Cieľ: Cieľom štúdie je skúmanie zvládania ochorenia diabetes mellitus 1. typu dospievajúcimi. Výskum je orientovaný na skúmanie vzťahov a rozdielov medzi premennými (metabolická kompenzácia, využívanie inštrumentálnej sociálnej opory, vzdávanie sa), so zreteľom na vek, v ktorom bol diabetes diagnostikovaný. Výskumný súbor a metódy: Výskumu sa zúčastnilo 54 dospievajúcich vo veku 11–21 rokov (priemerný vek 16,48 rokov, SD = 2,93), 66,7 % respondentov tvorili ženy. Elektronický zber dát prebiehal od decembra 2014 do marca 2015. Aktuálnu úroveň metabolickej kompenzácie určovala posledná nameraná hodnota glykovaného hemoglobínu (HbA1c), zvládacie štýly boli hodnotené dotazníkom Brief-Cope. Súčasťou testovej batérie boli otázky týkajúce sa sociodemografických charakteristík, zdravotného stavu a zodpovednosti za zdravotnú starostlivosť v rodine. Hypotézy: Predpokladáme existenciu rozdielov v metabolickej kompenzácii u skupín dospievajúcich diabetikov, ktorým bolo ochorenie diagnostikované vo veku 0–7 rokov a u tých, ktorí mali viac než 7 rokov v čase diagnostikovania ochorenia, rozdiely vo využívaní sociálnej opory a stratégie vzdávania sa; tiež existenciu vzťahov medzi aktuálnou úrovňou metabolickej kompenzácie a vekom v čase diagnostikovania diabetu 1. typu, a medzi úrovňou metabolickej kompenzácie a dĺžkou trvania ochorenia. Predpokladané sú aj vzťahy medzi vekom v čase diagnostikovania ochorenia, vekom v čase participácie na výskume a získavaním inštrumentálnej sociálnej opory. Výsledky: Normalita rozloženia bola testovaná pomocou Kolmogorovho-Smirnovho testu v Lilleforsovej modifikácii, ďalej boli použité Mannov-Whitneyho U test pre dva nezávislé výbery a Spearmanova korelačná analýza. Preukázali sa rozdiely v úrovni metabolickej kompenzácie u dospievajúcich diabetikov 1. typu vzhľadom na vek v čase určenia diagnózy vo využívaní sociálnej opory, avšak nie vo vzdávaní sa. Korelácie boli zistené medzi metabolickou kompenzáciou, dĺžkou trvania ochorenia a získavaním sociálnej opory vzhľadom na vek v čase diagnostikovania ochorenia a aktuálny vek v čase participácie na výskume. Výskumne sa potvrdil signifikantný rozdiel (U = 236,000; sig = 0,024) vo využívaní inštrumentálnej sociálnej opory u skupín diabetikov líšiacich sa časom prepuknutia ochorenia. Nižší vek v čase diagnostikovania ochorenia, ako aj nižší vek v čase realizácie výskumu, sa spája s vyššou mierou využívania inštrumentálnej sociálnej opory a naopak. V našom výskume sa potvrdil signifikantný rozdiel. Vzťah medzi trvaním ochorenia a inštrumentálnou sociálnou oporou sa nepreukázal. Ľudia, ktorým bol diabetes diagnostikovaný skôr a tí, ktorí s ním žijú dlhšie, majú v období dospievania horšie výsledky ako tí, ktorým bol diagnostikovaný neskôr a tí, ktorí ho majú kratšie, nakoľko aktuálna úroveň metabolickej kompenzácie negatívne stredne silno koreluje s vekom v čase diagnostikovania ochorenia (r = -0,55; p = 0,000) a zároveň pozitívne stredne silno koreluje s dĺžkou jeho trvania (r = 0,67; p = 0,000). Limitácie: Zvolený výskumný dizajn neumožňuje bližšie skúmanie príčinných vzťahov medzi premennými, preto je potrebné overiť naše hypotézy v rozsiahlej kombinovanej kvantitatívno-kvalitatívnej štúdii.
The aim of this work is to explore coping with the type 1 diabetes mellitus in adolescents. Research focused on relations and differences between variables (metabolic control, use of instrumental social support, behavioral disengagement), with the age at the time of diagnosis taken into consideration. Sample and setting: 54 adolescents between 11 and 21 years of age (mean 16.48, SD=2.93) participated in research, 66.7% are women. Electronic data collection run from December 2014 to March 2015. Last values of glycosated hemoglobin (HbA1c) indicated achieved metabolic control, coping strategies were studied by Brief-Cope. Items questionning socio-demographic characteristics, health condition and responsibility of health care were included. Hypothesis: We assume differences in metabolic control between the group of adolescents with T1D diagnosed at the age 0 to 7 years and diagnosed later, differences in social support and behavioral disengagement were expected as well as correlations between metabolic control, social support and the age at the time of diagnosis, and at the time of participation. Statistical analysis: Normality was tested using Kolmogorov-Smirnov test, Mann-Whitney U test for two independent samples and Spearman corelation analysis were applied. Results: Differences in metabolic compensation in groups of T1D adolescents according to the age at time of diagnosis were found in using social support, unlike the differences in using behavioral disengagement. Correlations between metabolic control and the age at the time of diagnosis, between metabolic compensation and the illness duration, instrumental social support and the age at the time of diagnosis as well as at the actual age at the time of research were found. Significant differences (U=236.000; sig=0.024) were confirmed in using social support in groups of T1D adolescents differing in age at the time of diagnosis. Lower age at the time of diagnosis, as well as lower age at the time of research, is connected to higher level of using social support and vice versa. Correlation between the illness duration and using of social support was not found. People with diabetes diagnosed at lower age and the ones with longer duration of illness, show worse results of metabolic control than those diagnosed later or having T1D for shorter, because of negative correlation of metabolic compensation and the age at the time of diagnosis (r=-0.55; p=0.000) co-occuring with positive correlation with the illness duration (r=0.67; p=0.000). Limitations: Chosen research design does not allow close examination of causal relationships between variables, so it is necessary to verify our hypothesis in a large combined quantitative and qualitative study.
