Nealkoholová tuková choroba pečene zahŕňa spektrum patologických stavov od jednoduchej steatózy pečene cez nealkoholovú steatohepatitídu, fibrózu až po cirhózu pečene. Pacienti s nealkoholovou tukovou chorobou pečene majú vyšší výskyt koronárnej choroby srdca, kardiovaskulárnych príhod na podklade aterosklerózy, ischemických aj hemoragických cievnych mozgových príhod, tromboembolických príhod, porúch prevodového systému, dysfunkcie ľavej komory a tiež mortality na kardiovaskulárne ochorenia. Nealkoholová tuková choroba pečene je asociovaná aj so štrukturálnymi abnormalitami myokardu a chlopní. Nealkoholová steatohepatitída sa vyvinie cca u 8–20 % obéznych pacientov s jednoduchou steatózou pečene. Ochorenie má tendenciu k progresii a môže byť liečebne zle ovplyvniteľné. Nealkoholová steatohepatitída zvyšuje riziko mortality na kardiovaskulárne ochorenia 2,1-krát a riziko mortality z akýchkoľvek príčin 2,3-krát. Zápalový proces v pečeni môže predstavovať hlavný determinant systémových komplikácií u osôb s nealkoholovou tukovou chorobou pečene, preto by jeho hodnotenie mohlo byť užitočné na posúdenie kardiovaskulárneho rizika. Vzhľadom na dokumentovanú asociáciu medzi závažnosťou steatózy pečene hodnotenej ultrasonograficky a koronárnou, resp. karotickou aterosklerózou, ultrasonografické vyšetrenie pečene môže byť nápomocné pri identifikácii osôb s vysokým kardiovaskulárnym rizikom. Uvedená kazuistika potvrdzuje dôležitosť vykonania echokardiografického skríningu štrukturálnych a funkčných porúch srdca u pacientov s chronickou nealkoholovou steatohepatitídou za účelom zahájenia včasnej liečby a zlepšenia ich prognózy.

Non-alcoholic fatty liver disease encompasses a spectrum of pathologic entities ranging from liver steatosis through non-alcoholic steatohepatitis and fibrosis to cirrhosis of the liver. Patients with non-alcoholic fatty liver disease have a higher incidence of coronary artery disease, cardiovascular events due to atherosclerosis, both ischemic and haemorrhagic strokes, thromboembolic events, conduction system disorders, left ventricular dysfunction, and also cardiovascular mortality. Non-alcoholic fatty liver disease is also associated with structural abnormalities of the myocardium and valves. Non-alcoholic steatohepatitis develops in about 8–20% of obese patients with simple hepatic steatosis. The disease tends to progress and may be poorly controlled therapeutically. Non-alcoholic steatohepatitis increases the risk of mortality from cardiovascular disease by 2.1-fold and the risk of mortality from any cause by 2.3-fold. The inflammatory process in the liver may represent a major determinant of systemic complications in people with non-alcoholic fatty liver disease, so its assessment could be useful for cardiovascular risk assessment. Due to the documented association between the severity of hepatic steatosis assessed by ultrasonography and coronary or carotid atherosclerosis, ultrasonographic examination of the liver may be helpful in identifying people at high cardiovascular risk. The present case report confirms the importance of echocardiographic screening for structural and functional cardiac abnormalities in patients with chronic non-alcoholic steatohepatitis in order to initiate early treatment and improve their prognosis.

