Endometrióza je benígne ochorenie s črtami invazívneho procesu postihujúce až 10 % žien v reprodukčnom veku. Svojimi klinickými prejavmi výrazne ovplyvňuje kvalitu života žien. Genetika môže byť prínosom pri objasnení etiopatogenézy ochorenia a umožniť tak rýchlejšiu diagnostiku, špecifickú liečbu a časom možno aj jeho prevenciu. Z pohľadu genetiky patrí endometrióza medzi komplexné ochorenia, vyznačuje sa pravdepodobne polygénnym charakterom dedičnosti. Na objasnenie genetického podkladu endometriózy je potrebné vykonať ešte ďalšie štúdie.

Endometriosis is a benign disease with features of an invasive process affecting up to 10 % of women of reproductive age. By its clinical manifestations it influences significantly quality of life in women. Genetics might be a contribution to elucidation of etiopathogenesis of the disease and so to enable quicker diagnostics, specific treatment and eventually also its prevention. From the view of genetics, endometriosis belongs to complex diseases; it is probably characterized by a polygenic inheritance. Further studies are required to elucidate the genetic background of endometriosis.

• Publikační typ
• abstrakt z konference MeSH

Cieľ práce: Prevencia a včasný manažment ovariálneho hyperstimulačného syndrómu (OHSS) znižujú výskyt jeho závažných foriem na minimum, napriek tomu sa s jatrogénne ohrozenými pacientkami na oddeleniach nemocníc stretávame. Cieľom práce bolo zistiť príčinu rozvoja ťažkých foriem OHSS, ktoré vyžadovali hospitalizáciu, a nájsť taký spôsob komunikácie s IVF centrami, ktorý bude chrániť rizikové pacientky do budúcnosti. Materiál a metodika: Bola urobená analýza klinického materiálu za posledných 5 rokov (2006–2010). Hodnotené boli pacientky so závažným OHSS, s veľkosťou ovárií nad 10 cm, s ascitom, minimálne s laboratórnymi príznakmi hemokoncentrácie a hyperkoagulácie. Informácie boli získané anamnesticky, zo zdravotnej dokumentácie, a kde to bolo možné, aj prostredníctvom komunikácie s IVF centrom. Výsledky: V rokoch 2006–2010 bolo na I. gynekologicko-pôrodníckej klinike LF UK v Bratislave hospitalizovaných 17 pacientok pre závažný OHSS. Liečbu absolvovali v 6 IVF centrách zo štyroch krajín (Slovensko, Česko, Rakúsko, Maďarsko). U 9 pacientok sme získali kompletné informácie o priebehu stimulácie zo zdravotnej dokumentácie a priamo z IVF centra, boli len doplnené anamnézou. U 3 pacientok sme informácie získané anamnézou doplnili konzultáciou s IVF centrom, pacientky nemali žiadnu dokumentáciu. U 5 pacientok sme mali údaje len z anamnézy, nebola dostupná zdravotná dokumentácia, konzultácia s IVF centrom neposkytla potrebné údaje alebo bola nemožná. Najčastejšou príčinou rozvoja OHSS bola neúmerne vysoká dávka gonadotropínu vzhľadom na vek a rizikovosť pacientky (14 pacientok), najčastejšou chybou v manažmente cyklu bola luteálna suplementácia prostredníctvom HCG (5 pacientok). Preventívne opatrenia boli realizované len u 7 pacientok, ostatné pacientky (10/17) neboli vyhodnotené ako rizikové. Jedna pacientka bola za uvedené obdobie pre OHSS hospitalizovaná 2krát, uvedená je jej kazuistika. Záver: Najčastejšou príčinou rozvoja ohrozu júceho OHSS bolo nedodržanie preventívnych opatrení v IVF centre. Nebola venovaná primeraná pozornosť high responderom. Nedostatočná spolupráca zo strany pacientky, často deklarovaná IVF centrom, nebola ako jednoznačná príčina rozvoja OHSS potvrdená.

