Poruchy spánku a ich diagnostika sú predmetom spánkovej medicíny. Úloha sestry je pri realizácii vyšetrenia najmä z pohľadu funkčného zabezpečenia priebehu celonočného snímania a hodnotenia spánku u dospelých a detí nezastupiteľná. Sestra pri celom procese polysomnografického vyšetrenia dodržiava postup podľa metodického odporúčania hlavného odborníka Ministerstva zdravotníctva (MZ) (1). Dôraz sa kladie na prípravu pacienta a jeho pokožky, aplikáciu snímačov a elektród, ako aj kontrolu pacienta počas celej doby trvania vyšetrenia a sledovanie jeho priebehu.
Sleep disrorders and their diagnosis are subject of sleep medicine. The nurse’s role is irreplaceable in the implementation of the examination, especially from the point of view of functional assurance of course of all-night recording and assessment of sleep in adults and children. During the entire process of the polysomnographic examination, the nurse follows the procedure according to the methodological recommendation of the chief expert of the Ministry of Health. Empahasis is placed on the preparation of the patient and his skin, the application of sensors and electrodes, as well as checking the patient throughout the duration of the exa
V predkladanom príspevku sa zaoberáme problematikou spánku v intenzívnej starostlivosti, popisujeme definíciu spánku, jednotlivé fázy spánku a význam spánku. Spánok patrí podľa Maslowovej hierarchie potrieb k základným fyziologickým ľudským potrebám. Počas hospitalizácie pacienta sa často stretávame so spánkovou depriváciou pacientov v intenzívnej starostlivosti. Kvalitu a kvantitu spánku ovplyvňujú viaceré faktory a záleží na intenzite a vplyve jednotlivých faktorov na jedinca. U pacientov hospitalizovaných na jednotkách intenzívnej starostlivosti je náročné ovplyvniť tieto faktory a prispôsobiť potrebám hospitalizovaných. V texte sa venujeme jednotlivým faktorom ovplyvňujúcim spánkovú depriváciu, ktoré rozdeľujeme na faktory ovplyvniteľné, menej ovplyvniteľné a neovplyvniteľné. Spánkovú depriváciu v intenzívnej starostlivosti predkladáme ako ošetrovateľský problém v kontexte s NANDA sesterskou diagnostikou. Pre ošetrovateľskú prax je dôležité venovať problematike a poruchám spánku náležitú pozornosť a eliminovať negatívne faktory vplývajúce na spánok pacienta.
V predkladanom príspevku sa zaoberáme problematikou spánku v intenzívnej starostlivosti, popisujeme definíciu spánku, jednotlivé fázy spánku a význam spánku. Spánok patrí podľa Maslowovej hierarchie potrieb k základným fyziologickým ľudským potrebám. Počas hospitalizácie pacienta sa často stretávame so spánkovou depriváciou pacientov v intenzívnej starostlivosti. Kvalitu a kvantitu spánku ovplyvňujú viaceré faktory a záleží na intenzite a vplyve jednotlivých faktorov na jedinca. U pacientov hospitalizovaných na jednotkách intenzívnej starostlivosti je náročné ovplyvniť tieto faktory a prispôsobiť potrebám hospitalizovaných. V texte sa venujeme jednotlivým faktorom ovplyvňujúcim spánkovú depriváciu, ktoré rozdeľujeme na faktory ovplyvniteľné, menej ovplyvniteľné a neovplyvniteľné. Spánkovú depriváciu v intenzívnej starostlivosti predkladáme ako ošetrovateľský problém v kontexte s NANDA sesterskou diagnostikou. Pre ošetrovateľskú prax je dôležité venovať problematike a poruchám spánku náležitú pozornosť a eliminovať negatívne faktory vplývajúce na spánok pacienta.
Východisko: U pacientiek po operačnej liečbe - hys- terektómii sa mení uspokojovanie nielen biologických potrieb, ale vznikajú nové psychosociálne potreby, kto- ré je potrebné posudzovať a riešiť ošetrovateľskými intervenciami. Cieľ: Cieľom štúdie bolo zmapovať hodnotenie psy- chosociálnych potrieb pacientiek po hysterektómii a porovnať ich hodnotenie z pohľadu pacientiek a sestier. Súbor a metódy: Vzorku tvorilo 60 pacientiek hospi- talizovaných na gynekologicko-pôrodníckej klinike po hysterektómii a 60 sestier z gynekologicko-pôrodníckej kliniky. Na mieru vzťahu medzi premennými bol pou- žitý Pearsonov korelačný koeficient. Výsledky: Z ošetrovateľských problémov považujú ses- try a pacientky za najzávažnejší akútnu bolesť a na- rušený spánok z pohľadu pacientiek. Medzi hodnote- niami sestier a pacientiek boli zistené štatisticky významné rozdiely v hodnotení problémov zo strany pacientiek a riešených ošetrovateľských diagnózach medzi hodnoteniami sestier a pacientiek. Záver: Odporúčame sestrám, aby posudzovali psycho- sociálne potreby u pacientiek pred a po operačnom zákroku.
