Úvod: Fenomén prideľovanej/chýbajúcej/nedokončenej starostlivosti je aktuálnym predmetom zahraničných výskumov v ošetrovateľstve. Jeho kvantifikáciu je možné dosiahnuť len prostredníctvom špecifických hodnotiacich nástrojov. S ich využitím je možné identifikovať nielen ošetrovateľské aktivity, ktoré sestry nerealizujú počas svojej služby, ale aj dôvody, ktoré vedú k vzniku tohto fenoménu. Cieľ: Cieľom nášho príspevku je analýza prístupov k operacionalizácii konceptu prideľovanej/chýbajúcej/nedokončenej ošetrovateľskej starostlivosti a vytvorenie prehľadu nástrojov k jeho meraniu. Metódy: Pre jeho spracovanie bola využitá metóda obsahovej analýzy odborných štúdií publikovaných vo vedeckých databázach PubMed, ScienceDirect a ProQuest. Výsledky: V príspevku sme analyzovali tri prístupy a hodnotiace nástroje, ktoré boli vyvinuté k hodnoteniu fenoménu – MISSCARE Survey, BERNCA/PIRNCA a TU nástroje. Identifikovali sme rozdiely v rozsahu sledovaných činností, časového rozmedzia, skórovaní a vyhodnocovaní. Záver: Dospeli sme k záveru, že fenomén sa najviac týka nezávislých ošetrovateľských aktivít a najčastejším dôvodom jeho vzniku je nedostatok ošetrujúceho personálu. Na základe analýzy konštatujeme, že fenomén významnou mierou ovplyvňuje nielen spokojnosť pacientov, ale aj pracovnú spokojnosť sestier a významne sa odráža v kvalite poskytovanej starostlivosti. Vyzdvihujeme potrebu venovať sa spomínanému fenoménu s využitím špecifických hodnotiacich nástrojov aj v podmienkach Slovenskej republiky.
Introduction: The phenomenon of rationing/missed/unfinished care is a current subject of foreign research in nursing. Its quantification can be achieved only through specific measuring tools. With their use, it is possible to identify not only the nursing activities that nurses do not perform during their shift, but also the reasons which lead to the occurrence of this phenomenon. Aim: The aim of our contribution is to analyze approaches to the operationalization of the concept of rationing/missed/unfinished care and to provide an overview of tools to measure it. Methods: The method of content analysis of research studies published in the scientific databases PubMed, ScienceDirect, and ProQuest was used in the processing of paper. Results: In our contribution, we analyzed three approaches and measuring tools which were developed for measuring the phenomenon – MISSCARE Survey, BERNCA/PIRNCA, and TU instruments. We identified differences in the range of activities, time period, scoring and evaluation. Conclusion: We conclude that the phenomenon is mostly related to independent nursing activities and the most frequent reason for its occurrence is the insufficient number of nursing staff. Based on the analysis, we note that the phenomenon not only significantly influences patient satisfaction but also the job satisfaction of nurses – and this is reflected in the quality of provided care. We emphasize the need to be concerned about the mentioned phenomenon using specific measuring tools in studies conducted in the Slovak Republic.
Aim: The application of reliable and valid tools may be helpful to evaluate the effectiveness of the clinical learning environment in nurse education and to enhance international comparison of clinical learning between European countries. The purpose of this study was to investigate the psychometric properties (internal consistency and construct validity) of the Slovak version of the Clinical Learning Environment + Teacher (CLES + T) evaluation scale, and to evaluate its usefulness in the context of clinical learning. Design: A cross-sectional validation study. Methods: The sample included 503 students from six Slovak universities. The structure of the instrument was computed with principal component analysis. Cronbach’s alpha was calculated to measure the internal reliability of the CLES + T scale. Results: The factor structure of the Slovak version of the CLES + T scale was in line with the original study and other studies in Western European countries. The internal consistency of the Cronbach’s alpha values of five subscales of the CLES + T scale was high. Conclusion: The Slovak version of the CLES + T is a valid and reliable tool that can be useful to assess students’ evaluation of the clinical learning environment as well as the impact of clinical supervision methods on the domains of the learning environment.
