Q124614094
Dotaz
Zobrazit nápovědu
Medzi kľúčové objavy posledných rokov patrilo objavenie telocytov. Tieto bunky väziva majú mimoriadne dlhé výbežky, ktorými vytvárajú funkčne prepojené priestorové siete. Svojimi výbežkami navzájom kontaktujú a funkčne spájajú bunky imunitného systému, nervové vlákna a hladké svalové bunky. Nachádzajú sa aj v rôznych častiach ženského pohlavného systému, pričom môžu mať špecificky významné funkcie, ktoré sumarizujeme v našom literárnom prehľade. Okrem iných regulujú peristaltické pohyby svaloviny vo vajíčkovodoch, pričom ich znížená aktivita, napr. pri zápalových ochoreniach alebo pod vplyvom endometriózy, spôsobuje poruchy transportnej funkcie vajíčkovodov, vyúsťujúce do neplodnosti alebo tubárnej gravidity. V myometriu maternice majú na starosti jednak reguláciu kontrakcie svaloviny (pri vypudení menštruačnej krvi alebo pri pôrode), ale podieľajú sa i na imunologickom dohľade počas implantácie embrya. Ďalšie hypotézy naznačujú ich úlohu pri involúcii maternice post partum. Ich funkcia v pošve zatiaľ nie je objasnená, ale pravdepodobne sa podieľajú na tvorbe pomalých kontrakčných vĺn počas pohlavného styku. V mliečnej žľaze sa predpokladá ich funkcia pri regulácii bunkovej proliferácie a apoptózy, preto môžu hrať úlohu aj pri vzniku a rastu karcinómov. V placente možno monitorujú a regulujú prietok krvi chóriovými klkmi a podieľajú sa na etiopatogenéze preeklampsie. Všetky spomenuté funkcie telocytov sú však len na úrovni hypotézy a boli publikované v nedávnej minulosti. Preto až ďalšie výskumy potvrdia, či táto novo objavená bunková populácia hrá naozaj kľúčovú úlohu vo všetkých spomenutých procesoch, alebo je to len snaha vedcov objasniť neznámu príčinu vzniku niektorých chorobných stavov v gynekológii a pôrodníctve. Náš literárny prehľad dopĺňame vlastnými originálnymi mikrofotografiami dokumentujúcimi telocyty v rôznych orgánoch ženského pohlavného systému. KĽÚČOVÉ SLOVÁ: telocyty, Cajalovým-bunkám podobné bunky, myometrium, vajíčkovody, pošva, mliečna žľaza, placenta
Discovery of telocytes has become an important and key challenge in past few years. These cells are interstitial cells extending very long cytoplasmic processes named telopodes, by which they create functional networks in the interstitium of different organs. Telocytes are considered to be connective tissue elements that create contacts among each other, but they also function as intercellular structures, functionally connected with cells of the immune system, neurons and smooth muscle cells. Telocytes can be found also in the different parts of female reproductive system with functions and purpose, which is summarized in our overview. Telocytes regulate for example peristaltic movements in fallopian tubes. The decrease of their number (due to inflammatory disease or endometriosis) causes impairment in transport through fallopian tubes which may result in sterility or tubal gravidity. In uterus they regulate contraction of myometrial smooth muscle (blood expulsion in menstrual phase, childbirth) as well as they contribute in immunological care during embryo implantation. Telocytes probably control also the involution of uterus after delivery. Their function in vagina has not been yet clearly defined; they probably take part in slow muscle contraction movement during sexual intercourse. In mammary glands some scientists suppose their function in control of cell proliferation and apoptosis, that is why, they may play a role in carcinogenesis. In placenta they probably monitor and regulate flow of blood in vessels of chorionic villi and they may be responsible also for etiopathogenesis of pre-eclampsy. All these mentioned functions of telocytes are only in the level of hypothesis and have been published recently. New research and studies will try to answer the questions whether telocytes play a key role in these processes. Our review we completed with some original microphotographs of telocytes in different organs of female reproductive system. KEYWORDS: telocytes, interstitial Cajal-like cells, myometrium, fallopian tubes, vagina, mammary gland, placenta
Klitoris patrí medzi vonkajšie pohlavné orgány ženy a skladá sa z erektilných teliesok. Distálna časť vagíny, klitoris a uretra vytvárajú integrovanú entitu sui generis. Všetky jej súčasti zdieľajú spoločné cievne a nervové zásobenie. Aj preto počas sexuálnej stimulácie odpovedajú ako funkčná jednotka. Klitoris je úzko prepojený s mechanizmom sexuálneho vzrušenia u ženy. Koža v oblasti glans clitoridis je husto posiata receptorovými telieskami inervovanými súčasne až niekoľkými nervovými vláknami zároveň. Tie sa starajú o taktilnú citlivosť, a stoja tak na začiatku cesty, ktorá vyvrcholí orgazmom. O senzitívnu inerváciu sa stará nervus dorsalis clitoridis, ktorý je vetvou n. pudendus. Cievne zásobenie má na starosti arteria clitoridis, vetva a. pudenda interna. V našej prehľadovej práci sumarizujeme aj nové poznatky o vývine klitorisu, ako aj o najčastejších vrodených chybách klitorisu. Medzi tieto zriedkavé anomálie patria napríklad klitoromegália alebo rozštiepený klitoris. Mechanizmu orgazmu sa dostáva pozornosti medzi laickou i vedeckou verejnosťou, napriek tomu do dnešného dňa existujú dohady o jeho presnom mechanizme. Existuje relevantný názor, ovplyvnený Freudovou náukou, ktorý striktne rozpoznáva dva druhy ženských orgazmov – vaginálny a klitoridálny. Podľa zástancov tejto teórie iba druhý spomínaný je spôsobený stimuláciou klitorisu. Druhá škola unifikuje pojem orgazmu a tvrdí, že za orgazmus je zodpovedné dráždenie klitorisu (digitálné, penilné, cunnilingus), či už jeho glansu (vonkajšie) alebo tela z pošvového prístupu a kontrakcie kostrového svalstva perinea. Tým vylučuje mýtický termín dosiaľ dostatočne nezdokumentovaného (napriek mnohým pokusom a smelým tvrdeniam o jeho nájdení) bodu G (pomenovaného podľa Ernsta Gräfenberga, nemeckého lekára, ktorý existenciu tohto bodu predpokladal) ako redundantný. Významnú úlohu v riadení ženskej sexuality a responzívnosti zohrávajú hormonálne vplyvy a meniace sa koncentrácie neurotransmiterov.
