OBJECTIVES: The MOSAIC study gathered data on chronic hepatitis C virus (HCV) infection and its treatment in various countries worldwide. Here we summarise patient and HCV characteristics in the Czech Republic and Slovakia. METHODS: MOSAIC was an observational study that included patients with chronic HCV infection untreated at the time of enrolment. Study collected and descriptively analysed patient demographics, disease stage and viral characteristics. Data were collected between February 2014 to October 2014. RESULTS: Among 220 patients enrolled, 51.4% were treatment-naïve. The most prevalent HCV genotype was G1 (78.4%), followed by G3 (19.7%). Higher prevalence of G1 was found in treatment-experienced patients (94.3%) compared to treatment-naïve (63.4%). Most participants (67.7%) presented viral RNA load of ≥ 800,000 IU/mL. Liver cirrhosis was reported in 24.5% of patients. Higher HCV RNA load and duration of HCV infection correlated with the degree of liver fibrosis. Anti-HCV interferon-based treatments were initiated in 88.2% of participants. CONCLUSIONS: The study confirmed significant changes in the HCV genotypes partition with G3 genotype rapidly increasing in both countries, with possible impact on the WHO eradication initiative and treatment selection.
- MeSH
- chronická hepatitida C epidemiologie genetika virologie MeSH
- dospělí MeSH
- genotyp MeSH
- jaterní cirhóza virologie MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladý dospělý MeSH
- prevalence MeSH
- RNA virová MeSH
- senioři MeSH
- socioekonomické faktory MeSH
- stupeň závažnosti nemoci MeSH
- virová nálož MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladý dospělý MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- pozorovací studie MeSH
- Geografické názvy
- Česká republika MeSH
- Slovenská republika MeSH
OBJECTIVE: Hepatitis E infection is one of the most frequent acute hepatitis in the world. Currently five human genotypes with different geographical distributions and distinct epidemiologic patterns are identified. In Slovakia, only rare cases of hepatitis E have been reported in recent years. Therefore, the aim of the study was to evaluate the prevalence of anti-HEV total antibodies and the main risk factors for HEV in the general population in Eastern Slovakia. METHODS: Detection of anti-HEV total antibodies samples was done by a commercial enzyme-linked immunosorbent assay (ELISA) kit. RESULTS: Of 175 hospitalized patients included in the study, 76 (43.5%) showed positivity for anti-HEV total antibodies. No statistically significant differences were found in anti-HEV positivity between men and women or in the groups of different living areas (town/village - urban/rural). CONCLUSION: Prevalence of anti-HEV total antibodies of hospitalised patients was high. The risk factor significantly associated with antibody positivity was eating raw meat. Other factors, such as sex, age, living area and contact with animals were not associated with antibody positivity.
- MeSH
- ELISA MeSH
- hepatitida - protilátky izolace a purifikace MeSH
- hepatitida E MeSH
- hospitalizace statistika a číselné údaje MeSH
- lidé MeSH
- rizikové faktory MeSH
- séroepidemiologické studie MeSH
- virus hepatitidy E imunologie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
- Publikační typ
- abstrakt z konference MeSH
BACKGROUND: Viral hepatitis B and C prevalence in the Roma population of eastern Slovakia is largely unknown. This study aimed to explore the prevalence and associated risk factors of chronic viral hepatitis B and C among Roma living in segregated communities in eastern Slovakia. METHODS: Data from the cross-sectional HepaMeta study conducted in Slovakia in 2011 among Roma living in rural communities were used. Participants were tested for the presence of HBsAg, anti-HBc IgG and anti-HCV. The risk factors were assessed mainly via a structured questionnaire/interview. RESULTS: Altogether 452 Roma were screened, and 11 were excluded due to missing data. A total of 441 patients were included (mean age 34.7 +/- 9.14 years; 35.2% men). 12.5% of participants were HBsAg positive, 40.4% anti-HBc IgG positive while negative for HBsAg and 47.2% of participants were negative for all serological markers of hepatitis B. Hepatitis C prevalence was very low (0.7%), while 2 out of 3 anti-HCV positive participants were coinfected with hepatitis B. Risk factors for hepatitis B infection were male sex, higher age, tattoo, and previous imprisonment. No difference was found in intravenous drug use, blood transfusions and sexual behaviour. CONCLUSION: More than half of the Roma residing in eastern Slovakia have been infected at one point in life with the hepatitis B virus, and 12.5% are HBsAg positive. Hepatitis C prevalence is very low, which is probably due to very low intravenous drug use.
