors of the colon, prostate, and breast). The effect of vitamin D on malignant melanoma may be due to its non-calcemic systemic effects. Additionally, vitamin D may have more pronounced effects locally in the skin because of the unique ability of keratinocytes to synthesize the active form of vitamin D.

• MeSH
• adjuvantní chemoradioterapie metody   MeSH
• klinická studie jako téma MeSH
• lidé MeSH
• melanom * farmakoterapie   prevence a kontrola   MeSH
• vitamin D * terapeutické užití   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• přehledy MeSH

Cancer chemoprevention is defined as the use of natural, synthetic or biological chemical agents to reverse, suppress or prevent carcinogenic progression of invasive cancer. Carcinogenesis is a complex multi-step process; therefore, it is necessary to attack cell proliferation, stimulate apoptosis and inhibit angiogenesis. There have been more than 60 randomised trials using chemopreventive potential agents. The success of several recent clinical trials in preventing cancer in high-risk populations suggests that chemoprevention is a rational and appealing strategy. In this review, we describe the conceptual basis for the chemoprevention of cancer, proven concepts of efficiency and current trends in the use of chemopreventive agents according to place and mechanism of action. We classify chemopreventive substances into seven groups based on their chemical structure and their effects, namely, deltanoids (paracalcitriol), retinoids (13-cis retinoic acid), non-steroidal anti-rheumatics (Deguelin), antiestrogens (genistein), polyphenols (curcumin), sulphur containing compounds (sulforaphane) and terpenes (lycopene). Chemoprevention is one of several promising strategies for reducing the incidence of malignant tumours or helping to prolong the time before recurrence.

• MeSH
• biologické přípravky farmakologie   MeSH
• kalcitriol farmakologie   MeSH
• lidé MeSH
• modulátory estrogenních receptorů farmakologie   MeSH
• nádory prevence a kontrola   MeSH
• ochranné látky farmakologie   MeSH
• polyfenoly farmakologie   MeSH
• retinoidy farmakologie   MeSH
• rotenon analogy a deriváty   farmakologie   MeSH
• sloučeniny síry farmakologie   MeSH
• terpeny farmakologie   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• Publikační typ
• časopisecké články MeSH
• práce podpořená grantem MeSH
• přehledy MeSH

• MeSH
• chronická renální insuficience komplikace   patofyziologie   MeSH
• klinická chemie statistika a číselné údaje   trendy   MeSH
• klinické chemické testy statistika a číselné údaje   trendy   MeSH
• lidé MeSH
• minerálová a kostní nemoc při chronickém onemocnění ledvin etiologie   MeSH
• parathormon diagnostické užití   krev   MeSH
• sekundární hyperparatyreóza diagnóza   etiologie   MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• mužské pohlaví MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• srovnávací studie MeSH