Lymeská borelióza je u nás v súčasnosti najčastejšie kliešťom prenášané ochorenie. Aby sa mohla infekcia preniesť z vektora na človeka, doba prisatia kliešťa musí byť minimálne 12–24 hodín. Ochorenie sa môže veľmi často prejavovať necharakteristickými symptómami, čo nezriedka vedie k diagnostickým omylom. V jednotlivých štádiách boreliózy môžu byť u pacientov tak typické, ako aj atypické symptómy. V prvom štádiu sa u cca 60 % infikovaných jedincov vyskytuje erythema migrans (EM), medzi ďalšie typické príznaky patria bolesť hlavy, kĺbov, svalov a únava. Po niekoľkých týždňoch nasleduje druhé štádium včasnej diseminovanej infekcie s neurologickým, kardiovaskulárnym alebo kĺbnym postihnutím. Tretie, neskoré štádium Lymeskej boreliózy, je charakterizované mono- alebo oligoartritídou najčastejšie kolenného kĺbu, chronickou atrofickou akrodermatitídou, chronickou encefalomyelitídou, polyneuritídou alebo progredujúcou encefalo(myelo)patiou. Diagnóza neuroboreliózy sa stanoví väčšinou na základe anamnestických údajov, klinického obrazu, zobrazovacích metód (MRI, SPECT) s pomocou nepriamych a priamych sérologických a likvorologických analýz. V liečbe neuroboreliózy je liekom voľby parenterálne aplikovaný ceftriaxon.

Currently, Lyme borreliosis is the most common tick-borne disease in our country. For a vector-to-human transmission to occur, an infected tick has to be attached for at least 12–24 hours. The disease may frequently be manifested by nonspecific symptoms, which may commonly result in misdiagnosis. In particular stages of borreliosis, many patients may present with both typical and atypical symptoms. In the first stage, approximately 60 % of infected individuals present with erythema migrans (EM), other typical symptoms include headache, joint ache, muscle ache, and fatigue. The second stage of early disseminated infection follows several weeks later, with neurological, cardiovascular, or articular involvement. The third, late stage of Lyme borreliosis, is characterized by mono- or oligoarthritis, most commonly of the knee joint, acrodermatitis chronica atrophicans, chronic encephalomyelitis, polyneuritis, or progressive encephalo(myelo)pathy. The diagnosis of neuroborreliosis is mostly based on the patient's history, clinical presentation, imaging techniques (MRI, SPECT) and by using direct and indirect serological and cerebrospinal fluid analyses. The drug of choice in the treatment of neuroborreliosis is parenteral ceftriaxone.

Neurologické oddelenie NsP Levoča

Current trends in diagnosing and treatment of neuroborreliosis

Lit.: 22