- MeSH
- chronická nemoc MeSH
- dospělí MeSH
- hepatitida B krev etnologie MeSH
- hepatitida C krev etnologie MeSH
- komorbidita MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- mladý dospělý MeSH
- prevalence MeSH
- průřezové studie MeSH
- průzkumy a dotazníky MeSH
- rizikové faktory MeSH
- Romové etnologie statistika a číselné údaje MeSH
- věkové rozložení MeSH
- venkovské obyvatelstvo statistika a číselné údaje MeSH
- zdravotnické přehledy metody statistika a číselné údaje MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- mladý dospělý MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- práce podpořená grantem MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
OBJECTIVES: The aim of this study was to determine the prevalence of HBV infection among pregnant women in districts of Eastern Slovakia with a diverse prevalence of Roma population. METHODS: Overall 59,279 serum samples from 9 regional departments of clinical microbiology from Eastern Slovakia were collected in the period from January 2008 till December 2009 and analysed. RESULTS: The number of HBsAg positive samples overall and during pregnancy was 1.74% and 2.12%, respectively. Comparing districts with higher (> 5%) and lower (< 5%) Roma population, there was no significant difference in the prevalence of HBsAg positive samples overall (1.95% vs.1.62%). However, in the subgroup of pregnant women the prevalence of HBsAg positive samples (2.72% vs. 0.95%) differs significantly (p < 0.01). CONCLUSIONS: The prevalence of HBV infection among pregnant women in Eastern Slovakia did not rapidly exceed the estimated nationwide prevalence. However, in districts with higher Roma population the expected higher prevalence of HBV infection was confirmed. This indicates the need to pay special attention to the prevention of hepatitis B in these districts.
- MeSH
- hepatitida B - antigeny izolace a purifikace MeSH
- hepatitida B epidemiologie etnologie virologie MeSH
- infekční komplikace v těhotenství etnologie virologie MeSH
- lidé MeSH
- surveillance populace MeSH
- těhotenství MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- těhotenství MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- časopisecké články MeSH
- práce podpořená grantem MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
Autori hodnotili súbor 158 dospelých pacientov hospitalizovaných v chrípkovej sezóne 2009/2010 v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach pre závažné respiračné ochorenie s podozrením na chrípku. Potvrdili sme výrazný nárast počtu pneumónií v porovnaní s rovnakým obdobím v posledných 5 rokoch. Z celkového počtu 80 pacientov s pnemóniou zomrelo 10 (u 5 z nich bola potvrdená infekcia vírusom chrípky A (H1N1) 2009). Päťdesiatšesť pacientov (70 %) malo RTG známky intersticiálnej pneumónie a 29 malo obojstrannú pneumóniu. U pacientov s pneumóniou sme pozorovali vyšší priemerný vek (46,9 vs. 39,9 roka, p<0,01), vyšší BMI (29,3 vs. 24,3; p<0,001) a neskorší príchod do nemocnice (p<0,001) oproti skupine pacientov bez pneumónie. Zo sledovaných laboratórnych vyšetrení pri porovnaní týchto skupín pacientov boli pozorované významne vyššie hodnoty CRP, ALT (p<0,001) a nižšia saturácia O2 (p<0,05) u pacientov s pneumóniou. Z klinických príznakov bola v skupine pacientov s pneumóniou signifikantne častejšie prítomná dýchavica, hemoptýza a nauzea. Pri prijatí bol ordinovaný oseltamivir 60 pacientom s pneumóniou, z toho väčšina (41 pacientov) ho začala užívať neskôr ako po 3 dňoch od vzniku príznakov. Spomedzi pacientov, ktorí pri prijatí nemali pneumóniu a dostali oseltamivir do 3 dní od začiatku ochorenia, iba u jedného z 29 vznikla pneumónia neskôr. V období pandémie novým vírusom chrípky A (H1N1) 2009 sme pozorovali výrazné zvýšenie počtu závažných priebehov chrípky. Na potvrdenie etiológie ochorenia sa ako najvhodnejší laboratórny test ukázala metóda real time PCR z výplachu z nosohltana (37 pozitívnych výsledkov), ale aj sérologické vyšetrenie (29 pozitívnych výsledkov). Naopak, negatívne výsledky rýchlotestu na dôkaz vírusu neznamenajú vylúčenie tejto infekcie. Skorší začiatok podávania antivirotík môže predísť vzniku komplikácií chrípky.