Objective: Prevention and early management of ovarian hyperstimulation syndrome (OHSS) prevents a development of severe forms of the syndrome. Despite this, hospitals frequently admit patients with untreated OHSS following IVF. The aim of the study was to identify the reasons for a development of severe OHSS requiring hospitalization and to establish an effective communication with IVF centres, to protect high-risk patients in the future. Materials and Methods: We conducted an analysis of the last five-year clinical data (2006–2010) on patients with severe OHSS, ovary size exceeding 10 cm, ascites and at least laboratory signs of haemoconcentration and hypercoagulation treated at the 1st Depatment of Obstetrics and Gynaecology of Commenius University in Bratislava. The data were obtained through an anamnesis, from the medical documentation and, where possible, by communication with an IVF centre. Results: Between 2006–2010, 17 patients were treated for severe OHSS. The stimulation was performed at 6 different IVF centres in 4 different countries (Slovakia, Czech Republic, Austria and Hungary). Complete information on the stimulation was obtained from the patients, from medical documentation and by consultation with the IVF centre in 9 patients. This information was obtained from the patient and the IVF centre only in 3 patients, no valid medical documentation was available. The information was provided by the patient only in 5 cases, there was no valid medical documentation and no possibility to consult the IVF centre. The most frequent reason for the development of OHSS was an administration of an inadequately high dose of gonadotropins with respect to patient age and risk factors (14 patients). The most frequent error of the cycle management was luteal supplementation performed via HCG (5 cases). OHSS prevention was performed in 7 patients only, the rest (10/17) were not considered to be in a high risk of OHSS. One patient was hospitalized twice for severe OHSS during the data collection period, her case report is included. Conclusion: The main reason for the development of endangering forms of OHSS was the breach of preventive steps in IVF centres. High responders were not provided with sufficient care. Inadequate cooperation by the patient, frequently declared by the IVF centres, was not proved as the reason for the development of OHSS.

• MeSH
• adherence pacienta MeSH
• antimülleriánský hormon diagnostické užití   MeSH
• asistovaná reprodukce MeSH
• fertilizace in vitro metody   MeSH
• gonadotropiny aplikace a dávkování   škodlivé účinky   MeSH
• hospitalizovaní pacienti statistika a číselné údaje   MeSH
• lidé MeSH
• ovariální hyperstimulační syndrom epidemiologie   etiologie   komplikace   MeSH
• primární prevence MeSH
• rizikové faktory MeSH
• sekundární prevence MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

Incidencia vrodených vývojových chýb vnútorných genitálií v populácii sa udáva 1 - 3,5 %. Klinické prejavy nie sú špecifické. Niektoré sa prejavia už v novorodeneckom veku, ďalšia skupina v adolescentom veku v súvislosti s menarché a menštruačným cyklom. Mnohé však až v neskoršom veku v súvislosti s tehotnosťou. Obdobie stanovenia prvej diagnózy vrodenej vývojovej chyby genitálií je dôležité pre ďalší somatický vývoj pacientky a zachovanie jej reprodukčnej schopnosti.

Clinical manifestations of congenital anomalies of genitalia are not specific. Some of them appear in postneonatal age, some of them in adolescent age together with menarche and a menstrual cycle, some in connection with unsuccessful pregnancy. Early diagnosis and determination of further therapeutic procedure is important for future somatic development and also for reproductive abilities.

Autori sa v článku venujú problematike komplikácií po amniocentéze, najmä predčasnému odtoku plodovej vody a následným fetálnym stratám. Spolu s prehľadom výsledkov zahraničných autorov predstavujú vlastné dlhoročné skúsenosti s odberom plodovej vody a ich pohľad na možnú súvislosť amniocentézy s prípadnými následnými komplikáciami gravidity. Nezistili zvýšené percento komplikácií v našich podmienkach v porovnaní s údajmi v dostupnej svetovej literatúre. Zistili menšie riziko fetálnych strát pri čiastočnom predčasnom odtoku plodovej vody po amniocentéze ako pri spontánnom predčasnom odtoku plodovej vody.

The authors present the problem of complications after amniocentesis, mostly peterm outflow of amniotic fluid followed by foetal death. They review the literature results together with their own long-term experience with amniotic fluid harvesting and possible relation of amniocentesis with subsequent complications with pregnancy. They did not find out any increased percentage of complications in Slovakia compared with data in available literature. They found out lower risk of foetal loss in preterm outflow of amniotic fluid after amniocentesis than in spontaneous preterm outflow of amniotic fluid.

