Úvod: Nealkoholová steatóza pečene (non-alcoholic fatty liver disease – NAFLD) predstavuje narastajúci klinický problém už v detstve a v adolescencii. Súčasné poznatky o NAFLD naznačujú dôležitú úlohu genetických a environmentálnych rizikových faktorov v patogenéze tohto ochorenia. Väčšina pacientov s NAFLD je obéznych, NAFLD sa vyskytuje ale aj u neobéznych jedincov a naopak, u obéznych pacientov môže absentovať. V klinickej praxi je transabdominálna ultrasonografia najvyužívanejšia skríningová zobrazovacia metóda NAFLD. Cieľ: Cieľom práce bolo posúdenie vplyvu najrizikovejšieho faktora, ktorým je detská obezita, na vznik a rozvoj NAFLD. Materiál a metodika: V priebehu ultrasonografického vyšetrenia sme kvantitatívne hodnotili stupeň stukovatenia pečene (vyjadreného hepatorenálnym indexom) a následne aj tuhosť pečeňového tkaniva (vyjadrenú indexom pečeňovej fibrózy) celkovo u 240 probandov v rôznych skupinách podľa vekových a hmotnostných kritérií. Výsledky ultrasonografického vyšetrenia sme následne korelovali s vybranými antropometrickými a laboratórnymi parametrami. Výsledky: Zdraví donosení novorodenci s normálnou pôrodnou hmotnosťou mali signifikantne nižšie hodnoty hepatorenálneho indexu (hepato renal index – HRI) a indexu pečeňovej fibrózy (liver fibrosis index – LFI) v porovnaní so zdravou kontrolnou pediatrickou skupinou probandov vo vekovom rozmedzí od 10. do ukončeného 18. roku života s normálnou hmotnosťou (p < 0,001). V kontrolnej skupine pubertálnych a adolescentných pacientov sme nezaznamenali vplyv pohlavia na zmeny ultrasonografických hodnôt HRI (p = 0,332) a LFI (p = 0,339). Fyziologické hodnoty hepatorenálneho indexu sa bez ohľadu na pohlavie pohybovali v kontrolnej pediatrickej skupine v rozmedzí 1,02–1,23 (10. až 90. percentil), resp. 1,02–1,26 (5. až 95. percentil). V skupine obéznych pediatrických pacientov vo vekovom rozmedzí od 10. do ukončeného 18. roku života bola preukázaná štatisticky signifikantne vyššia hodnota HRI aj LFI v porovnaní s kontrolnou pediatrickou skupinou s normálnou hmotnosťou. V skupine obéznych pacientov sa so zvyšujúcou hodnotou BMI znižovala elasticita pečene (p = 0,005; rs = 0,310), avšak stupeň steatózy sa nemenil (p = 0,357). U obéznych pacientov sa elasticita pečeňového tkaniva znižovala aj s rastúcim obvodom pása (p < 0,01). Záver: Výsledky našej práce poukazujú na významnú asociáciu obezity a NAFLD v pediatrickej populácii. Ultrasonografické metódy stanovovania hepatorenálneho indexu a elasticity pečene majú uplatnenie v diagnostike skorých stupňov pečeňového poškodenia u obéznych pubertálnych a adolescentných pacientov s rizikom vzniku NAFLD. Okrem skorého záchytu týchto zmien sme schopní neinvazívne a v reálnom čase hodnotiť dynamiku ochorenia a efekt podávanej terapie, čím sa zlepšuje kontrola nad ochorením.
Rationale: Non-alcoholic fatty liver disease (NAFLD) is emerging clinical issue in childhood and adolescent age. Present knowledge of NAFLD suggests an important role of genetic and environmental risk factors in the pathogenesis of the disease. Most of the patients are obese, however, NAFLD also occurs in the non-obese group and interestingly, in obese individuals it may be absent. The transabdominal ultrasound examination is the most widely used imaging method for NAFLD screening. Aim: The aim of the study was to assess the impact of paediatric obesity as the main risk factor in NAFLD development. Materials and methods: The degree of steatosis (represented by hepatorenal index) and hepatic parenchyma stiffness (represented by fibrosis liver index) were quantitatively evaluated using ultrasound device in a total of 240 paediatric and adolescent patients divided in subgroups according to age and weight criteria. Results from ultrasound examination were subsequently correlated with anthropometric and laboratory parameters. Results: Hepatorenal index (HRI) and liver fibrosis index (LFI) in healthy term neonates with normal birth weight was significantly lower compared to the control group of healthy normal weight children aged 10–18 years (p <0.001). We did not observe an effect of gender on changes in HRI (p = 0.332) and LFI (p = 0.339) in teenage and adolescent controls. Regardless of gender, normal HRI values in paediatric heathy control group ranged from 1.02–1.23 (10th–90th percentile). The group of obese children aged 10–18 years had HRI and LFI values significantly higher in contrast with healthy normal weight controls. Obese individuals had liver stiffness proportional to BMI (p = 0.005, rs = 0.310), however, the steatosis degree remained unchanged (p = 0.357). Hepatic parenchyma stiffness also increased with waist circumference gain in corpulent patients (p <0.01). Conclusion: Results of this study point to a significant association of obesity and NAFLD in paediatric population. The assessment of HRI and liver stiffness using ultrasound methods have been employed in the diagnosis of early stages of hepatic changes in obese children and adolescent patients at risk of NAFLD development. In addition to the early detection in these changes, ultrasound determination enables non-invasive and real-time assessment of dynamics of the disease and the effect of the administered therapy, which improves control over the disease.