Theluthors evaluated a group of 158 adult patients hospitalized during the 2009/2010 influenza season in L. Pasteur University Hospital in Košice for severe respiratory disease with suspected influenza. They confirmed a Significant increase in the number of pneumonia cases in comparison with the same period in the previous 5 years. Out of 80 patients with pneumonia, ten died (5 of them with confirmed infection of 2009 A HlNl influenza). Fifty-Six patients (70 %) had X-ray signs of interstitial pneumonia and 29 had bilateral pneumonia. We observed a higher average age in the group of patients with pneumonia (46.9 vs. 39.9 years, p < 0.01), higher BMI (29.3 VS. 24.3, p < 0.001) and delayed arrival to the hospital (p < 0.001) as compared with the group without pneumonia. Laboratory tests showed significantly higher levels of CRP, ALT (p < 0.001) and lower O2 saturation (p < 0.05) in the group of pneumonia patients. Dyspnoea, haemoptysis and nausea were significant symptoms in the group of patients with pneumonia. Sixty patients with pneumonia were treated with oseltamivir after their admission to the hospital. However, most of them (41 patients) had influenza symptoms more than 3 days before the admission. Among patients who did not have pneumonia on admission and used oseltamivir within 3 days of its onset, pneumonia developed later in only one of 29 patients. We observed a significant increase in the number of severe influenza cases during the 2009 A (HlNl) influenza virus pandemic. Real-time PCR of samples from nasopharyngeal lavage was the most sensitive method to confirm the aetiology of influenza (37 positive results). Serological testing was sensitwe as well (29 positive results). Conversely, negative rapid test results for detection of the virus did not exclude influenza. Earlier administration of antivirals may prevent the complications of influenza.
- MeSH
- antivirové látky terapeutické užití MeSH
- chřipka lidská * farmakoterapie komplikace virologie MeSH
- dospělí MeSH
- dyspnoe MeSH
- hemoptýza MeSH
- hospitalizace statistika a číselné údaje MeSH
- index tělesné hmotnosti MeSH
- inhibitory enzymů terapeutické užití MeSH
- kvantitativní polymerázová řetězová reakce MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- nauzea MeSH
- oseltamivir terapeutické užití MeSH
- pandemie MeSH
- progrese nemoci MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- sérologické testy MeSH
- syndrom dechové tísně komplikace mortalita MeSH
- virová pneumonie * etiologie farmakoterapie mortalita radiografie MeSH
- virus chřipky A, podtyp H1N1 * izolace a purifikace MeSH
- Check Tag
- dospělí MeSH
- lidé středního věku MeSH
- lidé MeSH
- mladiství MeSH
- mužské pohlaví MeSH
- senioři nad 80 let MeSH
- senioři MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Geografické názvy
- Slovenská republika MeSH
V liečbe chronickej hepatitídy B sú k dispozícii dve základné stratégie, interferónová liečba alebo priamo pôsobiace antivirotiká. Interferóny majú antivírusový, imunomodulačný a antiproliferatívny účinok, liečba je časovo ohraničená a môže navodiť dlhodobú imunitnú kontrolu hostiteľa nad vírusom. Výhodou priamych antivirotík je účinné potlačenie vírusovej replikácie, perorálne podávanie a minimum nežiadúcich účinkov. Štandardnú liečbu chronickej hepatitídy C predstavuje kombinácia pegylovaného interferónu s ribavirínom. Jej úspešnosť závisí od viacerých faktorov, pričom asi u polovice pacientov liečba zlyhá. Sľubné perspektívy do liečby prinášajú nové priame antivirotiká, predovšetkým boceprevir a telaprevir. Budúcnosť liečby chronických hepatitíd B a C spočíva v individualizácii liečby, monitorovaní virologickej odpovede a v zavádzaní nových účinnejších prípravkov.