• Publikační typ
• abstrakty MeSH

Laparoskopická diagnostika a terapia ektopickej gravidity je dnes zlatým štandardom liečby. Pri liečbe mimomaternicovej tehotnosti treba vychádzať z lokalizácie a veľkosti ektopickej gravidity, klinického stavu pacientky a priania zachovať fertilitu. Primárny laparotomický prístup je dnes zriedkavosťou, tvorí len 2 - 4 % všetkých operácií pre ektopickú tehotnosť a vykonáva sa väčšinou u pacientok v šokovom stave z krvnej straty. Pri laparoskopickej operatíve sa najčastejšie vykonáva salpingotómia alebo salpingektómia. Parciálna salpinektómia sa v súčasnosti považuje za obsoletnú operačnú techniku, medikamentózna liečba metotrexátom sa využíva len zriedka.

Laparoscopic diagnostics and therapy of ectopic pregnancy is a golden standard of the therapy nowadays. In the treatment of extrauterine pregnancy localization and size of ectopic pregnancy must be considered as well as clinical condition of the patient and her wish to preserve the fertility. Primary laparotomic approach is rare, only 2 - 4 % of all operations for ectopic pregnancy and is performed mostly in patients in shock condition due to heavy blood loss. In laparoscopic surgery salpingotomy and salpingectomy are most frequently performed. Partial salpinectomy is considered as obsolent operative technique, medicamentous therapy with metotrexate is rarely used.

Liečbu nadmerného maternicového krvácania možno rozdeliť na medikamentóznu a chirurgickú. Medzi chirurgické techniky patrí ablácia endometria a hysterektómia. Ablácia endometria patrí medzi minimálne invazívne metódy. Podkladom tejto techniky je deštrukcia bazálnej vrstvy endometria, a teda zbavenie endometria schopnosti regenerovať sa. Metódy ablácie endometria delíme na metódy prvej a druhej generácie. Podmienkou liečby je benígna príčina krvácania. Pred operáciou je vhodná hormonálna príprava endometria. Najčastejšími komplikáciami techník prvej generácie sú perforácia maternice a „fluid overload syndrom“. Najčastejšie komplikácie metód druhej generácie vznikajú na podklade nekontrolovaného účinku energie na okolité tkanivo a perforácia maternice.

Treatment of heavy uterinal bleeding (metrorrhagia) can be divided into medicamentous and surgical treatment. Endometrial ablation and hysterectomy belongs to surgical treatment. Endometrial ablation is a minimal invasive method. The basis of this technique is destruction of basal layer of the endometrium that is deprived of ability to regenerate. Methods of endometrial ablation are divided into the methods of the first and second generation. Indication for the treatment is benign cause of bleeding. Hormonal preparation of the endometrium might be needed before operation. The most frequent complications of the first generation techniques are perforation of the uterus and „fluid overload syndrome“. The most frequent complications of the second generation develops due to uncontrolled effect of the energy to surrounding tissue and perforation of the uterus.

V adnexálnej laparoskopickej chirurgii ide o najčastejšie laparoskopické výkony, ktoré sa nedajú definovať ako striktne ohraničený druh endoskopickej gynekologickej operatívy, pretože v praxi sú často spojené i s operáciami okolitých orgánov. Najčastejšie ide o tieto laparoskopické výkony: operácie adhezívnych procesov v malej panve, operácie súvisiace s tubárnou neplodnosťou, operácie mimomaternicového tehotenstva, operácie akútnych či chronických zápalov adnexov, operácie pri endometrióze, operácie pravých a nepravých ovariálnych tumorov, ako sú ovariálne a parovariálne cysty, ovariálne tumory, operácie torzie adnexov a tubárna sterilizácia. Samostatnou kapitolou je novšia metóda s odlišným prístupom optiky do brušnej dutiny - tzv. transvaginálna hydrolaparoskopia. Základnú adnexálnu laparoskopickú chirurgiu by malo zvládnuť každé lôžkové gynekologické pracovisko.

In adnexal laparoscopic surgery laparoscopic procedures cannot be defined as strictly limited type of endoscopic gynecological operation because they are very often connected with surgery of surrounding organs. The following laparoscopic procedures are the most frequent: surgery of adhesive processes in pelvis minor, surgical procedures related to tubal fertilization, surgery in ectopic pregnancy, surgery of acute or chronic inflammation of adnexes, surgery in endometriosis, surgery of true and false ovarian tumors such as ovarian and parovarian cysts, ovarian tumors, operations of torsion of adnexes and tubal sterilisation. A special chapter is the newer method with different approach of optics into the abdominal cavity - s.c. transvaginal hydrolaparoskopy. The basic adnexal laparoscopic surgery should be used at all in-patient gynecological department.