Background: In patients after hysterectomy, the satis- faction of not only biological needs changes, but new psychosocial needs arise, which need to be assessed and solved by nursing interventions. Objective: The objective of the study was to map the assessment of the psychosocial needs of patients after hysterectomy and to compare their assessment from the perspective of patients and nurses. Subject and methods: The sample consisted of 60 pa- tients hospitalized at the gynecology-obstetrics clinic after hysterectomy and 60 nurses from the gynecolo- gy-obstetrics clinic. Pearson’s correlation coefficient was used to measure the relationship between va- riables. Results: From the selected nursing diagnoses, nurses and patients consider acute pain and disturbed sleep to be the most serious nursing diagnosis from the perspective of the patients. Statistically significant dif- ferences in nursing diagnoses were found between nurses’ and patients’ assessments. Conclusion: We recommend nurses to assess the psy- chosocial needs of patients before and after surgery.
Východiska: Individuální rozdíly v cirkadiánních typech mají vliv na diurnální preference (DP) sestry a její schopnost adaptace na práci na směny. Sestry večerní DP se lépe přizpůsobují nočním směnám oproti sestrám ranní DP. V souvislosti se směnným režimem sestry sdělují problémy se spánkem, rodinné a společenské problémy. Cíl: Zjistit, zda měla vliv DP sester z různě zaměřených pracovišť nemocnic na jejich směnnost a spánek. Dílčími cíli bylo zjistit zastoupení sester v DP a zjistit, jaký mají vztah ke směnnosti a spánku sester. Zjistit reliabilitu použitého dotazníku. Metodika: Kvantitativní průřezová studie byla založena na anonymním dotazníkovém šetření. Soubor 726 sester byl rozdělen na 4 skupiny podle pracoviště. Dotazník Kompozitní škála ranních a večerních typů byl využit pro stanovení DP sester, byl doplněn otázkami vztahujícími se ke směnnému režimu, spánku a anamnestickými daty. Pro zpracování dat byla použita parametrická a neparametrická statistika. Výsledky: V souboru bylo zastoupeno 23 % sester ranní DP, 5 % večerní DP a 72 % neutrální DP. V ranních směnách se velmi dobře cítily sestry ranní DP (p < 0,001) a v nočních směnách sestry večerní DP (p < 0,001). Po spánku po noční směně se cítily hůře sestry ranní DP. Vyšší hodnota v počtu hodin spánku po noční směně byla zjištěna u sester večerní DP (p < 0,001). Reliabilita škály byla uspokojivá (0,84). Závěr: Na spánek u sester ve směnném provozu má vliv typ DP. Problémy se spánkem nelze podceňovat a je třeba prevence, např. vhodné ergonomické plánování pracovních směn.
Background: Individual differences in circadian types have affect to the nurse’s diurnal preference (DP) and nurse ́s ability to adapt to shift work. Nurses of evening DP adapt better to night shifts than nurses of morning DP. In connection with the shift work, nurses report problems with sleep, family problems and social problems.Aim: To find out whether the DP of nurses from different wards of hospitals had an effect on their shifts and sleep. The partial aims were to find out the representation of nurses in DP and to find out how they relate to the shift and sleep of nurses. To find out the reliability of the used questionnaire. Methods: A quantitative cross-sectional study was based on an anonymous questionnaire. The group of 726 nurs-es was divided into 4 groups according to the ward. The questionnaire “Composite Scale of Morning and Evening Types” was used to determine the DP of nurses, it was supplemented by questions related to shift work, sleep and anamnestic data. Parametric and nonparametric statistics were used for data processing.Results: Nurses of morning DP were in 23%, 5% nurses of evening DP and 72% nurses of neutral DP were represented in the group. Nurses of morning DP (p < 0.001) felt very well in the morning shifts and nurses of evening DP (p < 0.001) in the night shifts. After sleeping after a night shift, the nurses of the morning DP felt worse. A higher value in the number of hours of sleep after the night shift was found in the nurses of evening DP (p < 0.001). The reliability of the Scale was satisfactory (0.84).Conclusions: Sleep in nurses in shift work is affected by type DP. Sleep problems cannot be underestimated and prevention is needed, such as appropriate ergonomic shift planning.