There are two basic strategies in the treatment of chronic hepatitis B, interferon based therapy and direct-acting antivirals. Interferons have an antiviral, immunomodulatory and antiproliferative effect, the treatment is of defined duration and can lead to a long-time immune control of the host over the virus. The advantages of direct-acting antivirals are an effective suppression of viral replication, oral regimen and minimum side effects. The standard of care in chronic hepatitis C is represented by combination of pegylated interferon and ribavirin. The efficacy of this treatment depends on several factors; meanwhile it fails in about a half of patients. New direct acting antivirals, mainly boceprevir and telaprevir, represent promising therapeutic perspectives. The future treatment of chronic hepatitis B and C is based on individualization of therapy, monitoring of viral response and introducing of new more effective antiviral agents.
V súčasnosti zlatý štandard v liečbe chronickej hepatitídy C predstavuje pegylovaný interferón alfa v kombinácii s ribavirínom. Aj napriek pokrokom v liečbe len približne 50 % pacientov dosiahne trvalú virologickú odpoveď. Je preto veľmi dôležité identifikovať prediktívne faktory úspešnosti liečby. V roku 2009 sa realizovali 3 veľké asociačné štúdie, ktoré identifikovali niekoľko jednonukleotidových polymorfizmov v blízkosti génu IL28B, ktoré súviseli s odpoveďou na liečbu. Ukazuje sa, že poznanie týchto genetických polymorfizmov sa v budúcnosti stane dôležitým prediktívnym faktorom, pričom pravdepodobne všetci pacienti budú testovaní na prítomnosť týchto polymorfizmov ešte pred začatím liečby, čo prispeje k individualizácii terapie pre každého pacienta.
Currently, the gold standard for the treatment of chronic hepatitis C is combination therapy with pegylated interferon alpha and ribavirin. Despite advances in treatment modalities, only 50 % of patients achieve sustained virological response. Therefore, determination of predictive factors related to response to therapy is very important. In 2009, three independent studies concernig genome-wide association identified several single nucleotide polymorphisms near the IL-28 gene, associated with virological response. Hence, it appears that genetic polymorphism may become important predictive factors. All patients beginning therapy, will probably be tested for the presence of these polymorphisms, allowing individualized treatment options for every patient.