• MeSH
• aortální stenóza diagnóza   MeSH
• hmotnostní úbytek MeSH
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• nealkoholová steatóza jater * diagnóza   komplikace   terapie   MeSH
• rizikové faktory kardiovaskulárních chorob MeSH
• ultrasonografie metody   MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• lidé středního věku MeSH
• lidé MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH

Syndróm cholestázy sprevádza veľký počet rôznorodých poškodení pečene a žlčových ciest. Mnoho cholestatických zmien je v prvej fáze plne reverzibilných. Pri dlhodobom trvaní cholestázy však dochádza k rozsiahlemu poškodeniu funkcie hepatocytov, ochorenie progreduje a mnoho cholestatických syndrómov končí ireverzibilným poškodením pečene a jej zlyhaním. Cholestatické ochorenia pečene predstavujú významnú skupinu ochorení pečene, ktoré sú indikáciou k transplantácii pečene. Postcholecystektomický syndróm je nepresne definovaný pojem, ktorý zahŕňa súbor pokračujúcich či rekurentných, prípadne nových ťažkostí pacientov po operácii žlčníka. Rozlišujeme včasný postcholecystektomický syndróm bezprostredne v pooperačnom období, alebo neskorý postcholecystektomický syndróm, ktorý sa objaví s odstupom mesiacov alebo aj rokov. Ultrasonografia je prvou zobrazovacou vyšetrovacou metódou u ochorení pečene a hepatobiliárneho systému. Je to metóda neinvazívna, dostupná, relatívne lacná, ľahko opakovateľná, nepredstavuje záťaž pre pacienta. Rozšírenie ductus hepatocholedochus po cholecystektómii je častý náhodný nález, ktorý pri chýbaní klinickej symptomatológie a normálnom laboratórnom náleze nemá výpovednú hodnotu. Ursodeoxycholová kyselina tvorí základ terapie cholestázy, predstavuje jedinú liečbu, ktorej účinnosť je u cholestatických ochorení pečene podložená randomizovanými a dlhodobými štúdiami. Pozitívom je, že mnohoročné podávanie ursodeoxycholovej kyseliny nie je sprevádzané závažnejšími vedľajšími účinkami. Uvedená kazuistika podporuje koncept promptného a súčasne časom sa prehlbujúceho priaznivého efektu liečby ursodeoxycholovou kyselinou u pacientov s cholestatickou hepatopatiou verifikovanou ultrasonograficky, indikovaných na konzervatívny postup alebo odmietajúcich invazívne riešenie.

Cholestasis syndrome is accompanied by a large number of diverse liver and biliary tract diseases. Many cholestatic changes are fully reversible in the first phase. However, with long-term cholestasis, extensive hepatocyte dysfunction occurs, the disease progresses, and many cholestatic syndromes result in irreversible liver damage and failure. Cholestatic liver diseases represent an important group of liver diseases that are an indication for liver transplantation. Postcholecystectomy syndrome is an imprecisely defined term, which includes a set of ongoing or recurrent or new difficulties of patients after gallbladder surgery. We distinguish between early postcholecystectomy syndrome immediately in the postoperative period, or late postcholecystectomy syndrome, which occurs months or even years later. Ultrasonography is the first imaging examination method for diseases of the liver and hepatobiliary system. It is a non-invasive method, available, relatively cheap, easily repeatable, and it does not represent a burden for the patient. Common bile duct dilatation after cholecystectomy is a common accidental finding that is inconclusive in the absence of clinical symptomatology and with normal laboratory findings. Ursodeoxycholic acid forms the basis of cholestasis therapy, the only treatment whose efficacy in cholestatic liver disease has been demonstrated in randomized and long-term studies. A further positive is that many years of ursodeoxycholic acid administration are not accompanied by more serious side effects. This case report supports the concept of a prompt and at the same time deepening beneficial effect of ursodeoxycholic acid treatment in patients with cholestatic hepatopathy verified by ultrasonography indicated for conservative treatment or refusing invasive treatment.

• MeSH
• cholecystektomie MeSH
• cholecystolitiáza chirurgie   MeSH
• kyselina ursodeoxycholová * terapeutické užití   MeSH
• lidé MeSH
• pooperační komplikace MeSH
• postcholecystektomický syndrom * farmakoterapie   MeSH
• senioři MeSH
• ultrasonografie metody   MeSH
• výsledek terapie MeSH
• Check Tag
• lidé MeSH
• senioři MeSH
• ženské pohlaví MeSH
• Publikační typ
• kazuistiky MeSH