Cieľ: Zistiť, ako ovplyvňuje záťaž spojená s prežívaním symptómov mieru sociálnej opory a výskyt depresie u pacientov s onkologickým ochorením. Dizajn: Prierezová štúdia. Metódy: Do výskumného súboru bolo zapojených 100 pacientov (47 žien a 53 mužov) s diagnostikovaným onkologickým ochorením v rôznom štádiu závažnosti ochorenia. Na posúdenie prežívania symptómov sme použili nástroj Memorial Symptom Assessment Scale (MSAS). Škála posudzuje 32 symptómov v troch subškálach (fyzické, psychické symptómy, celkový distres). Na posúdenie miery sociálnej opory sme použili škálu SELSA, obsahuje 20 položiek, rozdelených do 3 subškál - sociálne vzťahy, rodinné vzťahy, partnerské vzťahy. Na posúdenie prežívania smútku a závažnejších symptómov depresie sme použili škálu depresie - CES-D (Centrum pre epidemiologické štúdie - škála depresie). Výsledky: Z výsledkov vyplýva, že pri vyššom výskyte obťažujúcich symptómov prežívajú pacienti vo väčšej miere depresiu a nižšiu mieru sociálnej opory. Najväčšiu mieru lineárnej závislosti pozorujeme medzi výskytom psychických symptómov a doménou rodina v škále SELSA (0,470) a medzi výskytom psychických symptómov a celkovou mierou sociálnej opory (0,456). Záver: Výsledky výskumu korešpondujú so závermi viacerých štúdií, z ktorých vyplýva, že výskyt obťažujúcich symptómov u pacientov s onkologickým ochorením významne ovplyvňuje miera sociálnej opory od jednotlivých členov rodiny. Pre sestry z klinickej praxe môže posudzovanie obťažujúcich symptómov s využitím škál slúžiť na plánovanie a realizáciu efektívnych intervencií na podporu kvality života pacientov s onkologickým a iným nevyliečiteľným ochorením.
Aim: To find out how the burden associated with experiencing symptoms affects the degree of social support and the incidence of depression in patients with cancer. Design: Cross-sectional study. Methods: 100 patients (47 women and 53 men) diagnosed with cancer, at different stages of disease severity, were involved in the study. We used the Memorial Symptom Assessment Scale (MSAS) to assess symptom survival. The scale assesses 32 symptoms in three sub-scales (physical, psychological, symptoms, total distress). To assess social assistance we used the SELSA range, containing 20 items, divided into 3 sub-categories - social relationships, family relationships, partnerships. To assess the survival of sadness and more serious symptoms of depression, we used a range of depression - CES-D (Center for Epidemiological Studies - Depression Scale). Results: The results show that with a higher incidence of troublesome symptoms patients are more likely to suffer on the one hand from depression and, on the other hand, from lower levels of social support in individual domains. The greatest degree of linear dependence is observed between the occurrence of psychological symptoms and the family domain in the SELSA scale (0.470), the occurrence of psychological symptoms and the overall rate of social support (0.456). Conclusion: The results of the study correspond with the conclusions of several studies showing that the occurrence of symptom-aggravating symptoms of patients with oncological disease significantly affects the degree of social support from individual members of the family. For nurses in clinical practice, the assessment of harrowing symptoms using scales can serve to plan and implement effective interventions to promote the quality of life of patients with oncological and other infectious diseases.
Sestra
1. vydání 128 stran : ilustrace, tabulky ; 24 cm
Klinická výuka je vitální součástí pregraduální profesní přípravy zdravotnických pracovníků. Zajištění interdisciplinární klinické výuky, spolupráce mezi vzdělávacími institucemi a klinickými pracovišti, příprava studentů na nové role a způsoby vzdělávání na pracovišti jsou v tomto procesu klíčové. Cílem monografie je v ucelené podobě zpracovat problematiku tří typů aspektů klinického výukového prostředí: aspektů terminologických (pojmenování rolí, procesu, metod vedení studentů), organizačních (modely klinické výuky, strategie vedení a hodnocení na pracovištích) a metodických (nástroje auditu). Monografie zároveň poskytuje srovnávací a souhrnný přehled specifických faktorů ovlivňujících proces klinické výuky ve zdravotnických zařízeních z pohledu studentů a participujících pracovišť. Může být užitečným a jedinečným zdrojem informací pro odbornou komunitu, která se podílí na vytváření efektivního klinického prostředí. Nakladatelská anotace. Kráceno
Sestra
1. vydání 191 stran : ilustrace ; 21 cm
- MeSH
- adherence pacienta MeSH
- chronická nemoc MeSH
- motivace MeSH
- vzdělávání pacientů jako téma MeSH
- Publikační typ
- monografie MeSH
- Konspekt
- Patologie. Klinická medicína
- NLK Obory
- patologie
- Klíčová slova
- studie, chronicky nemocní, měření kvality života, výzkumné šetření, recenzovaný článek, pohoda,
- MeSH
- bronchiální astma MeSH
- kvalita života MeSH
- zdraví MeSH
- Klíčová slova
- vzdělávání, terminologie, ošetřovatelská praxe,
- MeSH
- výzkum MeSH
- Klíčová slova
- studie, fluktuace, recenzovaný článek, literární přehled,
- MeSH
- pracovní uspokojení MeSH
- zdravotní sestry MeSH