- MeSH
- antivirové látky aplikace a dávkování MeSH
- celogenomová asociační studie MeSH
- chronická hepatitida C farmakoterapie genetika virologie MeSH
- interferon alfa aplikace a dávkování MeSH
- interleukiny genetika MeSH
- jednonukleotidový polymorfismus MeSH
- kombinovaná farmakoterapie MeSH
- lidé MeSH
- polyethylenglykoly aplikace a dávkování MeSH
- rekombinantní proteiny aplikace a dávkování MeSH
- ribavirin aplikace a dávkování MeSH
- výsledek terapie MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
Cieľ práce: Cieľom práce bolo zhodnotiť antivírusovú liečbu a vplyv vybraných faktorov na jej úspešnosť u pacientov s chronickou hepatitídou C liečených na Klinike infektológie a cestovnej medicíny v Košiciach v rokoch 2003 až 2007. Materiál a metódy. Retrospektívne sme analyzovali súbor 213 pacientov liečených pre chronickú hepatitídu C a v rámci neho prognostické faktory úspešnosti liečby v podskupine 159 pacientov, ktorí ukončili kompletnú liečbu pegylovaným interferónom alfa a ribavirínom. Výsledky: Z celkového súboru sme 193 pacientov liečili kombináciou pegylovaného interferónu a ribavirínu, 5 monoterapiou pegylovaným interferónom a v 15 prípadoch bol použitý konvenčný interferón. Ú 179 hečených (84 %) sa jednalo o prvoliečbu, 34 pacientov bolo liečených opakovane. Genotyp 1 bol zistený u 91,5 % zo 189 vyšetrených. Biopsia pečene bola realizovaná u 143 pacientov, 46,9 % z nich malo mierne histologické zmeny, 38,5 % stredne ťažké, 14,7 % ťažké až cirhózu pečene. Liečba bola predčasne ukončená pre nežiadúce účinky v 12,2 % prípadov. V skupine 159 pacientov s ukončenou liečbou sme trvalú virologickú odpoveď (SVR) zaznamenali V 35,8 % prípadov a ďalších 12,6 % malo virologickú odpoveď na konci Uečby (SVR ešte nehodnotená). Virologický relaps alebo breaktrough malo 26,4 % pacientov, 25,2 % bolo bez odpovede. Pacienti, ktorí dosiahli SVR boh častejšie infikovaní genotypmi 2 alebo 3, mali nižší stupeň fibrózy pečene, nižší priemerný vek a častejšie dosiahli kompletnú skorú virologickú odpoveď. Naopak, v skupine nonrespondérov sme potvrdili vyšší podiel pacientov s redukovanou liečbou pod 80 %. Ostatné pozorované rozdiely ako zastúpenie pohlaví, hmotnosť, podiel pacientov s normálnou aktivitou ALT alebo podiel predtým neliečených pacientov neboli signifikantné. Záver: Úspešnosť liečby v našom súbore bola pri zohľadnení nepriaznivého zastúpenia genotypov a podielu pacientov s opakovanou liečbou porovnateľná s literárnymi údajmi. Medzi priaznivé prognostické faktory liečby pozorované v našom súbore patrili predovšetkým infekcia genotypom vírusu 2 alebo 3, nižší stupeň fibrózy pečene a nižší vek.
Objective: The study aimed at evaluating antiviral therapy and the impact of selected factors on its efficacy in patients with chronic hepatitis C treated at the Department of Infectology and Travel Medicine in Košice, Slovakia, between 2003 and 2007. Material and Methods: A retrospective analysis of a group of 213 patients treated for chronic hepatitis C and of prognostic factors for treatment efficacy in a subgroup of 159 patients who completed theraov with pegilated interferon alpha and ribavirin. Results: From the entire group, 193 patients were treated with a combination of pegylated interferon and ribavirin, 5 received pegylated interferon monotherapy and in 15 cases, conventional interferon was used. A total of 179 patients (84 %) were treated for the first time, the remaining 34 patients were treated repeatedly. Genotype 1 was detected in 91.5 % of 189 studied patients. Liver biopsy was performed in 143 patients, with mild, moderate and severe histological changes or liver cirrhosis being detected in 46.9 %, 38.5 % and 14.7 % of them, respectively. In 12.2 % of cases, treatment was discontinued due to adverse effects. In the group of 159 patients who completed therapy, sustained viral response (SVR) was found in 35.8 %; another 12.6 % had viral response at the end of therapy (SVR has not been assessed as yet). Viral relapse or breakthrough were observed in 26.4 % and 25.2 % showed no response. Patients who achieved SVR were more frequently infected with genotypes 2 and 3, had lower degrees of liver fibrosis, lower mean age and more frequently achieved complete early viral response. By contrast, the group of non-responders was characterized by a higher proportion of patients with reduced therapy below 80 %. The other observed differences such as male/female ratio, weight, proportion of patients with normal ALT activity or proportion of previously untreated patients were not significant. Conclusion: The efficacy of treatment in our group adjusted for the adverse proportion of genotypes and proportion of patients with repeated therapy was comparable with the literature data. The favorable prognostic factors observed in the group included infection with genotypes 2 or 3, lower degree of t liver fibrosis and lowower age.