The clitoris is the female external sexual organ and is composed of erectile bodies. The distal portion of the vagina, clitoris and urethra form an integrated entity sui generis. All these components share a common vasculature and nerve supply and during sexual stimulation they respond as one functional unit. The clitoris is closely linked to the mechanism of sexual arousal in women. Glans has a dense network of receptors, innervated often with a several nerves at the same time - taking care of tactile sensitivity, thus, standing on the begining of the journey, which culminates in orgasm. Nervus dorsalis clitoridis, which is a branch of n. pudendus, takes care of sensitive innervation. For blood suply is responsible a. clitoridis, which is a branch of a. pudenda interna. The most common congenital developmental anomalies of the clitoris include: clitoromegaly, penis-like clitoris and bifid clitoris. All, however, are among the relatively rare birth defects. Mechanism of orgasm gets attention between both laic and scientific community, although to this date there are speculations about its exact mechanism. There is relevant opinion, influenced by Freud‘s doctrine, which strictly recognizes two kinds of female orgasms – vaginal and clitoral, and, according to proponents of this theory, only the second mentioned is caused by stimulation of the clitoris. The second school unifies the term orgasm and claims that only clitoral stimulation (digital, penile, cunnilingus) and contraction of striated perineal muscle are responsible for orgasm, whether the glans (external part) or the body of the clitoris from the vaginal approach is stimulated. Therewithal, special term for mythical and still undocumented (despite many attempts and bold claims about its finding) G spot (named after Ernst Gräfenberg, a German doctor who predicted the existence of this place) is redundant. Important role in the regulation of female sexuality and responsiveness play a hormonal influences and varying concentrations of neurotransmitters.
Vajíčkovody sú často vnímané ako pasívne trubice, ktoré slúžia len na transport oocytu alebo raného embrya smerom do dutiny maternice. Ich úloha je ešte viac nedocenená zavedením techník asistovanej reprodukcie, pri ktorých sa vajíčkovody stávajú „nepotrebné“. Vajíčkovod má však obrovský význam pri zachytení oocytu po ovulácii aj pri selekcii a kontrole transportu spermií. Jedinečné mikroprostredie vajíčkovodu zabezpečuje proces oplodnenia, vyživuje embryo počas raného vývinu a tiež parakrinne prijíma signály od embrya smerom k matke. V našom literárnom prehľade prinášame aktuálny pohľad na funkčnú morfológiu vajíčkovodu. Zameriavame sa na jeho transportnú funkciu, ktorá je daná motilitou svaloviny, pohybom riasiniek epitelových buniek a prúdením tubárnej tekutiny. Opisujeme aj negatívne faktory, ktoré ovplyvňujú transport vo vajíčkovode (chlamýdiové infekcie, fajčenie, endometrióza) s cieľom využitia týchto poznatkov v gynekologickej praxi. Kľúčové slová: vajíčkovod, transport embrya, migrácia spermií, pohyb riasiniek, tubárna neplodnosť.
The Fallopian tube has until recently been a neglected structure, bypassed by in vitro fertilization and seen only as a tube that transports the oocyte or early embryo to the uterus. More recently, its role is even more undervalued after the introduction of techniques of assisted reproduction, in which the Fallopian tubes become like unnecessary. The Fallopian tube performs several important functions. It captures the oocyte after ovulation, maintains and controls the migration of spermatozoa to the site of fertilization. It provides the special microenvironment for fertilization; nourishes the early embryo while it is being carried to the uterus and amplifies signals from embryo to the mother. In our article we conducted a systematic review of relevant articles found in PubMed, Scopus and ISI Web of Knowledge, focused on the new insights into the functional morphology of Fallopian tube. We described the possible function of muscle layer motility, ciliary activity and tubal fluid movement on transport of gamets / embryo, as well as we mentioned the negative factors (such as smoking, chlamydial infection or endometriosis) affecting the transport through the Fallopian tube. Key-words: Fallopian tube, embryo transport, sperm migration, ciliary transport, tubal infertility.