V predkladanom príspevku sa zaoberáme problematikou spánku v intenzívnej starostlivosti, popisujeme definíciu spánku, jednotlivé fázy spánku a význam spánku. Spánok patrí podľa Maslowovej hierarchie potrieb k základným fyziologickým ľudským potrebám. Počas hospitalizácie pacienta sa často stretávame so spánkovou depriváciou pacientov v intenzívnej starostlivosti. Kvalitu a kvantitu spánku ovplyvňujú viaceré faktory a záleží na intenzite a vplyve jednotlivých faktorov na jedinca. U pacientov hospitalizovaných na jednotkách intenzívnej starostlivosti je náročné ovplyvniť tieto faktory a prispôsobiť potrebám hospitalizovaných. V texte sa venujeme jednotlivým faktorom ovplyvňujúcim spánkovú depriváciu, ktoré rozdeľujeme na faktory ovplyvniteľné, menej ovplyvniteľné a neovplyvniteľné. Spánkovú depriváciu v intenzívnej starostlivosti predkladáme ako ošetrovateľský problém v kontexte s NANDA sesterskou diagnostikou. Pre ošetrovateľskú prax je dôležité venovať problematike a poruchám spánku náležitú pozornosť a eliminovať negatívne faktory vplývajúce na spánok pacienta.
n this paper we deal with the issue of sleep in intensive care, describe the definition of sleep, the various stages of sleep and the importance of sleep. According to Maslow's hierarchy of needs sleep is one of the basic physiological human needs. During hospitalization we often encounter sleep deprivation of patients in intensive care. The quality and quantity of sleep is affected by several factors and depends on the intensity and influence of individual factors on the individual. In patients hospitalized in intensive care units, it is difficult to influence these factors and adapt them to the needs of the hospitalized. In the text we deal with individual factors influencing sleep deprivation, which we divide into factors that can be influenced, less influenced and unaffected. We present sleep deprivation in intensive care as a nursing problem in the context of NANDA nursing diagnostics. It is important for nursing practice to pay attention to sleep issues and disorders and to eliminate negative factors affecting the patient's sleep.
Úvod: Podle dostupných pramenů trpí syndromem obstrukční spánkové apnoe (OSAS) ve čtvrté dekádě života 1-5 % ženské populace a více než 90 % žen s OSAS o svém problému neví. Přibližně 15 % obézních těhotných žen má pravděpodobně SAS (Sleep Apnoe Syndrome). Cílem práce je průzkum výskytu OSAS v populaci rizikově těhotných a průzkum souvislosti OSAS s rizikovými faktory pro těhotenství. Charakteristika souboru: Ze 480 sledovaných těhotných bylo zkoumáno 85 a do studie zařazeno 61 rizikově těhotných respondentek. Metody: Statisticky jsme zhodnotili vztah OSAS k hypertenzi, obezitě, preeklamptickým změnám placenty, nízkému pH pupečníkové krve, nízké hladině PlGF ve skupině rizikově těhotných s AHI < 5 a ve skupině s AHI ≥ 5. Výsledky: Ve studovaném souboru byla prokázána významná statistická souvislost výskytu OSAS s gestačním diabetem a obezitou u rizikově těhotných. Nebyla prokázána souvislost s výskytem hypertenze. Pro nízký záchyt respondentek s těmito potížemi nebyla statisticky přínosná hodnocení výskytu histomorfologických preeklamptických změn placenty, nízkého pH pupečníkové krve a nízké hladiny PlGF.
Introduction: According to the available data, OSAS (Obstructive Sleep Apnea Syndrome) occurs in the fourth decade in 1 to 5% of women in the total population, and over 90% of women with OSAS do not know about their problems. Approximately 15% of obese pregnant females are thought to suffer from SAS. The aim of this work is to explore OSAS incidence in high-risk pregnant women and the association of OSAS with risk factors for pregnancy. Material: 85 women of a group of 480 monitored high-risk pregnant females were examined, and 61 of these were involved in this study. Methods: We statistically evaluated the relation between OSAS and hypertension, obesity, preeclamptic placental changes, low pH values of umbilical cord blood, and low PlGF levels in the group of high-risk pregnant women with AHI < 5 and in the group with AHI ≥ 5. Results: In the monitored group there was a statistical significant coherence between OSAS and gestational diabetes and obesity in high-risk gravid women. Surprisingly, an association with hypertension was not found. From a statistical point of view, evaluations of histomorphological preeclamptic placental changes, low pH values of umbilical cord blood and low PlGF levels was not significant for a small number of respondents with these disorders.
- MeSH
- komorbidita MeSH
- obstrukční spánková apnoe * epidemiologie MeSH
- rizikové faktory MeSH
- rizikové těhotenství * MeSH
- těhotenství MeSH
- Check Tag
- těhotenství MeSH
- ženské pohlaví MeSH
- Publikační typ
- práce podpořená grantem MeSH
- Geografické názvy
- Česká republika MeSH
- MeSH
- mezioborová komunikace MeSH
- parasomnie MeSH
- poruchy iniciace a udržování spánku MeSH
- poruchy nadměrné spavosti MeSH
- poruchy spánku a bdění MeSH
- poruchy spánku z vnitřních příčin MeSH
- spánek fyziologie MeSH
- spánková deprivace MeSH
- spánková hygiena MeSH
- syndromy spánkové apnoe MeSH
- týmová péče o pacienty MeSH