Ultra-spracované potraviny (UPF) sa často vyznačujú nízkou nutričnou kvalitou, vysokou energetickou hustotou a prítomnosťou prídavných látok, látok z obalov a zlúčenín, ktoré vznikajú počas výroby, spracovania a skladovania. UPF zahŕňa priemyselné receptúry a zvyčajne obsahuje mnoho zložiek. UPF obsahuje cukor, oleje, tuky, soľ, antioxidanty, stabilizátory a konzervačné látky, potravinárske prísady a emulgátory. Okrem nízkej výživovej hodnoty spracovanie potravín podporuje tvorbu škodlivých zlúčenín v potravinách. Potravinové prísady v rámci UPF, podporujú zápaly, poruchy funkcie pečene a metabolický syndróm, ktoré sú založené na zmenách mikrobiómu. Obezogény sú látky z prostredia, ktoré menia rovnováhu medzi príjmom a výdajom energie. Obezogény sú podskupinou environmentálnych chemických látok, ktoré pôsobia ako endokrinné disruptory ovplyvňujúce koncové metabolické ukazovatele. V posledných desaťročiach sa na celom svete dramaticky zvýšila spotreba ultra-spracovaných výrobkov. UPF sa na priemernom energetickom príjme podieľali viac ako 60 %. Priemerný obsah bielkovín, vlákniny, vitamínov a vápnika v strave výrazne klesá. Energetický príspevok UPF, zatiaľ čo obsah sacharidov, pridaného cukru a nasýtených tukov sa zvyšuje. Ultra-spracované potraviny sa podieľajú na väčšine pridaných cukrov v západnej strave. Fruktóza – najčastejší obezogén, sa spája so zvýšeným rizikom fibrózy pečene. V posledných rokoch pribúdajú dôkazy o škodlivom vplyve UPF. Konzumácia UPF sa spája s metabolickými zmenami, výskytom chronických ochorení a nadmernou úmrtnosťou. Existujú aj dôkazy o súvislosti s NAFLD, NASH a fibrózou. Vysoká spotreba UPF súvisí so škodlivými metabolickými a hepatálnymi parametrami v populácii NAFLD. Okrem toho kombinácia fajčenia a vysokého príjmu UPF môže zosilniť poškodenie pečene. Na základe dôkazov zo štúdií by sa vo výživových usmerneniach malo zvážiť odporúčanie znížiť príjem ultra- -spracovaných potravín na minimum a implementovať opatrenia v oblasti verejného zdravotníctva.
Ultra-processed foods (UPF) are often characterized by low nutritional quality, high energy density, and the presence of additives, substances from packaging, and compounds formed during production, processing, and storage. UPF includes industrial formulations, and usually contains many ingredients. UPF includes sugar, oils, fats, salt, antioxidants, stabilizers and preservatives, food additives, and emulsifiers. Beyond the poor nutritional value, food processing promotes the creation of harmful compounds in the food. Food additives within UPF, promote inflammation, liver dysfunction, and metabolic syndrome, which are based on changes in the microbiome. Obesogens are environmental substances that alter the balance between energy intake and energy expenditure. Obesogens are a subset of environmental chemicals that act as endocrine disruptors affecting metabolic endpoints. The consumption of ultra-processed products has increased dramatically worldwide in the last decades. UPF contributed more than 60% of the mean energy intake. The average content of protein, fiber, vitamins, and calcium in the diet decreases significantly. The roducy contribution of UPFs, while carbohydrate, added sugar, and saturated fat contents increase. Ultra-processed foods contribute most of the added sugars in the western diet. Fructose – the most frequent obesogen, is associated with an increased risk of liver fibrosis. In recent years, there has been growing evidence about the harmful effect of UPF. UPF consumption is associated with metabolic alterations, the incidence of chronic diseases, and excess mortality. There is also evidence for an association with NAFLD, NASH, and fibrosis. High UPF consumption is related to harmful metabolic and hepatic parameters in NAFLD population. Furthermore, the combination of smoking and high UPF intake may amplify liver damage. The evidence from studies, a recommendation to reduce ultra-processed food intake to a minimum should be considered in nutritional guidelines and implemented by public health policy measures.
- MeSH
- lidé MeSH
- metabolický syndrom etiologie MeSH
- nealkoholová steatóza jater * etiologie MeSH
- průmyslově zpracované potraviny * škodlivé účinky MeSH
- Check Tag
- lidé MeSH
- Publikační typ
- přehledy MeSH