Úvod: Cieľom práce bolo vyhodnotiť epidemiologické aspekty u pacientov s hepatitídou C liečených na Klinike infektológie a cestovnej medicíny v Košiciach. Materiál a metodika: Retrospektívne sme analyzovali súbor 232 pacientov (132 mužov a 100 žien, priemerný vek 43,8 roka) dispenzarizovaných a liečených s diagnózou hepatitídy C v rokoch 2003 až 2007. Výsledky: Pravdepodobným zdrojom nákazy bola najčastejšie transfúzia krvi (u 31 % pacientov), intravenózne užívanie drog v 9 % a invazívne lekárske zákroky v 6 %. Tetováž a piercing predstavovali možnú cestu infekcie u 4 % infikovaných, ostatné rizikové faktory sa vyskytli zriedkavejšie. U 41 % pacientov sa nezistil žiadny rizikový faktor infekcie. Genotyp vírusu bol stanovený u 198 pacientov. Takmer 90 % vyšetrených malo genotyp 1, 6,6 % genotyp 3, 3 pacienti genotyp 2 a po jednom genotypy 4 a 6. V dvoch prípadoch sa vyskytli zmiešané infekcie genotypmi 1 a 3 resp. 1 a 4. Priemerná doba od prvého záznamu zvýšenej aktivity aminotransferáz cez stanovenie diagnózy až po začiatok liečby stanovená analýzou nášho súboru bola 6,3 roka. Záver: Najčastejší spôsob infekcie v našom súbore predstavovali transfúzie, intravenózne užívanie drog a chirurgické zákroky. Medzi genotypmi vírusu hepatitídy C výrazne prevláda genotyp 1. Do budúcnosti by bolo potrebné skrátiť dobu od zistenia poškodenia pečene do etiologickej diagnostiky hepatitídy C, ktorá je nateraz príliš dlhá.
Introduction: The study objective was to evaluate epidemiological aspects in patients with hepatitis C treated at the Clinic of Infectology and Travel Medicine in Košice. Material and Methods: A retrospective analysis was performed of 232 patients (132 males and 100 females, mean age 43.8 years) followed up and treated with the diagnosis of hepatitis C (HC) in 2003 through 2007. Results: The probable sources of infection were most often blood transfusion (in 31 % of patients), injecting drug use (9 %) and invasive medical procedures (6 %). Tattooing and piercing procedures were a potential route of infection in 4 % of HC cases, while other risk factors were less common. None of the HC risk factors was identified in 41 % of HC patients. HCV genotype was determined in 198 patients. HCV genotype 1 was detected in nearly 90 % of the tested HC patients, HCV genotype 3 in 36.6 %, HCV genotype 2 in 3 patients and HCV genotypes 4 and 6 in one patient each. Two HC cases were coinfections with HCV genotypes 1 and 3 or 1 and 4. The mean time interval from the first detection of elevated aminotransferase activity to the diagnosis and therapy institution was 6.3 years. Conclusion: The most common source of infection was blood transfusion, followed by injecting drug use and surgery. The prevailing HCV genotype is 1. In the future, it would be necessary to reduce the time interval from the detection of liver damage to the etiological diagnosis of HC, which has been too long.
